Igor Vsevolodovič Girkin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Igor Vsevolodovič Girkin
veliteľ vojsk pro-ruských separatistov na Donbase
Igor Vsevolodovič Girkin
Iné menáIgor Strelkov
Narodenie17. december 1970 (51 rokov)
Moskva, Sovietsky zväz
Národnosťruská
Známy vďakaúčasť v rusko-ukrajinskej vojne
PodpisIgor Vsevolodovič Girkin, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkahttp://istrelkov.ru/ novorossia.pro
CommonsSpolupracuj na Commons Igor Vsevolodovič Girkin

Igor Vsevolodovič Girkin (rus. И́горь Все́володович Ги́ркин) tiež známy ako Igor Ivanovič Strelkov[1] (* 17. december 1970 Moskva, Sovietsky zväz) je bývalý príslušník FSB (1996 – 2013), účastník bojov na východnej Ukrajine, v roku 2014 pôsobil ako veliteľ vojsk pro-ruských separatistov na Donbase.

Niekoľko mesiacov viedol povstalcov počas bojov pri meste Sloviansk. Po ústupe viedol sily pro-ruských ľudových milícií v Donecku. Od 12. mája do 14. augusta 2014 bol veliteľom ozbrojených síl Doneckej ľudovej republiky (DĽR)[2], od 16. mája do 14. augusta – minister obrany DĽR.

Je mu pripisovaná spoluzodpovednosť za zostrelenie malajzijského dopravného lietadla (let Malaysia Airlines 17) v auguste 2014 nad Donbasom.[3][4] Ukrajinské úrady a viaceré ľudskoprávne organizácie ho obviňujú z vojnových zločinov, ktoré spáchal počas svojho angažovania v konflikte na východe Ukrajiny.[5][6]

Po odchode z postu ministra obrany opustil územie Donbasu. Je verejne aktívny, často na sociálnych sieťach komentuje dianie na rusko-ukrajinskom fronte.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a raná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Igor Vsevolodovič Girkin sa narodil 17. decembra 1970 v Moskve v rodine Vsevoloda Ignatieviča Girkina a Ally Ivanovny Girkinovej (rod. Runovej). Študoval na moskovskej strednej škole č. 249. V rokoch 1987 – 1992 absolvoval Moskovský štátny inštitút histórie a archívov.

Následne údajne odišiel z Moskvy bojovať do Podnesterska ako dobrovoľník.[7]

Už v auguste 1992 sa Girkin vrátil do Moskvy, ale ešte toho istého roku odišiel do Bosny, kde sa v rámci ruských dobrovoľníckych jednotiek zúčastnil na strane Armády Republiky Srbskej vojny v Bosne a Hercegovine. Niektoré zdroje mu prisudzujú spoluúčasť na masakroch pri meste Višegrad.

Zúčastnil sa aj prvej čečenskej vojny. Podľa uniknutej emailovej komunikácie bol v rokoch 1996 – 2013 príslušníkom FSB. Zúčastnil sa aj druhej čečenskej vojny. V roku 2013 odišiel z FSB s hodnosťou plukovníka.

Účasť v bojoch na Donbase[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli 2014 sa zapojil do akcií pro-ruských separatistov na východe Ukrajiny. 12. apríla 2014 sa jeho skupina, ktorej príslušníci sa nazvali prívržencami Doneckej ľudovej republiky, zmocnili administratívnych budov (polícia, mestská rada) v Sloviansku a oznámili, že mesto prechádza pod kontrolu DĽR.[8]

Vodca samozvanej Doneckej ľudovej republiky Borodaj poveril 26. apríla 2014 Girkina vedením ľudových milícií Donbasu. 29. apríla bol Girkin zaradený do zoznamu osôb, voči ktorým boli uvalené západné sankcie – zákaz vstupu a zmrazenie aktív v EÚ. 20. júna bol zaradený na sankčný zoznam USA.[9]

2. mája 2014 obnovili ukrajinské bezpečnostné sily ofenzívu v oblasti Slavianska a Kramatorska. Strelkov viedol separatistov, ktorí bránili Slaviansk.

V máji 2020 Strelkov v rozhovore s ukrajinským novinárom Dmitrijom Gordonom uviedol, že osobne vydal rozkaz zastreliť Jurija Popravku a Jurija Ďakovského, ktorí boli podľa Strelkova členmi Pravého sektora a prišli do Slaviansku ako členovia 5-člennej sabotážnej skupiny. Ich telá so známkami mučenia našli v apríli 2014 v rieke neďaleko Slavianska. Strelkov tiež priznal, že je spoluzodpovedný za vraždu Volodymyra Rybaka, poslanca Gorlovskej mestskej rady, ktorý sa pokúsil vrátiť vlajku Ukrajiny na budovu Gorlovskej radnice.[10] [11]

Deň po referende o nezávislosti Doneckej ľudovej republiky Girkin oznámil, že prijal funkciu veliteľa proruských separatistov Doneckej ľudovej republiky a oznámil zavedenie režimu tzv. protiteroristickej operácie. Zároveň vyzval Ruskú federáciu, aby „prijala opatrenia primerané situácii na ochranu obyvateľstva DĽR, vrátane možnosti vstupu kontingentu ‚mierových síl‘ spoza východnej hranice.“ Nepovedal nič o svojom pôvode, poprel prijímanie zbraní alebo munície z Ruska. Zároveň oznámil, že jeho milície neprepustia pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorých vzali ako rukojemníkov, dokiaľ ukrajinská vláda neprepustí zadržiavaných proruských aktivistov.[12]

Najvyššia rada DĽR vymenovala 15. mája Girkina za šéfa Bezpečnostnej rady a ministra obrany DĽR.

Podľa správy, ktorú vydal Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, „údajne 26. mája na príkaz Strelkova Dmytro Slavov („veliteľ roty ľudových milícií“) a Mykola Lukyanov („veliteľ“ čaty domobrany Doneckej ľudovej republiky') boli „popravení“ v Sloviansku po tom, čo boli „odsúdení“ za „rabovanie, ozbrojenú lúpež, únos a opustenie bojiska.“ Rozkaz, ktorý sa rozšíril a vyvesil uliciach v Sloviansku, sa odvolával na výnos Prezídia Najvyššej rady ZSSR z 22. júna 1941.

26. mája 2014 bol údajne podľa správy, ktorú vydal Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, zverejnený Girkinov rozkaz, ktorý oznamoval, že dvaja velitelia ľudových milícií v Slaviansku boli na jeho rozkaz armády zastrelení. Dmytro Slavov („veliteľ roty ľudových milícií“) a Mykola Lukyanov („veliteľ“ čaty domobrany Doneckej ľudovej republiky') boli popravení v Sloviansku po tom, čo boli „odsúdení“ za „rabovanie, ozbrojenú lúpež, únos a opustenie bojiska.“[13] Girkin bol neskôr v dôsledku úspešnej ukrajinskej ofenzívy nútený v noci zo 4. na 5. júla 2014 zo Slavianska utiecť. Najprv do Kramatorska, neskôr do Gorlovky a napokon do Donecka.

Viaceré zdroje citovali príspevok na sociálnej sieti VKontakte zo 17. júla 2014, z účtu pod Girkinovým menom, ktorý radostne oslavoval zostrelenie nepriateľského lietadla približne v rovnakom čase, ako sa zrútil Boeing 777 Malaysia Airlines na východnej Ukrajine v rovnakej oblasti pri ruských hraniciach. Príspevok odkazoval na to, ako boli vydané varovania, aby lietadlá nelietali vo vzdušnom priestore separatistov, a písal o zostrelení ukrajinského vojenského dopravného lietadla Antonov An-26.[14] Tento príspevok bol neskôr v priebehu dňa odstránený a účet za ním tvrdil, že Girkin nemá na tejto sociálnej službe žiadny oficiálny účet. Girkin neskôr v roku 2020 v rozhovore s ukrajinským novinárom Gordonom prijal morálnu zodpovednosť za zostrelenie civilného lietadla.[3]

19. júna 2019 Spoločný vyšetrovací tím pod vedením Holandska (ktorého obyvatelia tvorili najväčšiu časť obetí zostreleného malajzijského lietadla) vyšetrujúci zostrelenie MH17, oficiálne oznámil trestné konanie proti Girkinovi a trom ďalším mužom.[15] Súdne konanie sa malo začať 9. marca 2020 pred okresným súdom v Haagu. Vyšetrovací tím uviedol, že požiada Rusko o vydanie podozrivých, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú na ruskom území. 17. novembra 2022 holandský súd odsúdil v neprítomnosti Girkina, Dubinského a Charčenka na doživotie a vyplatenie 16 miliónov eur ako odškodného pre najbližších príbuzných obetí.[16][17]

14. augusta 2014 bol Girkin odvolaný z funkcie veliteľa Doneckých pro ruských milícií. Girkin neskôr vinil zo svojho odvolania z rezignácie Vladislava Surkova[18], dlhoročného prvého námestníka ruskej prezidentskej kancelárie, blízkeho Vladimirovi Putinovi a považovaného za Kremeľského ideológa. Podľa Stanislava Belkovského bola hlavným dôvodom odvolania Girkina z funkcie „ministra obrany“ množstvo pozornosti, ktoré vyvolalo zostrelenie MH17 a negatívny vplyv na kroky Ruska na Ukrajine, ktoré to vyvolalo.

Po odchode z postu ministra obrany opustil územie Donbasu. Je verejne aktívny, často na sociálnych sieťach komentuje dianie na rusko-ukrajinskom fronte.

Ruská invázia na Ukrajinu[upraviť | upraviť zdroj]

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa už od konca marca 2022 v Girkinových komentároch o situácii na Ukrajine na sociálnych sieťach objavili výzvy na aspoň čiastočnú mobilizáciu armády.[19]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Боевые заслуги: кто научил воевать Игоря Стрелкова [online]. svpressa.ru, 2014-06-05, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online.
  2. Игорь Стрелков провозгласил себя командующим "армии ДНР" [online]. bbc.com, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online.
  3. a b DRÁBEK, Ivan. Rambo z Donbasu prijíma „morálnu zodpovednosť“ za zostrelenie boeingu. pravda.sk (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2020-05-21. Dostupné online [cit. 2022-09-20]. ISSN 1336-197X.
  4. ČTK. Pozostalí po obetiach letu MH17 žalujú veliteľa separatistov. pravda.sk (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2015-07-16. Dostupné online [cit. 2022-09-20]. ISSN 1336-197X.
  5. Russian Donbas militant leader Girkin admits to using civilians as human shields & other war crimes [online]. khpg.org, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online.
  6. KUPFER, Matthew. Ukraine charges Russian militant Girkin with war crimes [online]. kyivpost.com, 2020-06-16, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online.
  7. БОБРОВА, Ирина. Игорь Стрелков: как книжный мальчик стал командующим ополчением Донбасса [online]. mk.ru, 2014-05-28, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online.
  8. Мэр Славянска поддержала захватчиков райотдела и горадминистрации [online]. vesti.ua, 2014-04-12, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online.
  9. ТСН Редакция. США ввели санкции против главарей террористов-сепаратистов на Донбассе и в Крыму [online]. tsn.ua, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online.
  10. Girkin priznalsa v ubijstve trech ukrajincev / Гиркин признался в убийстве трех украинцев [online]. gordonua.com, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  11. РОМАЛИЙСКАЯ, Ирина. "On vybrošen, no suti, za bort" Eksperty iz Rossii i Ukrajiny objasniajut, kak invterviu Igora Girkina budet ipoľzovano protiv neho na sudach / "Он выброшен, по сути, за борт". Эксперты из России и Украины объясняют, как интервью Игоря Гиркина будет использовано против него в судах [online]. currenttime.tv, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  12. Ukrainian separatist leader defends capture of 'Nato spies'. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2014-04-26. Dostupné online [cit. 2022-09-26]. ISSN 0261-3077.
  13. Office of the United Nations High Commissioner for Human Rights, Report on the human rights situation in Ukraine 15 June 2014 [online]. ohchr.org, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  14. STERBENZ, Christina. Pro-Russian Rebel Leader: 'We Have Warned Them — Not To Fly In Our Sky' [online]. businessinsider.com, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  15. MH17: Four charged with shooting down plane over Ukraine [online]. bbc.com, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  16. Three convicted & sentenced to life in prison for downing flight MH17; One acquitted [online]. nltimes.nl, [cit. 2022-11-18]. Dostupné online.
  17. Three men found guilty of murdering 298 people in shooting down of MH17. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2022-11-17. Dostupné online [cit. 2022-11-18]. ISSN 0261-3077.
  18. Доповідь Нємцова: Путін. Війна [online]. pravda.com.ua, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  19. "Низовой патриотизм не приветствуется". Как в России запрещают несанкционированную поддержку войны [online]. bbc.com, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Igor Girkin na anglickej Wikipédii a Стрелков, Игорь Иванович na ruskej Wikipédii.