Jean Nicolas Arthur Rimbaud

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jean-Nicolas-Arthur Rimbaud
francúzsky básnik (obrázok z roku 1871)
francúzsky básnik (obrázok z roku 1871)
Narodenie 20. október 1854
Charleville, Francúzsko
Úmrtie 10. november 1891 (37 rokov)
Marseille, Francúzsko
Podpis Jean Nicolas Arthur Rimbaud, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Jean Nicolas Arthur Rimbaud
(plné texty diel autora)
Commons Spolupracuj na Commons Jean Nicolas Arthur Rimbaud
Arthur Rimbaud-autogram

Jean Nicolas Arthur Rimbaud [re(n)bo] (* 20. október 1854, Charleville – † 10. november 1891, Marseille) bol francúzsky básnik francúzskeho symbolizmu, jeden z tzv. Prekliatych básnikov, jeden zo zakladateľov modernej poézie vôbec.

Celé svoje dielo vytvoril vo veku 15 – 19 rokov (v rokoch 18691873). Zaujal ho hugovský sen o slobode a antické mýty

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Jean-Nicolas-Arthur Rimbaud sa narodil v Charleville na severe Francúzska. Bol synom kapitána pechoty Frédérica Rimbauda, ktorý opustil rodinu, keď mal malý Arthur 6 rokov. Jeho a ďalších troch súrodencov (brat Frédéric a sestry Vitalie a Isabelle; jeho ďalšia sestra zomrela v roku 1857 krátko po pôrode) vychovávala prísna matka Vitalie Clifová.

Keď mal 8 rokov, napísal do svojho školského zošita toto:

Slnko, pozemská pochodeň, haslo vysielajúc zo svojho ohnivého telesa posledné a slabé svetlo, ktoré napriek tomu umožňovalo vidieť zelené lístie stromov, malé kvety, ktoré vädli a obrovské vrcholy borovíc, topoľov a storočných dubov… Čerstvý vietor pohyboval lístím stromov šumotom podobným šumotu strieborných vôd potoka, ktorý tiekol okolo mojich nôh… Papradie ohýbalo svoje zelené čelo pred vetrom….

V tej dobe bol Rimbaud tak hlboko veriaci človek, že keď raz videl, ako sa veľkí chlapci špliechali pri odchode z kaplnky svätenou vodou, vrhol sa na nich a bil a driapal hlava-nehlava. Týmto súbojom si vyslúžil nadávku „ten hajzel pobožný“.

Na strednej škole sa mu dostalo takej cti, že jeho latinské verše vyšli v bulletine Akadémie v Douai. Pokojne vyzerajúci žiak bol v skutočnosti odbojnej, nespokojnej povahy, ktorá sympatizovala s revolucionármi. V sedemnástich rokoch fajčil a nosil dlhé vlasy. Túžil po centre všetkého literárneho diania – po Paríži. Niekoľkokrát dokonca ušiel z domu a zúčastnil sa na bojoch komunardov v hlavnom meste Francúzska. V tejto súvislosti tiež vypracoval dnes stratený Projekt komunistickej ústavy.

Posielal svoje verše Paulovi Verlainovi, ktorého nesmierne obdivoval. Verlaine ho pozval do Paríža a nadviazali intímne styky. Potom čo sa Verlaine rozišiel so svojou ženou, žili s Rimbaudom spolu v Paríži, Anglicku a Belgicku. Rimbaud v tom čase obohacoval svoje básnické videnie smelými experimentmi. Po škandále v Bruseli roku 1873 (rozchod s Verlainom) Rimbaud navždy prestal písať, vrátil sa do Paríža, cestoval do Londýna a vrátil sa do rodného mesta.

V roku 1875 začal cestovať po svete. Hovoril najmenej ôsmimi jazykmi. Bol v Nemecku, Taliansku, v Holandsku vstúpil do koloniálneho vojska, na Jáve dezertoval, s cirkusom Loisset prešiel Švédsko a Nórsko, roku 1880 bol v Egypte, potom na Cypre a vydal sa do Adenu (dnes Jemen) ako obchodný zástupca. Prešiel celú Somálsku púšť, v Harrare sa usadil a obchodoval so zlatom a slonovinou. Bol poradcom neguša Menelika II. a skúmal Ogaden.

V roku 1887, keď prišiel do Káhiry, mal už úplne šedivé vlasy (mal 33 rokov).

V januári 1891 sa uňho objavili bolesti v pravej nohe, preto sa vrátil z Arabského polostrova do Francúzska. V Marseille mu amputovali nohu. Lekári zistili, že išlo o rakovinu, ktorej 10. novembra 1891 v Marseille podľahol.

Želal si byť pochovaný v Adene (v Jemene) na brehu mora, na príkaz matky však telo preniesli do Charleville. Pohreb sa konal o desiatej ráno 14. novembra. Jeho bývalý profesor požiadal matku, aby presunuli obrad na neskoršiu hodinu, aby sa na ňom mohli zúčastniť aj Rimbaudovi priatelia a spolužiaci. Odbila ho slovami, že je to zbytočné a tak za jeho truhlou kráčali len dve osoby – jeho matka a jeho sestra Isabela.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Rimbaud za štyri roky svojho tvorivého obdobia napísal básne s tuláckymi motívmi, protivojnové sonety, a satirické básne namierené proti víťazom nad Parížskou komúnou.

Rimbaud vo svojich básňach a neskorších básnických skladbách reagoval nielen na jazykovú a štylistickú stránku iných básní, ale aj na svoju dobu a jej protirečenia a predovšetkým experimentoval s mnohoznačnými významami slov.

Jeho dielo tvoria najmä zbierky:

  • Poésies [Básne]
  • Illuminatons [Iluminácie]
  • Une saison en enfer [Pobyt v pekle]
  • Derniers vers [Posledné verše]
  • Album zutique [Album Zutique]
  • Les Stupres [Luxus]
  • Oeuvres [Dielo] – neskoršia zbierka

Sám Rimbaud pripravil do tlače iba zbierku „Pobyt v pekle“, ostatné boli zrekonštruované po jeho smrti. Po slovensky vyšli zbierky „Dielo“ a „Opitá loď a iné básne“.

Jeho najvýznamnejšia báseň je Opitá loď.

Preklady do slovenského jazyka vydané knižne[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1948Dielo, preložil Štefan Žáry
  • 1964Opitá loď, preložil Ján Stacho (obsahuje básne Opitá loď a Pamäť)
  • 1981Opitá loď a iné básne, preložili Vladimír Dudáš, Ľubomír Feldek, Ján Stacho, P. G. Hlbina, Jozef Mihalkovič, Ivan Mojík, Štefan Žáry, Vladimír Reisel
  • 1999Moje malé milenky, preložil Ľubomír Feldek

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • RIMBAUD, Arthur: Oeuvres complètes. (Zostavil Jean-Luc Steinmetz) Paris : Flammarion, 2010. ISBN 978-2-0812-1962-5
  • DUFFY, Bruce: Neštěstí bývalo mým bohem : Román o prokletém životě Arthura Rimbauda. Brno : Jota, 2012. 448 s. ISBN 978-80-7462-040-9

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]