Kurima (okres Bardejov)

Kurima
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Bardejov
Región	Šariš
Vodný tok	Topľa
Nadmorská výška	214 m n. m.
Súradnice	49°13′37″S 21°27′15″V
Rozloha	15,89 km² (1 589 ha)
Obyvateľstvo	1 125 (31. 12. 2024)
Hustota	70,8 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1270
Starosta	Jozef Škvarek (KDH)
PSČ	086 12
ŠÚJ	519456
EČV (do r. 2022)	BJ
Tel. predvoľba	+421-54
Adresa obecného úradu	Klepár 1
E-mailová adresa	oukurima@stonline.sk
Telefón	054/739 11 31,739 13 24
Fax	054/739 13 24
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kurima
Webová stránka: kurima.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Kurima je východoslovenská obec nachádzajúca sa v Prešovskom kraji v okrese Bardejov.

Krajinná štruktúra obce Kurima

• Z geomorfologického hľadiska sa rozprestiera v podcelku s názvom Kurimská brázda, ktorá je súčasťou Ondavskej vrchoviny a pohoria Nízke Beskydy. Bytová zástavba sa situuje na pravej strane riečnej nivy a terasy Tople. Priemerná nadmorská výška sa pohybuje okolo 214 m.n.m., pričom najnižší bod katastrálneho územia sa nachádza na riečnej nive Tople (205 m.n.m.) a zase najvyšší bod predstavuje kóta s výškou 442 m.n.m na severovýchodnom okraji katastra, južne od kóty Veľký prieloh. Kurima je súčasťou regiónu s názvom Horný Šariš, resp. vytvára prirodzené ťažisko mikroregiónu Stredná Topľa, ktorý vznikol s cieľom nadviazania užšej hospodárskej spolupráce viacerých obcí. Zo svojej výhodnej polohy obec čerpala už pred mnohými rokmi a v súčasnosti tomu nie je inak, nakoľko sa nachádza v blízkosti okresného mesta s dobre vybudovanou materiálno - technickou základňou v tichej prírodnej oblasti, ktorá má potenciál na ďalší rozvoj služieb, rekreácie a turistiky.

• Z aspektu geológie sa územie Nízkych Beskýd rozprestiera v oblasti flyšového pásma, to znamená, že je budované zväčša flyšovými horninami, medzi ktoré patria hlavne pieskovce, ílovce a ílovité bridlice, ktoré sa formovali v období paleogénu. Typickým znakom flyšového pásma je zriedkavý výskyt vyčnievajúcich skál, nakoľko takmer celý flyš je pokrytý vrstvou zvetraných hornín. To sa následne odráža aj v rastlinnom kryte geologického územia, ktorý je takpovediac jednotvárny, homogénny, tvorený prevažne lesnými porastmi.

• Z klimatického hľadiska sa Kurima rozprestiera v teplej podnebnej oblasti, ktorá je charakteristická tým, že má ročne v priemere 50 a viac letných dní s teplotou rovnou alebo vyššou ako 25°C. Priemerné ročné teploty kolíšu v rozmedzí 8 – 10°C. Z pohľadu množstva atmosférických zrážok kurimské územie spadá do mierne vlhkej klimatickej oblasti, kde sa priemerný ročný úhrn zrážok pohybuje v rozhraní 600 – 750 mm.

• Jednoznačne najvýznamnejším vodným tokom v katastrálnom území obce je Topľa. Rieka má viacero krátkych, prevažne konštantných prítokov z ľavej aj pravej strany, pričom najdominantnejším je potok Kožanka, ktorý sa do nej vlieva síce v susednej dedine Kučín, ale odvodňuje aj kurimské chotárne časti. Topľa je významným vodohospodárskym vodným tokom a v priestore obce má svoje nezastupiteľné miesto, nakoľko sa podieľa na formovaní vhodných existenčných podmienok, zabezpečuje dostatok vlahy pre pôdu, je zásobárňou spodných vôd a svojou erozívnou a transportačnou činnosťou vytvára miesta, kde sa ukladá štrk a piesok, ktoré sú nevyhnutné pre stavebníctvo.

• Pôdna pokrývka v tejto oblasti sa formovala na horninách, ktoré podliehali intenzívnemu zvetrávaniu. Najväčšie zastúpenie z klasifikovaných pôdnych typov má hnedozem, resp. hnedá pôda, ktorá má spravidla horšie fyzikálno – biologické vlastnosti, a teda nevyznačuje sa vysokou úrodnosťou. Z ďalších typov pôd je tu značne zastúpená kambizem so všetkými svojimi subtypmi a tak isto kultizem, čo je pôdny typ výrazne ovplyvnený obrábaním a zúrodňovaním. V blízkosti vodných tokov sa nachádzajú fluvizeme a pseudogleje. Z hľadiska pôdnych druhov sú najviac rozšírené hlinité, piesčito – hlinité, ale aj ílovito – hlinité pôdy.

• Kurimský chotár patrí do beskydského východného floristického obvodu a v rámci neho do rastlinného spoločenstva dubovo – hrabových a bukovo – jedľových lesov s miernym výskytom lužných lesov. Jednoznačne treba povedať, že aktuálny stav lesného spoločenstva, ako aj celej krajinnej pokrývky má výrazne antropogénny charakter, teda bol ovplyvnený častokrát neuváženou činnosťou človeka a jeho snahou pretvárať pôvodnú krajinnú štruktúru na rozsiahle pastviská a ornú pôdu.

• Kurimská fauna spadá do provincie živočíšnych spoločenstiev nižšie položených zmiešaných karpatských lesov. Oblasť sa vyznačuje členitejším terénom, vysokou lesnatosťou, a teda aj bohato zastúpeným živočíšstvom. Zásah človeka do krajinnej pokrývky mal za následok, že mnohé pôvodné druhy stratili svoje prirodzené existenčné podmienky a v súčasnosti sa tu už nevyskytujú.

• Vývoj počtu obyvateľov v Kurime od roku 2003 do roku 2022 mal striedavo rastúcu a klesajúcu tendenciu. Najväčší pokles obyvateľstva bol v roku 2004 (1072 obyvateľov) a naopak najväčší prírastok bol v roku 2018 (1134 obyvateľov). K 31.12. 2022 žilo v obci 1104 obyvateľov. Hustota populácie predstavuje 68,91 obyvateľov/km², čo vykazuje nižšie hodnoty v porovnaní s priemerom Slovenskej republiky. V rámci vekovej štruktúry dominuje obyvateľstvo v produktívnom veku (67,38%), nasleduje obyvateľstvo v predproduktívnom veku (19,45%) a najmenšie zastúpenie majú obyvatelia v poproduktívnom veku (13,15%). Z nasledujúcej štatistiky vyplýva, že obec nestarne, resp. starne pomalšie, keďže sa neustále obohacuje o nových mladých obyvateľov. Z celkového počtu obyvateľov je zhruba polovica ekonomicky aktívnych, čo vykazuje priemer ekonomickej aktivity bardejovského okresu. Z aspektu vzdelanostnej štruktúry dominuje obyvateľstvo s plnoprávne ukončeným stredoškolským vzdelaním. Po religióznej stránke sa v obci nachádzajú de facto dve náboženstvá – rímskokatolícke a gréckokatolícke, kdežto prvé spomínané má jednoznačnú prevahu, a to niečo málo cez 90 %, pričom zvyšné percentá tvoria gréckokatolíci a ateisti.

História

• 1270 - prvá písomná zmienka o obci (donačná listina Štefana V., v ktorej sa spomína tzv. "kurimské pole")
• 1329 - Vzniklo kurimské panstvo (Fonyovci). Zahŕňalo: Dubinné, Cerninu, Hažlín, Hrabovec, Komárov, Poliakovce, Šarišské Čierne, Šašovú a Kurimu)
• polovica 14. storočia - Kurima sa stala súčasťou Makovického panstva (Czudarovci)
• prvá polovica 15. storočia - Kurima sa stala najvýznamnejším strediskom na Makovickom panstve
• 1415 - Kurima získala jarmočné právo
• 1427 - Obec sa stala najväčšou usadlosťou na Makovickom panstve (102 port - usadlostí)
• 26. 7. 1434 - Listina kurimského richtára Štefana Botnera, na ktorej sa nachádza najstaršia známa pečať mestečka Kurima (OPPIDI CURIMA SIGILLIUM)
• 1490 - 1492 - ničivé poľské vojenské ťaženia (60 usadlostí bolo úplne zničených, 4 opustené a iba 6 ostalo)
• 16. storočie - časté striedanie majiteľov Makovického panstva, obec stagnovala
• 1618 - urbariálny súpis Makovického panstva, kde sa spomína Kurima pod predikátom OPPIDUM (obsahuje dôležité informácie o kurimskom majeri)
• 17. storočie - rekatolizácia, stavovské povstania (Kurimy sa dotkli len okrajovo)
• 1690 - Alžbeta Rákocziová udelila privilégiá pre cech čižmárov a obuvníkov + vznikol pohrebný Cech Sv. Antona Paduánskeho (funguje dodnes)
• 1701 - Alžbeta Rákocziová udelila výsady kurimským zámočníkom, kováčom a hrnčiarom
• 1703 - Alžbeta Rákocziová nechala postaviť na kurimskom cintoríne rotundu, resp. kaplnku Nanebovzatia Panny Márie (o rotunde existuje množstvo hypotéz, ktoré však môže potvrdiť alebo vyvrátiť len detailný archeologický prieskum, ktorý doposiaľ nebol zrealizovaný)
• 1771 - v obci žilo 78 sedliakov, 30 želiarov a 15 podželiarov
• 1786 - Kurima mala 142 usadlostí (947 obyvateľov)
• 1828 - obec mala 161 príbytkov a 1390 obyvateľov (historické maximum)
• 1. tretina 19. storočia - Szirmayovci tu postavili reprezentatívny klasicistický kaštieľ (vznikol na podklade staršej šľachtickej kúrie z raného novoveku)
• 1831 - vypukla epidémia cholery (22.6. - 23.8. 1831 - zomrelo 158 obyvateľov)
• 1863 - v obci sa vyrábali železničné podvaly, píšťaly a fajky
• 1880 - obec mala 1146 obyvateľov
• 1900 - obec mala 1010 obyvateľov
• 19./20. storočie - viaceré vysťahovalecké vlny do Ameriky + vznikla rezbárska dielňa Gejzu Hvozdoviča (vyrábali sa tu vzácne interiéry do gréckokatolíckych aj rímskokatolíckych kostolov, vrátane Kurimy)
• 1910 - Kurima mala už len 983 obyvateľov (následok vysťahovalectva)
• júl 1914 - obec zasiahol ničivý požiar (spálil 42 domov)
• december 1914 - prechod ruských vojsk cez Kurimu
• 1915 - v Kurime sa usadil tzv. Záložný zbor ruskej armády na viac ako mesiac
• 27.3. - 3. 5. 1915 - druhá karpatská ofenzíva, Rusi si v Kurime zriadili provizórnu vojenskú nemocnicu (vojenský špitál)
• 1916 - 4 kurimské zvony boli zrekvirované
• 1918/1919 - vypukla epidémia brušného týfu
• 1919 - obec mala len 818 obyvateľov (následok vojny, vysťahovalectva, chorôb a neúrody)
• 1920 - 1930 - ďalšia vlna emigrácie do Ameriky. V prevádzke tu boli 4 mlyny, píly a stupy (drevené kláty, na ktorých sa drvilo konope)
• 1933 - Vznikol Miestny odbor Matice slovenskej
• 1937 - začala sa výstavba miestneho kina (dokončené bolo až po vojne)
• 18.1. 1945 - obec bola oslobodená ruskou armádou
• 1950 - vzniklo JRD (Jednotné roľnícke družstvo)
• 1954 - bolo otvorené zdravotné stredisko
• 1974 - 1977 - prebiehala výstavba základnej školy
• 1991 - otvorila sa miestna pekáreň
• 1993 - bola ukončená plynofikácia obce
• 23.7. 1994 - slávnostne sa zverejnili a posvätili nové obecné symboly (svätoondrejský erb a vlajka) + bolo pomenovaných 14 ulíc
• 2010 - obnovila sa činnosť futbalového klubu

Partnerské obce

• Gmina Moszczenica, Poľsko

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kurima (okres Bardejov)

Externé odkazy

• Oficiálny web

Zdroje

• BARTOŠ, J., 2018. Konsolidovaná výročná správa obce Kurima za rok 2017. Kurima, 2018, 17 s. Dostupné z: https://www.kurima.eu/dokumenty/schvalene%20dokumenty/Konsolidovana_sprava-2017.pdf
• BURÁK, D. a kol., 2015. Územný plán obce Kurima. Košice: Architektonické štúdium Atrium, 2015. Dostupné z: https://www.uzemneplany.sk/upn/kurima/uzemny-plan-obce/schvaleny/text/sprievodna-sprava
• ČEMAN, J. - MAGULA, A. - TOLMÁČI, L., 2016. Školský geografický atlas – Slovenská republika. 2. vydanie. Nitra: Mapa Slovakia s.r.o., 2016, 89 s. ISBN 978-80-8067-298-0.
• HVIŠČ, J. a kol., 1995. Na rodnom grunte. Liptovský Mikuláš pre Obecný úrad Kurima: TeLeM, 1995. 141 s. ISBN 80-901404-5-9
• MIHAĽ,J. - MIHÁLY,M., 1969. Horný Šariš – historický, ekonomický a geologický náčrt. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo v Košiciach pre Šarišské múzeum v Bardejove, 1969, 144 s.
• TOLMÁČI, L. a kol., 2011. Geografický atlas pre základné a stredné školy. 1. vydanie. Harmanec: Vojenský kartografický ústav, 2011, 144 s. ISBN 8586003324593.
• Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2022. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne). [online].[cit. 2023-11-10]. Dostupné z: https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/vbd_dem/om7101rr/v_om7101rr_00_00_00_sk
• Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2021. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021. [online].[cit. 2023-11-10]. Dostupné z: https://www.scitanie.sk/moja-obec/SK0411519456
• ZAHATŇANSKÝ, V. a kol., 1967. Nízke Beskydy – Bukovské vrchy: (Ondavská vrchovina – Užská hornatina). Bratislava: Šport vydavteľstvo SV ČSTV, 1967, 193 s.