Preskočiť na obsah

Jeseter malý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jeseter malý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Acipenser ruthenus
Linnaeus, 1758

Mapa rozšírenia jesetera malého
      Celoročný výskyt
      Vyhynutý
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Jeseter malý
Prvá farma na získavanie kaviáru v Južnej Kórei, chovajú asi 50 000 jedincov

Jeseter malý (Acipenser ruthenus) je druh ryby z čeľade jeseterovité (Acipenseridae).Je chránený.

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov jeseter malý patrí medzi ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci.[1]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Sfarbenie je sivasté, hnedasté alebo zelenasté. Hlava prechádza v dlhý špicatý rypec, v ktorého spodnej časti sa nachádzajú ústa a štyri fúziky. Chrbtová plutva je posadená až za úroveň brušných plutiev. Na chrbte má v rade 11 - 17, na boku 56 - 71[3] a na bruchu 10 - 18 kostených štítkov. Chvostová plutva je nesúmerná. Najvyšší zaznamenaný vek bol 27 rokov. Môže dosiahnuť dĺžky až 125 cm pri hmotnosti 16[3] – 19 kg.

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa vo veľkých, pomerne rýchlo prúdiacich tokoch úmoria Čierneho, Kaspického a Baltského mora.

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeseter malý patrí na Slovensku medzi pôvodné druhy rýb[4] a je to posledný divožijúci druh jesetera u nás. V minulosti sa u nás vyskytovalo 5 druhov jeseterov.[5] Obýva najmä Dunaj od Štúrova, Komárno, vo Vážskom Dunaji, vo Váhu až po Šaľu, v Starej Nitre od sútoku s Vážskym Dunajom po mestskú časť Komárna - Lándor. Existujú záznamy aj ďalej od Komárna po prúde Dunaja, u nás pri Klížskej Nemej a Číčove.[6] V poslednom čase sa začal častejšie vyskytovať u nás najmä v Malom Dunaji. Dnes dosahuje jeseter malý v Dunaji vyššiu populačnú hustotu ako pred 40 rokmi vďaka zlepšeniu kvality vody.[7]

O migrácii jesetera malého existuje veľmi málo informácii. V roku 2016 bolo telemetricky skúmaných 11 jedincov v rieke Dunaj v oblasti sútoku s riekou Hron. Po prvom roku prieskumu bolo zistené, že v oblasti kde hľadá potravu sa zdržujú od 3 do 7 mesiacov, na zimovisku sú 6 až 8 mesiacov a na neresisku trávia len 2 – 4 týždne.[5]

Ekosozologický status od roku 2001 LR:cd - menej ohrozený[8], od roku 2007 LC - menej dotknutý.[9]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018 bola 500  – 2000 jedincov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol klesajúci.[10] Na základe zhoršenia stavu populácie bol jeseter malý zaradený do kategórie NT - takmer ohrozený, publikované karpatskými krajinami.[2]

Potrava

[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa drobnými bezstavovcami (larvy hmyzu, červy, kôrovce, mäkkýše)[3], vzácne tiež drobnými rybkami. Potravu väčšinou zbiera z dna, ale príležitostne aj z vodného stĺpca a z hladiny.

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Samce jesetera malého sa začínajú rozmnožovať vo veku 3 – 5 rokov, samice v 5. – 8. roku života, pričom samce sa potom neresia každý rok, samice každý alebo každý druhý. Trenie prebieha spravidla v máji, od apríla do júna, keď teplota vody stúpne nad 10°C.[3] Jesetery v tejto dobe tiahnu proti prúdu rieky do vyšších partií pri teplote vody 12°C. [5] Nepodnikajú dlhé migrácie, z Dunaja sa uvádza 322km.[3] Ikry sú kladené na štrkové dno v miestach s rýchlym prúdom pre zabezpečenie dostatku kyslíka pre ikry. Len zriedkavo sa neresie na inom podloží, napríklad na štrkovo-pieskovom alebo mimo hlavného prúdu v inundácii.[3] Plodnosť sa pohybuje medzi 10 000 a 140 000 ikrami na samicu. Samice sa hneď po nerese vracajú na potravinové miesta, samci často ostávajú na neresisku dlhšie, čakajú na ďalšie samice. Vyliahnutý plôdik sa prvé leto zdržuje v plytčinách riek.[3]

Ochrana

[upraviť | upraviť zdroj]

Jesetera malého je "v období od 15. marca do 31. mája bežného kalendárneho roka zakázané chytať alebo usmrcovať v prírodných tokoch a vo vodných útvaroch s výnimkou ostatných vodných plôch užívaných v osobitnom režime" (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015 a vyhláška MŹP č. 381/2018 Z.z.)[11], jeho lovná miera je 45 cm.[4]

Druh je zaradený do smernici o biotopoch (Príloha V).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b IUCN Red list 2020.1. Prístup 23. marca 2020
  2. ↑ a b Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík [online]. the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org, 2014, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online. Archivované 2020-02-05 z originálu. (En)
  3. ↑ a b c d e f g KOTTELAT, Maurice; FREYHOF, Jörg. Handbook of European Freshwater Fishes. [s.l.] : Publications Kottelat, 2007. 646 s. ISBN 978-2-8399-0298-4. (En)
  4. ↑ a b Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve s účinnosťou od 01.01.2019 [online]. epi.sk, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c Maroš Kubala, Martin Farský a Ladislav Pekárik. Migration patterns of sterlet (Acipenser ruthenus, Linnaeus 1758) in the Middle Danube assessed by 1 year acoustic telemetry study [online]. Journal of Applied Ichthyology 35, onlinelibrary.wiley.com, 2019, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online. (En)
  6. ↑ OLIVA, Ota; HRABĚ, Sergej; LÁC, Ján, et al. Stavovce Slovenska I Ryby, obojživeľníky a plazy. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968. S. 278 - 281.
  7. ↑ Holčik, J., Klindová, A., Masár, J., & Mészáros, J. (2006). Sturgeons in the Slovakian rivers of the Danube River basin: an overview of their current status and proposal for their conservation and restoration [online]. Journal of Applied Ichthyology 22, onlinelibrary.wiley.com, 2006, [cit. 2020-03-23]. S. 17 - 22. Dostupné online. (En)
  8. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 154 - 156.
  9. ↑ KOŠČO, Ján; HOLČÍK, Juraj. Anotovaný červený zoznam mihúľ a rýb Slovenska - verzia 2007 (The Red List of lampreys and fishes in the Slovak Republic - Version 2007). Biodiverzita ichtyofauny ČR, roč. VIII, čís. 2008, s. 119 - 132.
  10. ↑ Správa o stave druhov európskeho významu (reporting) v zmysle čl. 17 smernice o biotopoch za roky 2013 - 2018 (Annex B - Report format on the 'main results of the surveillance under Article 11' for Annex II, IV & V species) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, cdr.eionet.europa.eu, 04. 09. 2019, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online. (En)
  11. ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jeseter_malý&oldid=7926966“