Hus bieločelá
| Hus bieločelá | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Anser albifrons Scop., 1768 | |
| Synonymá | |
| hus beločelá | |
 Mapa rozšírenia husi bieločelej | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Hus bieločelá alebo hus beločelá[2] (Anser albifrons) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých. Hniezdi v arktickej časti Eurázie a Severnej Ameriky. Nominátna rasa Anser albifrons albifrons žije najmä v Eurázii, hniezdi v arktickom pásme tundry, na Slovensku je migrant a zimný hosť.[3] Počet hniezdnych párov v Európe je 62 000 - 72 000, prebieha veľký nárast populácie.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hus bieločelá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie nie je známy, populácia v Európe je stabilná. V severnej Amerike za posledných 40 rokov ich stavy štatisticky významne stúpli o 5500% (to znamená 173% za dekádu). Treba tiež poznamenať, že spomínaný prieskum pokrýval asi 50% plochy rozšírenia v severnej Amerike.[1]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Hus bieločelá meria 65-78 cm, rozpätie krídel má 130-165 cm[5] a váži 2-3 kg. Podobá sa husi divej. Odlišuje sa tmavšou sivou farby krku a hlavy na ktorej výrazne svieti biela koreňová časť zobáka a čela. Na brušnej strane má výrazné čierne pásy a škvrny. Zobák je mäsovopomarančový s bielym nechtom na konci. Nohy sú pomarančové.
Mláďatá nemajú bielu škvrnu pri zobáku a zobák majú žltosivý s hnedým nechtom na konci. Nohy sú matnejšie ako u dospelých.[6]
Hlas[upraviť | upraviť zdroj]
Ozývajú sa často. Majú nápadné volanie "kli-lik, kil-lik" alebo "lilik - lilik"[7]. Je to jasný hlas dvojslabičný hlas. Znie vyššie a rýchlejšie ako u husi divej. Na paši vydávajú podobný gagot ako hus divá "gragagaga".
Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
Na Slovensku prebieha jesenná migrácia od konca septembra. Pozorovania sú z celého územia Slovenska. Najviac údajov pochádza od veľkých riek a vodných nádrží. Jarný ťah vrcholí v mesiaci marec. Hlavné zimoviská sú pri rieke Morave, Dunaji na Východoslovenskej rovine. Na Východnom Slovensku sú zaznamenávané väčšie počty z toho dôvodu, že tadiaľ vedie migračná trasa z ich zhromaždišťa z pusty Národného parku Hortobágy. Ťažko sa získavajú presné počty, lebo kŕdle sa miešajú s husou siatinnou.[3] Odhad počtu zimujúcich jedincov je 3000 - 35000 (r. 2006).[4]
Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]
Hniezdiská husi bieločelej sú od arktickej tundry bez vegetácie až po krovinatú tundru. Zo zimovísk sa sem vrátia v strede mája. Na tie najsevernejšie položené až uprostred júna. Po návrate nepristúpia ihneď k hniezdeniu. Zo začiatku sa v pároch alebo v malých skupinkách zdržujú v blízkosti hniezdisk a so stavbou hniezd začnú až uprostred júna. V tom čase sa už intenzívne topí sneh.
Hniezdo je voľná stavba z trávy a z paličiek. Pred kladením je hniezdo dobre vystlané páperím. V čase pŕchnutia nevedia lietať ani dospelé ani mláďatá. Vytvárajú veľké kŕdle a v prípade nebezpečenstva hľadajú útočisko na voľnej hladine. Od prostriedku augusta už vedia znovu lietať a letuschopné sú v tom čase aj mláďatá. Krátko na to začne migrácia na zimoviská. Zvyčajne už žiadna hus bieločelá nie je koncom septembra na hniezdisku.
Potrava[upraviť | upraviť zdroj]
Na hniezdisku sa pasie na rôznych trávach, najmä Eriophorum angustifolium. Počas obdobia pŕchnutia sa živí aj prasličkami. Najmä na zimoviskách majú svoj podiel v jej potrave i Lipnicovité, oziminy a semienka rôznych rastlín.
Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1380 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[8]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Za letu sú nápadné čierny priečne pásy na brušnej strane a tmavšia sivá krku a hlavy, svietiaca biela okolo zobáka -
Vajíčko, múzeum Wiesbaden -
Na hniezde -
Ilustrácia - na vode s húsatami -
Letiaci kŕdeľ, chránené územie Meerbruchwiesen, Nemecko -
Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
- ↑ a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Hus bieločelá, str.113-115, Darolová, A., Jureček, R.). ISBN 80-224-0714-3.
- ↑ a b Atlas vtákov – hus bieločelá [online]. SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2016-02-21]. Dostupné online.
- ↑ JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
- ↑ PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hus bieločelá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hus bieločelá
Wikislovník ponúka heslo Hus bieločelá
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Hlas husi bieločelej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Anser albifrons na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Anser albifrons na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Blässgans na nemeckej Wikipédii.