Preskočiť na obsah

Irena Grécka a Dánska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Irena Grécka a Dánska
Irena Grécka a Dánska
Irena Grécka a Dánska, erb (z wikidata)
Irena Grécka a Dánska, podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaGlücksburgovci
Biografické údaje
Narodenie11. máj 1942 (82 rokov)
Kapské Mesto, Juhoafrická republika
Rodina
OtecPavol I.
MatkaFrederika Hannoverská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsIrena Grécka a Dánska
(multimediálne súbory na commons)

Irena Grécka a Dánska (novogr. Πριγκίπισσα Ειρήνη της Ελλάδας και Δανίας, * 11. mája 1942, Kapské Mesto, Juhoafrická republika) je grécka princezná, dcéra kráľa Pavla I. a Frederiky Hannoverskej, mladšia sestra bývalej španielskej kráľovnej Žofie a zosadeného gréckeho kráľa Konštantína II.

Detstvo a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Princezná Irena sa narodila v Kapskom Meste v Južnej Afrike po tom, čo grécka kráľovská rodina musela opustiť Nemcami okupované Grécko počas II. svetovej vojny. Irena bola žiačkou gréckej klaviristky Giny Bachauerovej a krátky čas aj sama profesionálne na benefičných koncertoch v Európe a Spojených štátoch. V roku 1962 bola družičkou na svadbe princa Juana Carlosa Španielskeho a jej sestry princeznej Žofie Gréckej a Dánskej. Nikdy nezabudla na miesto svojho narodenia a drží patronát nad African Cultural Organization v Južnej Afrike. Ovláda štyri svetové jazyky - anglický, španielsky, francúzsky a nemecký.

Študovala filozofiu, archeológiu pod vedením Theophano Arvanitopoulouvej a hudbu. Spolu so svojou sestrou a Arvanitopoulouvou vydala knihu o archeológii pod názvom: „OstrakaEkDekelias“ (Úlomky z Dekélie). Pod vedením profesora Dr. T. M. P. Mahadevana, riaditeľa Strediska modernej vedy vo filozofii na Univerzite v Madrase študovala náboženstvá.[1]

Irena sa stretávala s princom Michelom Orleánskym, grófom d'Évreux, ktorý ju nechal a oženil sa s Béatrice Pasquierovou de Franclieu v roku 1967 v Casablance, v Maroku bez súhlasu svojho otca, Henricha Orleánskeho, grófa z Paríža a uchádzača o francúzsky trón. Princezná Irena sa potom už nikdy nevydala a zostala pri svojom bratovi Konštantínovi.

Po zosadení brata Konštantína z gréckeho trónu, odišla s matkou do Indie. Po matkinej smrti žila v paláci Zarzuela v Madride, kráľovskej rezidencii jej sestry Žofie a švagra Juana Carlosa.

Infantka Kristína, vojvodkyňa z Palmy de Mallorca pomenovala po princeznej Irene svoju dcéru Irenu (* 2005).

Je zakladateľkou a prezidentkou dobročinnej organizácie World in Harmony (Mundo en Armonía)[2] založenej v roku 1986 so sídlom v Madride, ktorej cieľom je pomoc ľuďom v núdzi a týraným zvieratám. Spolupracuje s viacerými dobročinnými organizácií a kultúrnymi ustanovizňami:

  • African Cultural Organization of South Africa (ACOSA), patronát
  • Ashram International[3], patronát
  • Banco Santander Central Hispano Foundation[4]
  • European String Professors Association (ESTA), čestná prezidentka
  • Dr. T.M.P. Mahadevan Foundation (India), viceprezidentka
  • Yehudi Menuhin Foundation,[5] patronát španielskej pobočky
  • Sarvodaya International Trust (India), in memoriam Mahatma Gandhi, vicepredsedníčka
  • The Peres Center for Peace Association v Španielsku, členka čestnej rady, výboru
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristián IX.
 
 
 
 
 
 
 
Juraj I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Lujza Hesensko-kasselská
 
 
 
 
 
 
 
Konštantín I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Konštantín Nikolajevič Ruský
 
 
 
 
 
 
 
Oľga Konštantínovna Romanovová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alexandra Sasko-altenburská
 
 
 
 
 
 
 
Pavol I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Viliam I.
 
 
 
 
 
 
 
Fridrich III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Augusta Sasko-výmarská
 
 
 
 
 
 
 
Žofia Pruská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albert Sasko-kobursko-gothajský
 
 
 
 
 
 
 
Viktória Sasko-cobursko-gothajská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Viktória
 
 
 
 
 
 
 
Irena Grécka a Dánska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Juraj V.
 
 
 
 
 
 
 
Ernest Augustus Hannoverský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Sasko-altenburská
 
 
 
 
 
 
 
Ernst August Braunschweigský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristián IX.
 
 
 
 
 
 
 
Thyra Dánska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Lujza Hesensko-kasselská
 
 
 
 
 
 
 
Frederika Hannoverská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Fridrich III.
 
 
 
 
 
 
 
Viliam II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Viktória Sasko-cobursko-gothajská
 
 
 
 
 
 
 
Viktória Lujza Pruská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Fridrich VIII. Šlezvicko-holštajnský
 
 
 
 
 
 
 
Augusta Viktória Šlezvicko-holštajnská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Adléta z Hohenlohe-Langenburgu
 
 
 
 
 
 

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-07-29]. Dostupné online. Archivované 2015-09-24 z originálu.
  2. [1]
  3. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-07-29]. Dostupné online. Archivované 2015-05-18 z originálu.
  4. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-07-29]. Dostupné online. Archivované 2014-07-02 z originálu.
  5. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-07-29]. Dostupné online. Archivované 2014-08-10 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]