Ján Čajak
| Ján Čajak | |
| slovenský spisovateľ a prekladateľ | |
 | |
| Narodenie | 19. december 1863 Liptovský Ján, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 29. máj 1944 Báčsky Petrovec, Juhoslávia |
| Odkazy | |
| Commons |  Ján Čajak |
Ján Čajak (pseudonymy Aliquis, Ján Drienčanský, Michal Kopanický, Nihil, Pozorovateľ, Starý Hodžov volič, Strýčko Ján a i.) (* 19. december 1863, Liptovský Ján - † 29. máj 1944, Báčsky Petrovec, Juhoslávia) bol slovenský spisovateľ a prekladateľ.
Životopis
Narodil sa v rodine štúrovského básnika a evanjelického farára Janka Čajaka a Agneši Čajakovej, rodenej Medveckej (sestra Terézie Vansovej), no už ako štvorročnému mu predčasne zomrel otec (na tuberkulózu) a jeho matka sa vydala druhý raz za Pavla Dobšinského. Základného vzdelania sa mu dostalo doma, neskôr študoval na gymnáziu v Martine, no keď ho zatvorili, pokračoval vo vzdelávaní na maďarskom gymnáziu v Rimavskej Sobote a nemeckom gymnáziu v Kežmarku. Neskôr študoval aj v Lučenci, Banskej Štiavnici, Bratislave, odkiaľ bol vylúčený pre svoje politické názory. Učiteľské skúšky napokon zložil v roku 1889 v Kláštore pod Znievom. Pracoval v advokátskej kancelárii Petra Jamnického v Pezinku, učil v Liptovskej Kokave, Rajci a v Kráľovej Lehote. V roku 1893 sa natrvalo presťahoval na Dolnú zem do Báčky, neskôr Selenče a v roku 1899 sa usadil v Petrovci. Tu stál vyše 40 rokov v centre kultúrnych a politických snáh dolnozemských Slovákov. Zaslúžil sa tiež o založenie slovenského gymnázia v Petrovci a v roku 1924 odišiel do dôchodku. Ďalej však pôsobil ako predseda literárneho a národopisného odboru Matice slovenskej v Juhoslávii a aj v pokročilej starobe sledoval politický a kultúrny vývoj na Slovensku.
Tvorba
Začiatky jeho literárnej tvorby siahajú do obdobia jeho presťahovania do Petrovca v roku 1899 a tvorbou sa radí do druhej vlny realistických spisovateľov; jeho tvorba bola silne ovplyvnená Svetozárom Hurbanom Vajanským. V Juhoslávii začal prispievať do mnohých periodík (Národnie noviny, Slovenské pohľady, Dennica, Slovenský týždenník, Národný hlásnik) a stal sa stálym spolupracovníkom pražského mesačníka Naše Slovensko. Založil slovenský politický týždenník Národná jednota, neskôr tiež kultúrny a literárny mesačník Náš život. Jeho prvá prozaická práca vyšla v roku 1903 v Národných novinách. Vo svojich dielach čerpal zo spomienok na Slovensko, najmä na Liptov a Gemer, upozorňuje v nich na problémy, no zároveň tiež predkladá riešenia. Písal tiež anekdotické príbehy a charakterové obrázky. Okrem písania beletrie sa zameriaval i na publicistiku, ľudovýchovnú prácu a preklady (Guy de Maupassant, Alexander Sergejevič Puškin a i.).
Dielo
- 1903 - Predaj hory, poviedka
- 1903 - Pred oltárom, poviedka (vydali Slovenské pohľady)
- 1905 - Z povinnosti, poviedka (vydali Slovenské pohľady)
- 1905 - Vysťahovalec
- 1906 - Báťa Kalinský
- 1906 - Obyčajná história
- 1907 - Tri rozprávky
- 1908 - Suchoty
- 1908 - Vohľady, poviedka
- 1909 - Rodina Rovesných, román (písaný pod pseudonymom Aliquis)
- 1910 - Ja si svoj mliečnik načnem, anekdotický príbeh
- 1910 - Strýc Miško, anekdotický príbeh
- 1910 / 1911 - V tretej triede, cyklus čŕt
- 1912 - Ujčekov Mikušov posledný deň, anekdotický príbeh
- 1913 - Jožkova svadba a iné rozprávky, anekdotický príbeh
- 1913 - Ecce homo, poviedka
- 1914 - Cholera
- 1914 - Dejepis Slovákov
- 1918 - Návrat
- 1922 - Tridsaťpäť dekagramov
- 1923 - Zápisky z rukojemstva, dokumentárna próza
- 1924 - Fuksi, črta
- 1929 - V druhej triede, cyklus čŕt
- 1929 - Len pekne, dramatická scénka
- 1931 - Búrka, žánrový obrázok
- 1936 - Malí ubehlíci
- 1936 - Ďuro Kožuch, úryvok uverejnený v Našom živote, pravdepodobne plánoval napísať román, no už to neuskutočnil