Jedličkovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Jedličkovci (staršie aj Jedlicskovci, lat. a maď. Jedlicska) bol šľachtický rod[1] slovenského pôvodu,[2] žijúci v Uhorsku a neskôr vo veľkom počte príslušníkov na území krajín českej koruny. Ich potomkovia dodnes žijú na Slovensku a v Česku.

Dejiny rodu Jedličkovcov[upraviť | upraviť kód]

Počas Bitky pri Moháči v bojoch, alebo pri úteku bola zabitá či zomrela veľká časť uhorskej šľachty. Práve preto sa obdobie ranného novoveku stalo dobou, kedy sa do popredia začali dostávať iné šľachtické rody, prípadne začali vznikať nové šľachtické rody, medzi ktoré patrí aj rod Jedličkovcov.

Zakladateľom šľachtického rodu sa stal Ján Jedlička a jeho traja bratia Adam, Pavol a Juraj, ktorým 10. novembra 1668 udelil cisár Leopold I. šľachtický titul.[3] V tomto období žili v Novom Meste pod Šiatrom a Blatnom potoku. Adam Jedlička sa neskôr presťahoval do Dolného Lopašova, kde si postavil usadlosť. Práve z jeho vetvy pochádza arcibiskupský vikár v Trnave, ostrihomský kanonik, nitriansky archidiakon, pápežský prelát, rektor Trnavského seminára Marianum, významný slovenský historik, archeológ, zberateľ, pamiatkar, filantrop a držiteľ rádu Františka Jozefa Pavol Jedlička. Príslušníci rodu sa neskôr rozšírili do viacerých častí Rakúskej monarchie, vo veľkej miere však do Čiech a na Moravu.

Časť rodu žila aj v obci Chtelnica, kde na prelome 18. storočia a 19. storočia vplyvom úpadku remesiel, Napoleonskych vojen a celkového ochudobňovania začali obec opúšťať jednotlivé šľachtické a zemianske rody, počínajúc odchodom grófa Jozefa Erdődyho, ktorý sa koncom 18. storočia presídlil do Viedne. V 19. storočí v obci žili už len dva šľachtické rody, pričom jedným z nich boli práve Jedličkovci,[4] ktorí tu ešte zotrvali aj napriek zlej ekonomickej situácii v obci. Potomkovia tohto rodu žili v obci aj po vzniku Československa. Na zasadnutí národného výboru 21. a 24. apríla 1945 sa rozhodlo o zabavení majetkov, kedy prešli aj súkromné majetky šľachticov do národnej správy, kedy bol zoštátnený aj kaštieľ grófky Pavlíny Pálfiovej. Po komunistickom prevrate z roku 1948 bolo dňa 19. decembra 1949 založené Jednotné roľnícke družstvo s cieľom obhospodarovať pôdu v národnej správe. 30. júla 1950 bola zvolená správa JRD a za jedného z jej členov a zároveň pokladníka správy bol zvolený príslušník rodu Alojz Jedlička.[5]

Významný príslušníci rodu[upraviť | upraviť kód]

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Všetky zdroje uvádzajú, že cisár Leopold I. udelil šľachtické postavenie Jánovi a jeho bratom, preto je považovaný za zakladateľa šľachtického rodu

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. JEDLICSKA, Pál. Kiskarpáti emlékek: Éleskőtől-Vágujhelyig. 2. vyd. Jáger : Eger: Nyomtatott az érseki lýceum könyvnyomdában, 1891. S. 323.
  2. Naše řeč, 1972, roč. 55, čís. 2 – 3, s. 63 – 65.
  3. LANČARIČ, Adrián. Štátny archív v Trnave [online]. Trnava : nzr.trnava.sk, 10. 11. 2017, [cit. 2017-11-10]. Dostupné online.
  4. POLAKOVIČ, Jaroslav. Chtelnica 790. Obecný úrad Chtelnica : Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV Bratislava, 1998. 210 s. ISBN 80-967962-5-9. S. 13 – 132.
  5. RADOŠINSKY, Peter. História obce Chtelnica [online]. Chtelnica : www.chtelnica.sk. Dostupné online.