Janko Varga Lipnický
| Ján Varga | |
| slovenský pedagóg a regionálny básnik na dôchodku | |
 | |
| Pseudonym | Janko Varga Lipnický |
|---|---|
| Narodenie | 9. jún 1931 Petrovce, ČSR |
| Úmrtie | 15. jún 2024 (93 rokov) Prešov |
| Bydlisko | Prešov |
| Národnosť | slovenská |
| Zamestnanie | pedagóg |
| Alma mater | Univerzita Komenského |
| Manželka | Pavlína Vargová |
PhDr. Ján Varga CSc. (* 9. jún 1931, Petrovce – † 15. jún 2024, Prešov)[1] bol slovenský básnik a vysokoškolský pedagóg. Od roku 2006 tvoril pod pseudonymom Janko Varga Lipnický básne a memoáre o rodnej obci, živote, či poeticky ladené úvahy.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Varga sa narodil 9. júna 1931 v Petrovciach, okres Vranov nad Topľou. V roku 1950 zmaturoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici.[2]
Vyštudoval Pedagogickú fakultu SU v Prešove, odbor slovenčina – ruština a pedagogiku (v rokoch 1952 až 1955), následne aj na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde získal akademický titul PhDr. a v roku 1986 aj vedeckú hodnosť CSc. Ako učiteľ pôsobil v základných a stredných školách v Revúcej a v Dobšinej. Medzi rokmi 1962 až 1996 pôsobil na Katedre pedagogiky Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove. V rokoch 1990 – 1994 vykonával funkciu vedúceho Katedry pedagogiky 1. stupňa ZŠ.
Vo vedecko-výskumnej činnosti sa venoval problematike učiteľského vzdelávania – skúmaniu úrovne prípravy učiteľov so zameraním na prognózovanie potreby učiteľov na základných školách vo východoslovenskom regióne. Výsledky výskumných aktivít publikoval v zborníkoch Pedagogickej fakulty UPJŠ, v Informáciách Slovenskej pedagogickej spoločnosti a v pedagogickej tlači. Výsledky jeho výskumných aktivít boli publikované približne v 50-tich štúdiách a odborných článkoch. Na Pedagogickej fakulte UPJŠ zabezpečoval prednášky a semináre z didaktiky, viedol študentov pri písaní diplomových prác, písal posudky. Mal značný podiel na budovaní Ústavu pedagogickej praxe Pedagogickej fakulty UPJŠ.
V roku 1976 bol preradený na Katedru pedagogiky Filozofickej fakulty UPJŠ, kde prednášal didaktiku v študijných odboroch Predškolská pedagogika a Mimoškolská výchova. Po integrácii katedier (1981) prešiel späť na Pedagogickú fakultu. Senátom fakulty v roku 1990 bol zvolený do funkcie vedúceho Katedry pedagogiky 1. stupňa ZŠ. Mal značný podiel aj na budovaní Katedry špeciálnej pedagogiky PdF.
Bol členom Slovenskej pedagogickej spoločnosti pri SAV a tajomníkom výboru Vsl. odbočky SPdS. Ako člen SPdS sa podieľal na príprave hesiel z didaktiky do Pedagogickej encyklopédie Slovenska.[1]
Pre jeho postoj k okupácii Československa v roku 1968 mu bolo v rokoch tzv. normalizácie funkcionármi Komunistickej strany pozastavené habilitačné pokračovanie.
V júli 1978 absolvoval intenzívny kurz nemeckého jazyka na Friedrich-Schiller-Universität Jena, v júli 1982 absolvoval súkromný pobyt v USA a júli 1986 študijný pobyt na Pedagogickom inštitúte Štátnej univerzity v Kyjeve.
Bol aktívnym členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a členom Spolku slovenských spisovateľov. Je držiteľom pamätného listu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a dostal aj medailu kapitána Jána Nálepku.[3]
Ako sa dostal k písaniu
[upraviť | upraviť zdroj]Ako učiteľ sa Varga počas svojej kariéry venoval písaniu odborných textov, venoval sa problémom vzdelávania učiteľov základnej školy, orientoval sa na otázky hodnotenia učiteľovej práce. Po odchode do dôchodku zvažoval, ako vyplniť voľný čas inak, než krížovkami a tak začal spisovať poviedky o živote, ktorý prežil. Jeho mentorom bol docent František Ruščák, básnik, jazykovedec a kolega spoza vysokoškolskej katedry – ten ho v Literárnom týždenníku (2021) popisuje ako človeka, ktorý žije a vonia rodným krajom – človeka ktorý svoj domov nosí v srdci. Sprítomňoval a aktualizoval minulosť slovenských ľudí v rozličných životných podobách. Motivoval čitateľa sa zamyslieť sa, uvažovať a hľadať odpovede na otázky.[4]
Pseudonym
[upraviť | upraviť zdroj]Keďže v obci Petrovce, kde sa narodil je mnoho Vargových, rozhodol sa do mena pridať prívlastok Lipnický – podľa obce Lipníky, v ktorej istý čas býval a z ktorej pochádza aj jeho manželka Pavlína.[5]
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Najsilnejšou témou boli preňho dve udalosti v dejinách Petroviec – vysťahovalectvo a Slovenské národné povstanie. Ako chlapec zažil SNP aj na vlastnej koži. Mal 13 rokov v čase, keď sa v lese nad dedinou usadil štáb Čapajevovcov, ktorí operovali v okolí Zlatej Bane a Hermanoviec.
Janko Varga Lipnický sám seba popisoval ako chlapca z dediny, skromného človeka, ktorý oslovenie básnik nemal rád, vyslovene sa mu vyhýbal: „Som rozprávač. Píšem príbeh, ale hľadám možnosť previesť to do viazanej reči. Aby tam bol nejaký rým a hlavne rytmus, takt. Toto sa snažím zachovať.“[3] povedal v rozhovore pre denník Korzár
Vydal niekoľko publikácií:
- Petrovce Obrázky spod Oblíka. Náuka 2006
- Reminiscencie, Metodicko-pedagogické centrum v Prešove 2007
- Premeny dediny, Dominanta Prešov 2011
- Návraty, Dominanta 2014
- Ženy, Humorne ladené pohľady na ženské pokolenie (Samizdat) 2017
- Spoza Oblíka, Vydavateľstvo L. CUPER, Prešov 2019
- Keď nemôžeš spať, Vydavateľstvo L. CUPER, Prešov 2021
- Hory a ľudia, Vydavateľstvo L. CUPER, Prešov 2022
Varga je autorom informačných brožúr o obciach Petrovce a Lipníky.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Spomienka na kolegu PhDr. Jána Vargu, CSc. [online]. Prešovská univerzita v Prešove, [cit. 2024-06-28]. Dostupné online.
- ↑ SIVANIČOVÁ, Andrea; LIPTÁKOVÁ, Ľubica; HRABČÁKOVÁ, Katarína. Album spisovateľov Prešova 1. 1.. vyd. Prešov : Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove, 2022. ISBN 978-80-974508-0-9. S. 152-153.
- ↑ a b FRANK, Michal. Zaujímali ho vysťahovalectvo a SNP, vychovával učiteľov. Zomrel básnik spod Oblíka. Korzár (Košice: Petit Press), 2024-06-18. Dostupné online [cit. 2024-07-01].
- ↑ RUŠČÁK, František. Rodný kraj chlebom i soľou. Literárny týždenník (Bratislava), 2021-05-26, roč. XXXIV., čís. 19-20. Dostupné online.
- ↑ FRANK, Michal. Lokálnu históriu Petroviec opisuje vo veršoch. Korzár (Košice: Petit Press), 2016-12-29. Dostupné online [cit. 2024-07-01].
- ↑ Obec Lipníky : História [online]. Obec Lipníky, [cit. 2024-06-28]. Dostupné online.