Irène Joliotová-Curiová

	Irène Joliotová-Curiová
	francúzska chemička
Narodenie	12. september 1897; Paríž, Francúzsko
Úmrtie	17. marec 1956 (58 rokov); Paríž, Francúzsko
Odkazy
Commons	Irène Joliotová-Curiová
	Fyzikálny portál; Chemický portál; Biografický portál

Irène Joliotová-Curiová^{[pozn 1]} [vyslov: iren žolio(tová) küri(ová)] (franc. Irène Joliot-Curie; * 12. september 1897, Paríž, Francúzsko – † 17. marec 1956, Paríž) bola francúzska chemička, dcéra Marie a Pierra Curie a manželka Frédérica Joliot-Curie.

Študovala na Fakulte prírodných vied na Sorbonne, ale jej štúdium bolo prerušené prvou svetovou vojnou počas ktorej pracovala ako sestrička pri röntgene. Po skončení vojny získala doktorát prírodných vied za dizertačnú prácu o alfa žiarení polónia.

V roku 1926 si zobrala Frédérica Joliota a spolupracovala s ním na výskume prírodnej a umelej rádioaktivity, transmutácie častíc a nukleárnej fyziky. V roku 1935 sa podelili o Nobelovu cenu za chémiu. V roku 1938 jej práca a výskum aktivity neutrónov ťažkých kovov, bol dôležitý krok k objaveniu jadrovej fúzie. Stala sa profesorkou Prírodovedeckej fakulty v Paríži (1937) a v roku 1946 riaditeľkou Rádiového inštitútu.

Ako aktivistka za mier sa zaujímala o práva žien. Stala sa členkou Comité National de l'Union des Femmes Françaises (Národný výbor Zväzu francúzskych žien) a Svetovej rady mieru. Viedla katedru Nukleárnej fyziky na Sorbonne a v roku 1936 ju vtedajšia vláda Francúzska vymenovala za tajomníčku pre vedecký výskum a napokon bola vymenovaná za dôstojníka čestnej légie^[1].

Irène Joliotová-Curiová zomrela v Paríži na leukémiu^[2] spôsobenú ožiarením pri výskume rádioaktivity.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Irène Curie a Frédéric Joliot (1934)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Marianne Chouchan, Irène Joliot-Curie ou La science au cœur, Le Livre de Poche Jeunesse, 1998

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. S. 129. uvádza „Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová[vajldová].“

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Byers, Moszkowski, Chadwick (via 1956 Nature obituary). "Irène Joliot-Curie Contributions and Bibliography". CWP.
↑ Q&A: Polonium-210. [s.l.] : Royal Society of Chemistry. [Cit. 2008-09-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Irène Joliotová-Curiová

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

[1] Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. S. 129. uvádza „Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová[vajldová].“

[2] Byers, Moszkowski, Chadwick (via 1956 Nature obituary). "Irène Joliot-Curie Contributions and Bibliography". CWP.

[3] Q&A: Polonium-210. [s.l.] : Royal Society of Chemistry. [Cit. 2008-09-04]. Dostupné online.

[pozn 1]

[1]

[2]