Jaseňovský potok (prítok Sterkovského potoka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jaseňovský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Medzilaborce
Obec Čabalovce
Prameň Laborecká vrchovina
 - poloha Jaseňovec
 - výška 619 m
 - súradnice 49°14′06″S 21°59′02″V / 49,2349°S 21,9840°V / 49.2349; 21.9840
Ústie Sterkovský potok
 - poloha Čabalovce
 - výška 358 m
 - súradnice 49°12′57″S 21°58′04″V / 49,2157°S 21,9678°V / 49.2157; 21.9678
Dĺžka 3,0 km
Rád toku VII.
Číslo hydronyma 4-30-03-2662
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jaseňovský potok[1] je potok v Laboreckej vrchovine[2], v regióne Horný Zemplín. Preteká Prešovským krajom, okresom Medzilaborce a územím obce Čabalovce. Je pravostranným prítokom Sterkovského potoka, ktorý ústi do Olšavy v povodí Laborca. Má dĺžku 3,0 km.

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení na juhozápadnom svahu vrchu Jaseňovec (757 m n. m.) v nadmorskej výške 619 m n. m. v lesnom extraviláne, vo východnej časti územia obce Čabalovce v okrese Medzilaborce.[3]

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa tečie juhovýchodným smerom cez lesný extravilán, stáča sa na juh a priberá bezmenný ľavostranný prítok. Ľavým brehom obmýva úpätie vrchu a lesa Javorová, ľavým brehom obmýva úpätie pasienka Gubove Kýčerky, pravým brehom obmýva trvalý trávny porast Pakušovec. Vyteká z lesa do extravilánu obce Čabalovce v miestnej časti Sterkovce, v 410 m n. m. podteká cestu z Čabaloviec do obce Výrava, pokračuje v smere na juhozápad intravilánom Sterkoviec. Ľavým brehom obmýva pole Hrinkov, vyteká z intravilánu a v 358 m n. m. ústi do Sterkovského potoka ako jeho pravostranný prítok.[4][5][6] Pramení, preteká a ústi na území obce Čabalovce. Nemá dôležitejšie prítoky.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku má pôvod v názve vrchu Jaseňovec, na juhozápadnom svahu ktorého Jaseňovský potok pramení. Názov vrchu Jaseňovec vo význame miesto hromadného výskytu jaseňa vznikol zo slova jaseň, príponou priestoru -ov-ec, ako tisovec, jelšovec, bukovec. Jaseň štíhly (latinsky Fraxinus excelsior) rod lesných listnatých stromov z čeľade olivovité s úžitkovým bielym drevom.[7] Zo slova jaseňovec pridaním formantu -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Jaseňovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[8] Hydronymum Jaseňovský potok bolo štandardizované v roku 1990.[9] V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Jaseňovský potok nie je jedinečným názvom (november 2023).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-11-20]. [https:// www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf Dostupné online.]
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-03]. Dostupné online.
  3. Laborecká vrchovina. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. Priebeh vodného toku Jaseňovský potok (prítok Sterkovského potoka) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-11-20].
  5. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 49. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  6. Geografické názvy okresu Humenné A32. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-1423/1993 z 28.7.1993. Bratislava 1993. 121 s. S. 16, 17, 93, 95, 102. ISBN 80-85672-05-7.
  7. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (18). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2009, ročník 43, č. 6, ISSN 0023-5202. S. 345 - 346. Dostupné online [2] [cit. 2023-11-20.]
  8. Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
  9. Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 53, 64. Bratislava 1990. ISBN 80-85164-17-5.