Juha Kankkunen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Juha Kankkunen
Juha Kankkunen
Osobné informácie
NárodnosťFínsko Fínska
Dátum narodenia2. apríl 1959 (65 rokov)
Miesto narodeniaLaukaa, Fínsko
Majstrovstvá sveta v rely
Aktívne roky1979, 1982 – 2002, 2010
SpolujazdecFred Gallagher (1985)
Juha Piironen (1986 – 1993)
Nicky Grist (1993 – 1994)
Denis Giraudet (1993)
Juha Repo (1999 – 2002, 2010)
TímyToyota, Peugeot, Lancia, Ford, Subaru, Hyundai, Ford
Počet pretekov162
Šampionáty4 (1986, 1987, Majstrovstvá sveta v rely 19911991, 1993)
Rely víťazstvá23
Pódiové umiestnenia75
Etapové víťazstvá700
Celkové body1140
Prvé rely1979 1000 Lakes Rally
Prvé víťazstvo1985 Rely Safari
Posledné víťazstvo1999 Rely Fínska
Posledné rely2010 Rely Fínska
Odkazy
Juha Kankkunen na juhakankkunen.com
Spolupracuj na Commons Juha Kankkunen
multimediálny obsah na commons

Juha Matti Pellervo Kankkunen (* 2. apríl 1959, Laukaa, Fínsko) je bývalý fínsky jazdec rely. Jeho továrenská tímová kariéra v Majstrovstvách sveta v rely trvala od roku 1983 do 2002. Počas svojej kariéry vyhral 23 svetových rely a štyri tituly majstra sveta, ktoré boli vtedy rekordmi v sériách. Jedine Sébastien Loeb získal odvtedy viac titulov majstra sveta, ale žiadny jazdec zatiaľ nezopakoval Kankkunenov úspech, a to víťazstvo s tromi rôznymi továrenskými tímami.

Kankkunen podpísal v roku 1983 zmluvu s Toyotou a svoje prvé víťazstvo v Majstrovstvách sveta v rely mal po troch rokoch v tíme. Jeho výkony ho dostali k dohode s tímom Peugeot v roku 1986 a Kankkunen sa stal najmladším majstrom vôbec. Keď sa Peugeot stiahol zo súťaže po zákaze Skupiny B, Kankkunen prešiel do továrenského tímu Lancie a stal sa prvým jazdcom, ktorý úspešne obhájil svoj titul. V roku 1991 v tíme Lancia vyhral rekordný tretí titul majstra sveta.

V roku 1993 sa znovu vrátil Kankkunen späť do tímy Toyota a vyhral štvrtý titul. Po diskvalifikácii Toyoty a 12-mesačnom zákaze v roku 1995 sa Kankkunen vrátil do seriálu majstrovstiev sveta až počas sezóny 1997, kedy prišiel do tímu Ford. Po prechode do tímu Subaru v roku 1999 získal svoje prvé víťazstvo po viac ako piatich rokoch. Predtým, ako po sezóne 2002 odišiel z účasti na majstrovstvách sveta v rely, jazdil na čiastočný úväzok pre Hyundai.

Medzi Kankkunenove úspechy mimo Majstrovstiev sveta v rely patrí víťazstvo v Rely Dakar v roku 1988 a v Race of Champions v rokoch 1988 a 1991. Po jeho odchode z aktívneho pretekania, pôsobil v oblasti politiky a biznisu. V rokoch 2007 až 2011 bol Kankkunen držiteľom svetového rýchlostného rekordu 321,6 km/h na ľade s vozidlom Bentley Continental GT.[1][2]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Kankkunen vyrastal na rodinnej farme v Laukaa v Strednom Fínsku, blízko trasy Rely Fínska. Jeho otec jazdil rely a pretekal na ľade ako hobby, a naučil Juhu pretekať na ľade. Kankkunen začal jazdiť, keď mal 7 rokov,[3] a svoje prvé auto mal v dvanástich rokoch.[4] V rely debutoval v roku 1978 a svoje prvé majstrovstvá sveta v rely jazdil v roku 1979 v Rely Fínska, kde skončil na 14. mieste s vozidlom Ford Escort RS2000.[5] Trénerom Kankkunena bol Timo Mäkinen, priateľ jeho otca, a mal finančnú podporu od Tima Jouhkiho, budúceho manažéra mnohých fínskych rely jazdcov ako Tommi Mäkinen a Mikko Hirvonen.[6]

1983 – 85: Toyota[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom k dobrým výsledkom Toyoty vo Fínsku, Kankkunen podpísal zmluvu s tímom Toyota Team Europe, ktorého prezidentom bol v tom čase Ove Andersson. Vo svojej prvej sezóne s vozidlom Toyota Celica Twincam Turbo ako spolujazdec majstra sveta v rely z roku 1979, Björna Waldegårda, jeho tri výstupy v šampionáte viedli k 6. miestu na Rely Fínska, 7. miestu na Rely Veľkej Británie a odchod do ústrania na Rely Pobrežia Slonoviny. Nasledujúci rok, Kankkunen ukončil štyri preteky Majstrovstiev sveta so svojím novým spolujazdcom, Fredom Gallagherom, nedokončil tri a skončil piaty v domácej súťaži. V roku 1985, začal sezónu prekvapivým víťazstvom na Rely Safari, čím sa stal prvým jazdcom, ktorý vyhral rely na prvýkrát.[4] Pokračoval v ďalších štyroch pretekoch a získal svoje druhé víťazstvo na Rely Pobrežia Slonoviny, kde skončil s rovnakým počtom trestných minút (4hodiny a 46 minút), ako jeho tímový kolega Waldegård, ale vyhral tajbrejkom.[7]

1986: Peugeot[upraviť | upraviť zdroj]

Juha Kankkunen na Rely Sanremo 1986

Kankkunenove výsledky s Toyotou Celicou mu pomohli k príchodu do popredného tímu Peugeot. S tímom Peugeot podpísal zmluvu na sezónu 1986, pričom nahradil Ariho Vatanena, ktorý sa stále zotavoval zo svojej skoro smrteľnej nehody počas predchádzajúcej sezóny. Kankkunen sa tak chopil príležitosti, pričom dostal Peugeot 205 T16 druhej generácie a zvíťazil v Rely Švédska, Rely Grécka a Rely Nového Zélandu, pričom na stupňoch víťazov sa objavil ešte v troch ďalších súťažiach. Sezóna skončila kontroverzne, keď prvé automobily Skupiny B dostali zákaz na ďalšiu sezónu, po smrteľnej nehode Henriho Toivonena na Rely Francúzska, čo rozzúrilo šéfa tímu Peugeot, Jeana Todta,[8] a neskôr bol tím Peugeot vyradený z Rely Sanremo v Taliansku, čo viedlo k trojnásobnému víťazstvu Lancie. Aj napriek prechodu Peugeotov 205 T16 cez predštartovnú kontrolu, usporiadateľ nariadil preskúmanie podvozkových častí, kde boli nelegálne bočné prahy. Kankkunen dokončil sezónu pretekom Rely Olympus v USA, a viedol o bod pred Markku Alénom. Hoci Alén porazil Kankkunena, majstrom sveta bol po odvolaní sa Peugeotu len jedenásť dní.[9] FIA predpokladane anulovala tresty v Rely Sanremo pre Peugeot, čím sa stal Kankkunen najmladším šampiónom v histórii.

1987: Lancia[upraviť | upraviť zdroj]

V náväznosti na rozhodnutie FIA, ktoré zakázalo Skupinu B, tím Peugeot sa stiahol z Majstrovstiev sveta a Kankkunen prešiel do Lancie Martini, továrenského tímu Lancie Majstrovstiev sveta v rely, kde riadil Lanciu Delta HF 4WD. V Lancii sa cítil dobre a mal svoj debut na Rely Monte Carlo, kde jeho Lancia viedla až do poslednej etapy, kedy šéf Lancie Cassare Fiorio prinútil Kankkunena skončiť ako druhý za tímovým kolegom Mikim Biasionom.[10] Kankkunen neskôr vyhral Rely Olympus tým, že porazil Biasiona o 12 sekúnd v 6-hodinovej súťaži. V tesnej bitke o titul majstra sveta vytlačil svojich tímových kolegov Biasiona a Aléna víťazstvom v koncosezónnej Wales Rally of Great Britain. Na odovzdávaní cien Autosport Awards, získal Kankkunen cenu "International Rally Driver Award" za druhý prebiehajúci rok. Napriek tomu, že sa stal úspešným obhajcom titulu majstra sveta, nemal ľahké prijatie tímových príkazov, ktoré boli navrhnuté tak, aby boli v prospech Biasiona, talianskej hviezdy v talianskom automobile, aby na sezónu 1988 nezmenil pôsobisko.

1988 – 89: Toyota[upraviť | upraviť zdroj]

Kankkunen sa rozhodol vrátiť späť do tímu Toyota Team Europe. Aj keď prvýkrát skončil piaty na Rely Safari s Toyotou Supra Turbo, jeho obrana titulu sa hneď ukázala ako neúspešná. Toyota debutovala s novou Toyotou Celica GT-Four ST165 na Rely Francúzska, ale auto trpelo problémami so spoľahlivosťou. Kankkunen sa dostal do ústrania kvôli problémom s troch po sebe idúcich súťažiach, čo mu nepridalo body v zozname a skončil na 37. mieste. Ale, okrem Majstrovstiev sveta v rely, dosiahol veľký úspech v Rely Dakar, kde vyhral na Peugeote 205 T16 na prvýkrát potom, čo jeho krajanovi Arimu Vatanenovi ukradli Peugeot 405 T16.[11] Kankkunen tiež jazdil za Peugeot v pretekoch Pikes Peak, kde skončil druhý za víťazom a tímovým kolegom Arim Vatanenom a stal sa prvým víťazom Race of Champions vôbec a stal sa prvým "Šampiónom šampiónov".[12] Sezóna 1989 bola v prospech Toyoty. Kankkunen získal prvé víťazstvo s Toyotou Celica GT-Four na Rely Austrálie a tretie miesto na Rely Francúzska a Wales Rally of Great Britain. Jeho výsledky ho umiestnili na tretie miesto v šampionáte jazdcov, po Biasionovi a Firiovi z Lancie. Toyota získala najlepšie kariérové umiestnenie v pozíciách konštruktérov.

1990 – 92: Lancia[upraviť | upraviť zdroj]

V čase, keď Kankkunen mal svoje dlho-očakávané víťazstvo pre Toyotu, podpísal dohodu s tímom Lancia na sezónu 1990. V polovici sezóny sa Kankkunen dostal len na 4. miesto v majstrovstvách a Toyota bola na čele s novým jazdcom Carlosom Sainzom. Aj keď Kankkunen neskôr zopakoval víťazstvo v Austrálii a získal svoje piate pódiové umiestnenie v sezóne v Sanreme, Sainz si išiel pre dominantný titul. Kankkunen sa umiestnil na 3. mieste, medzi svojimi tímovými kolegami Didierom Auriolom a obhajcom majstra sveta Mikim Biasionom. Lancia vytlačila Toyotu a získala tak svoj rekordný štvrtý titul konštruktérov v rade.

V sezóne 1991, vyhral Kankkunen Rely Safari, Rely Grécka, prvýkrát domáce Rely Fínska a Rely Austrálie tretí rok v rade. Pred koncosezónnou Wales Rally of Great Britain Sainz viedol nad Kankkunenom o jeden bod v šampionáte. Víťazstvom v Rely Veľkej Británie nad Kennethom Ericssonom a Sainzom sa stal Kankkunen prvým človekom, ktorý získal tretí titul od uvedenia Majstrovstiev sveta v rely v roku 1973. Jeho 150 bodov počas sezóny, je stale rekordom pre najviac bodov v sezóne. Bolo to tiež prvýkrát, čo dvaja jazdci získali päť víťazstiev počas sezóny Majstrovstiev sveta v rely. v Race of Champions sa stal Kankkunen druhým dvojnásobným víťazom potom, čo poradil Auriola vo finále.[13]

V sezóne 1992 sa Kankkunen umiestnil na stupňoch víťazov v každej z deviatich súťaží, ktorých sa zúčastnil, ale víťazom sa stal len na Rely Portugalska. Pred posledným rely, Sainz viedol o dva body pred Kankkunenom a Auriol, ktorý rekordne šesťkrát vyhral počas sezóny viedol o tri body. Sainzove víťazstvo v Wales Rally of Great Britain pred Ari Vatanenom a Kankkunenom, spolu s Auriolovým nedokončením, potvrdilo titul v prospech Španiela.

1993 – 96: Toyota[upraviť | upraviť zdroj]

Toyota Celica Turbo 4WD (GT-4 ST185), s ktorou Juha Kankkunen vyhral Wales Rally GB 1993

Potom, čo Lancia odstúpila z Majstrovstiev sveta v rely po sezóne 1992, Kankkunen sa vrátil do Toyoty, kde jazdil s Toyotou Celica GT-4 ST185, s ktorou ho Sainz porazil v minulej sezóne. Napriek tomu, že jazdil od polovice sezóny s dvomi náhradnými spolujazdcami kvôli krvácaniu do mozgu, ktoré utrpel Juha Piironen,[14] Kankkunen pokračoval aby získal rekordný štvrtý titul majstra sveta, víťazstvom v piatich z jeho desiatich súťaží; Rely Safari s Piironenom, Rely Argentíny, Rely Austrálie a Wales Rally of Great Britain so svojím novým spolujazdcom Nickym Gristom a Rely Fínska s Denisom Giraudetom, pretože Grist bol dopredu dohodnutý s Arminom Schwarzom. Kankkunenove víťazstvo vo Wales Rally of Great Britain mu poznačilo kariéru 20. miestom v seriáli, čím prelomil rekord svojho krajana Markku Aléna, ktorý mal dovtedy najviac víťazstiev. Kankkunen a jeho tímový kolega Didier Auriol na 3. mieste priniesli Toyote korunu konštruktérov, prvú vôbec pre japonskú automobilku. Stal sa tiež druhým motoristickým športovcom, ktorý bol vyhlásený za Finnish Sportsman of the Year, potom, čo v roku 1982 sa v rovnakej kategórii umiestnil pilot Formule 1 Keke Rosberg.[15]

V sezóne 1994 začal Kankkunen dobrým 2. miestom na Rely Monte Carlo a víťazstvom na Rely Portugalska. Na Rely Safari havaroval a vypadol z vedúcej pozície po náraze na výmoľ spôsobený dažďom v rýchlosti 180 km/h.[16] V polovici sezóny Kankkunen a Sainz zo Subaru viedli spolu v majstrovstvách, ale niekoľko Kankkunenových zlých výsledkov ho vyradilo z boja o titul, v Rely Argentíny a Rely Samremo trpel jeho automobil technickými problémami a na Rely Fínska vyhral úvodnú etapu, ale stratil 20 minút v druhej etape po prevrátení automobilu. Nakoniec sa dostal sa na konečné 9. miesto.[17] Skončil za Auriolom a Sainzom v celkovom poradí.

V sezóne 1995 s dvomi pretekmi navyše, Kankkunen mal v sezóne zhodné výsledky a držal sa na čele šampionátu o sedem bodov pred druhým Colinom McReaom zo Subaru. V predposlednom kole Rely Španielska viedol takmer o minútu pred Sainzom a McRaeom a zdalo sa, že mieri k svojmu prvému víťazstvu v Majstrovstvách sveta v rely na asfalte, a takisto k svojmu piatemu titulu. Ale, chyba, buď jeho alebo jeho spolujazdca Grista vyústila do havárie a ukončenia preteku.[18] Po skončení súťaže bol tím Toyota uznaný za vinného z vykonania nelegálnej obchádzky reštriktoru turbodúchadla na automobiloch Toyota Celica GT-Four ST205. Tímu bol udelený 12-mesačný zákaz zo strany FIA. Jazdci Toyoty, Kankkunen, Auriol a Armin Schwarz boli tiež zbavení všetkých bodov v šampionáte. Prezident FIA, Max Mosley vyhlásil, že: "neexistuje žiadny náznak, toho, že jazdci boli vedomí o tom, čo sa deje".[19] V nasledujúcom roku Kankkunen pretekal pre súkromné tímy Toyoty v troch súťažiach a skončil na 4. mieste v Rely Švédska, na 3. mieste v Rely Indonézie a na 2. mieste v Rely Fínska.

1997 – 98: Ford[upraviť | upraviť zdroj]

Juha Kankkunen na Rely Fínska 1997

V polovici sezóny 1997, Kankkunen prestúpil do továrenského tímu Ford, kde nahradil Armina Schwarza. Vstúpil do továrenského tímu M-Sport príliš neskoro, a musel bojovať o titul sám, pričom jeho rola bola podporená Fordom a tímovým kolegom Carlosom Sainzom. Druhú súťaž, Rely Grécka začal s tímom dobre, až pokým musel uvoľniť miesto Sainzovi, kvôli tímovému výberu.[20] Kankkunen pokračoval a dokončil Rely Indonézie a Rely Nového Zélandu len pár sekúnd za Sainzom. Vo svojej domácej Rely Fínska, prehral z obhajcom titulu Tommim Mäkinenom z tímu Mitsubishi len o 7 sekúnd. Bol to najtesnejší víťazný rozdiel v histórii súťaže. Po koncosezónnej súťaži RAC Rally skončil Mäkinen štvrtý, za španielom Sainzom.

Kankkunen ostal v tíme Ford aj počas sezóny 1998 s Brunom Thirym ako svojím novým spolujazdcom, potom ako Sainz znovu prestúpil do tímu Toyota. Ford už vyvíjal nový Focus WRC a posledný rok pre tím s Escortom WRC bol bez víťazstva. Kankkunen dojazdil v siedmich súťažiach na pódiové umiestnenia, a Ford a Kankkunen skončili na 4. mieste vo svojich samostatných majstrovstvách. Pre sezónu 1999, Ford podpísal zmluvu s Colinom McRaeom z tímu Subaru World Rally Team, a Kankkkunen sa dostal na jeho miesto v tíme Subaru.

1999 – 2000: Subaru[upraviť | upraviť zdroj]

Kankkunenova prvá sezóna s tímom Subaru World Rally Team a s automobilom Subaru Impreza WRC 22B zvíťazil na Rely Argentíny a Rely Fínska. V Argentíne získal svoje prvé víťazstvo po piatich rokoch, pričom predbehol svojho tímového kolegu Richarda Burnsa v poslednej etape a zvíťazil len o 2,4 sekundy.[21] Kankkunen bol pripravený prijať tímový rozkaz vo forme zámerného 10-sekundového trestu, ale pred televíznymi kamerami šéf tímu Subaru, David Richards vyhlásil, že tam neboli žiadne tímové rozkazy.[22] Vo svojej domácej súťaži porazil Burnsa, čo bolo jeho posledným víťazstvom v Majstrovstvách sveta v rely. Už tretí rok v rade sa Kankkunen umiestnil na 4. mieste, kým Mäkinen dosiahol jeho rekordné štyri tituly. Sezóna 2000 bola pre Kankkunena sklamaním. Jeho najlepším výsledkom bolo 2. miesto na Rely Safari, kde vyhral Richard Burns. S ďalšími dvomi pódiovými umiestneniami sa celkovo umiestnil na 8. mieste.

Neskoršia kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Juha Kankkunen na Rely Fínska 2001
Juha Kankkunen na Rely Fínska 2010

Subaru a Kankkunen nedospeli k dohode na sezónu 2001 a Kankkunen ukončil len jednu súťaž počas sezóny, a to Rely Fínska s továrenským tímom Hyundai. Odstúpil potom, čo mal jeho Hyundai Accent WRC niekoľko technických problémov.[23] Pre sezónu 2002 tím Hyundai spočiatku ponúkal Kankkunenovi plný 14-súťažový program, ktorý ho ale nezaujal a dohoda bola upravená tak, aby obsahovala len deväť súťaží na štrku.[24] Napriek vývoju nového Accentu WRC, Hyundai nebol schopný napádať vrcholové tímy ako Peugeot, Ford či Subaru. Kankkunenove 5. miesto na Rely Nového Zélandu bolo jeho najlepším výsledkom v sezóne. Ale, Kankkunen a dlhodobí jazdci tímu, Freddy Loix a Armin Schwarz prispeli k tesnému 4. miestu pre Hyundai, ktoré je najlepším karérovým umiestnením pre tím v šampionáte konštruktérov. Po skončení sezóny odišiel Kankkunen z Majstrovstiev sveta v rely.

Začiatkom roka 2007, Kankkunen vytvoril nový rýchlostný rekord na ľade so svojím súkromným Bentley Continental GT v zamrznutom Botnickom zálive, blízko mesta Oulu. Dosiahol priemernú rýchlosť 321,65 km/h v oboch smeroch na "lietajúcom kilometri", pričom dosiahol maximálnu rýchlosť 331 km/h. Predchádzajúci rekord bol 296,34 km/h, ktorú dosiahlo Bugatti EB110 Supersport.[25] Bentley bolo skoro celkom sériové, okrem ochranného rámu v kabíne, niektorých aerodynamických prvkov a nízkej teploty paliva a kalibrácie. Pneumatiky boli od Nokian Tires s hrotmi. Technické podpora poskytovali Nokian a Bentley Motors. Kankkunen zlepšil v roku 2011 rekord na 330,695 km/h, s automobilom Bentley Continental Supersports convertible, poháňaný palivom E85. Bentley vyrobilo limitovanú edíciu Supersports na poctu tomuto úspechu. 100 modelov bude najvýkonnejšími cestnými automobilmi, ktoré kedy značka Bentley vyrobila.[26]

Dňa 23. júna 2010 Kankkunen oznámil, že sa zúčastní Rely Fínska 2010, pri príležitosti 60-teho výročia tejto súťaže. Jazdil so svojím dlhoročným spolujazdcom Juhom Repom na automobile Ford Focus WRC 09 pre tím Stobart M-Sport Ford Rally Team.[27] Na jeho vek nad 51 rokov, skončil na pôsobivom 8. mieste.

WRC víťazstvá[upraviť | upraviť zdroj]

Čislo Súťaž Sezóna Spolujazdec Automobil
1 Keňa 33. Marlboro Safari Rally 1985 Fred Gallagher Toyota Celica TCT
2 Pobrežie Slonoviny 17ème Rallye Côte d'Ivoire 1985 Fred Gallagher Toyota Celica TCT
3 Švédsko 36th International Swedish Rally 1986 Juha Piironen Peugeot 205 Turbo 16 E2
4 Grécko 33rd Acropolis Rally 1986 Juha Piironen Peugeot 205 Turbo 16 E2
5 Nový Zéland 16th AWA Clarion Rally of New Zealand 1986 Juha Piironen Peugeot 205 Turbo 16 E2
6 USA 22nd Olympus Rally 1987 Juha Piironen Lancia Delta HF 4WD
7 Spojené kráľovstvo 36th Lombard RAC Rally 1987 Juha Piironen Lancia Delta HF 4WD
8 Austrália 2nd Commonwealth Bank Rally Australia 1989 Juha Piironen Toyota Celica GT-4
9 Austrália 3rd Commonwealth Bank Rally Australia 1990 Juha Piironen Lancia Delta Integrale 16V
10 Keňa 39th Martini Safari Rally Kenya 1991 Juha Piironen Lancia Delta Integrale 16V
11 Grécko 38th Acropolis Rally 1991 Juha Piironen Lancia Delta Integrale 16V
12 Fínsko 41st 1000 Lakes Rally 1991 Juha Piironen Lancia Delta Integrale 16V
13 Austrália 4th Commonwealth Bank Rally Australia 1991 Juha Piironen Lancia Delta Integrale 16V
14 Spojené kráľovstvo 47th Lombard RAC Rally 1991 Juha Piironen Lancia Delta Integrale 16V
15 Portugalsko 26° Rallye de Portugal 1992 Juha Piironen Lancia Delta HF Integrale
16 Keňa 41st Trustbank Safari Rally 1993 Juha Piironen Toyota Celica Turbo 4WD
17 13° Rally Argentina 1993 Nicky Grist Toyota Celica Turbo 4WD
18 Fínsko 43rd 1000 Lakes Rally 1993 Denis Giraudet Toyota Celica Turbo 4WD
19 Austrália 6th Telecom Rally Australia 1993 Nicky Grist Toyota Celica Turbo 4WD
20 Spojené kráľovstvo 49th Network Q RAC Rally 1993 Nicky Grist Toyota Celica Turbo 4WD
21 Portugalsko 28° TAP Rallye de Portugal 1994 Nicky Grist Toyota Celica Turbo 4WD
22 19° Rally Argentina 1999 Juha Repo Subaru Impreza WRC
23 Fínsko 49th Neste Rally Finland 1999 Juha Repo Subaru Impreza WRC

Kompletné WRC výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Účastník Automobil 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 WDC Body
1979 Juha Kankkunen Ford Escort RS2000 MON SWE POR KEN GRE NZL FIN
14 		KAN TAL FRA GBR PBS - 0
1982 Juha Kankkunen Opel Manta GT/E MON SWE POR KEN FRA GRE NZL BRA FIN
Ret 		TAL PBS - 0
Intereconomics VBR
Ret
1983 Toyota Team Europe Toyota Celica TCT MON SWE POR KEN FRA GRC NZL ARG FIN
6 		ITA 19. 10
Premoto Toyota CIV
Ret
Toyota Team Great Britain GBR
7
1984 Toyota Team Europe Toyota Celica TCT MON SWE POR
Ret 		KEN FRA GRC ARG FIN
5 		ITA CIV 24. 8
Toyota New Zealand NZL
Ret
Toyota Team Great Britain GBR
Ret
1985 Westland Motors Toyota Celica TCT MON SWE POR KEN
1 		FRA GRC 5. 48
Toyota New Zealand NZL
Ret 		ARG
Toyota Team Europe FIN
Ret 		ITA GBR
5
Premoto Toyota CIV
1
1986 Peugeot Talbot Sport Peugeot 205 Turbo 16 E2 MON
5 		SWE
1 		POR
Ret 		KEN
5 		FRA GRC
1 		NZL
1 		ARG
Ret 		FIN
2 		CIV ITA
Ret 		GBR
3 		USA
2 		1. 118
1987 Martini Lancia Lancia Delta HF 4WD MON
2 		SWE
3 		POR
4 		KEN FRA GRC
2 		USA
1 		NZL ARG FIN
5 		CIV ITA GBR
1 		1. 100
1988 Toyota Team Europe Toyota Supra Turbo MON SWE POR KEN
5 		37. 8
Toyota Celica GT-Four FRA
Ret 		GRC
Ret 		USA NZL ARG FIN
Ret 		CIV ITA
Ret 		GBR
Ret
1989 Toyota Team Europe Toyota Celica GT-Four SWE MON
5 		POR
Ret 		KEN FRA
3 		GRC
Ret 		NZL ARG FIN
Ret 		AUS
1 		ITA
5 		CIV GBR
3 		3. 60
1990 Martini Lancia Lancia Delta Integrale 16V MON
Ret 		POR
3 		KEN
2 		FRA GRC
2 		NZL ARG
Ret 		FIN
5 		AUS
1 		ITA
2 		CIV GBR
Ret 		3. 85
1991 Martini Lancia Lancia Delta Integrale 16V MON
5 		SWE POR
4 		KEN
1 		FRA GRC
1 		NZL
2 		ARG
4 		FIN
1 		AUS
1 		ITA
Ret 		CIV ESP
2 		GBR
1 		1. 150
1992 Martini Racing Lancia Delta HF Integrale MON
3 		SWE POR
1 		KEN
2 		FRA GRC
2 		NZL ARG FIN
2 		AUS
2 		ITA
2 		CIV ESP
2 		GBR
3 		2. 134
1993 Toyota Castrol Team Toyota Celica Turbo 4WD MON
5 		SWE
2 		POR KEN
1 		FRA GRC
Ret 		ARG
1 		NZL
5 		FIN
1 		AUS
1 		ITA ESP
3 		GBR
1 		1. 135
1994 Toyota Castrol Team Toyota Celica Turbo 4WD MON
2 		POR
1 		KEN
Ret 		FRA
4 		GRC
3 		ARG
Ret 		NZL
2 		FIN
9 		3. 93
Toyota Celica GT-Four ITA
7 		GBR
2
1995 Toyota Castrol Team Toyota Celica GT-Four ST205 MON
3 		SWE
4 		POR
2 		FRA
10 		NZL
3 		AUS
3 		ESP
Ret 		GBR DSK 62
1996 Toyota Castrol Team Sweden Toyota Celica GT-Four ST205 SWE
4 		KEN 7. 37
Toyota Team Australia IDN
3 		GRC ARG
Team Toyota Castrol Finland FIN
2 		AUS ITA ESP
1997 Ford Motor Co Ford Escort WRC MON SWE KEN POR ESP FRA ARG
Ret 		GRC
2 		NZL
3 		FIN
2 		IDN
2 		ITA
6 		AUS
Ret 		GBR
2 		4. 29
1998 Ford Motor Co Ford Escort WRC MON
2 		SWE
3 		KEN
2 		POR
7 		ESP
Ret 		FRA
9 		ARG
3 		GRC
3 		NZL
4 		FIN
3 		ITA
Ret 		AUS
5 		GBR
2 		4. 39
1999 Subaru World Rally Team Subaru Impreza WRC99 MON
2 		SWE
6 		KEN
Ret 		POR
Ret 		ESP
6 		FRA ARG
1 		GRC
Ret 		NZL
2 		FIN
1 		CHN
4 		ITA
6 		AUS
Ret 		GBR
2 		4. 44
2000 Subaru World Rally Team Subaru Impreza WRC99 MON
3 		SWE
6 		KEN
2 		8. 20
Subaru Impreza WRC2000 POR
Ret 		SPA
Ret 		ARG
4 		GRE
3 		NZL
Ret 		FIN
8 		CYP
7 		FRA TAL AUS
Ret 		VBR
5
2001 Hyundai Castrol WRT Hyundai Accent WRC2 MON SWE POR SPA ARG CYP GRE KEN FIN
Ret 		NZL TAL FRA AUS VBR - 0
2002 Hyundai Castrol WRT Hyundai Accent WRC2 MON SWE
8 		FRA ESP 14. 2
Hyundai Accent WRC3 CYP
Ret 		ARG
7 		GRE
Ret 		KEN
8 		FIN
Ret 		NEM TAL NZL
5 		AUS
Ret 		VBR
9
2010 Stobart M-Sport Ford Rally Team Ford Focus RS WRC 08 SWE MEX JOR TUR NZL POR BUL FIN
8 		NEM JPN FRA SPA VBR 16. 4
  • Ret - nedokončil súťaž
Predchodca
Úvodná akcia 		Race of Champions
Šampión šampiónov
1988 		Nástupca
Stig Blomqvist
Predchodca
Ari Vatanen 		Rely Dakar
Víťaz
1988 		Nástupca
Ari Vatanen
Predchodca
Stig Blomqvist 		Race of Champions
Šampión šampiónov
1991 		Nástupca
Andrea Aghini

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Kankkunen sets world speed record on ice [online]. BBC TopGear, [cit. 2011-04-16]. Dostupné online. Archivované 2014-10-13 z originálu.
  2. ↑ Ice speed record falls again [online]. BBC TopGear, [cit. 2011-04-16]. Dostupné online. Archivované 2014-11-29 z originálu.
  3. ↑ Mestareita ja perillisiä - Juha Kankkunen [online]. MTV3, [cit. 2009-04-25]. Dostupné online. (Fínsky)
  4. ↑ a b Juha Kankkunen [online]. Suomen Moottoriurheilumuseo, [cit. 2009-04-25]. Dostupné online. (Fínsky)
  5. ↑ Juha Kankkunen [online]. RallyBase, [cit. 2009-04-25]. Dostupné online.
  6. ↑ Juha Kankkunen [online]. World Rally Archive, [cit. 2009-04-25]. Dostupné online.
  7. ↑ Ivory Coast 1985 - Final results [online]. World Rally Archive, [cit. 2009-04-27]. Dostupné online.
  8. ↑ Who is... Jean Todt? [online]. Grandprix.com, [cit. 2009-04-25]. Dostupné online. Archivované 2012-02-11 z originálu.
  9. ↑ HOPE-FROST, Henry, John Davenport The Complete Book of the World Rally Championship. [s.l.] : MotorBooks/MBI Publishing Company, 2004. ISBN 0-7603-1954-5. S. 65.
  10. ↑ Rallye Monte Carlo 1987 [online]. World Rally Archive, [cit. 2009-04-27]. Dostupné online.
  11. ↑ Peugeot Sport - History: 1988 [online]. Peugeot Sport, [cit. 2009-04-25]. Dostupné online.
  12. ↑ History - 1988 overview [online]. Race of Champions, [cit. 2009-04-25]. Dostupné online. Archivované 2008-12-16 z originálu.
  13. ↑ History - 1991 overview [online]. Race of Champions, [cit. 2011-12-02]. Dostupné online. Archivované 2009-07-14 z originálu.
  14. ↑ ALLSOP, Derick. Kankkunen the victorious ice master. The Independent (Londýn), 25. november 1993. Dostupné online [cit. 2009-04-28].
  15. ↑ MTV3, [cit. 2009-04-28]. Dostupné online. (Fínsky)
  16. ↑ Safari Rally 1994 [online]. World Rallying, [cit. 2009-04-25]. Dostupné online. Archivované 2009-10-20 z originálu.
  17. ↑ 1000 Lakes Rally 1994 [online]. World Rallying, [cit. 2009-04-25]. Dostupné online. Archivované 2009-10-20 z originálu.
  18. ↑ Rallye Catalunya - Costa Brava 1995 [online]. World Rallying, [cit. 2009-04-28]. Dostupné online. Archivované 2008-05-16 z originálu.
  19. ↑ Toyota team pick up a one-year ban. The Independent (Londýn), 4. november 1995. Dostupné online [cit. 2009-04-25].
  20. ↑ Kankkunen lets Sainz through to win. The Independent (Londýn), 11. jún 1997. Dostupné online [cit. 2009-04-25].
  21. ↑ BRACKEN, Tony. Burns pipped by Kankkunen. The Independent (Londýn), 27. máj 1999. Dostupné online [cit. 2009-04-26].
  22. ↑ Rally Argentina 1999 [online]. World Rallying, [cit. 2009-04-26]. Dostupné online. Archivované 2008-05-16 z originálu.
  23. ↑ Rally Finland 2001 [online]. World Rallying, [cit. 2009-04-28]. Dostupné online. Archivované 2008-05-16 z originálu.
  24. ↑ Kankkuselle yhdeksän MM-rallin rupeama [online]. MTV3, [cit. 2009-04-25]. Dostupné online. (Fínsky)
  25. ↑ Bentley Continental GT becomes world's fastest car on ice [online]. Monsters and Critics, [cit. 2009-04-28]. Dostupné online. Archivované 2012-09-27 z originálu.
  26. ↑ Kankkunen sets new world speed record on ice [online]. Racer, [cit. 2011-02-17]. Dostupné online.
  27. ↑ Kankkunen joins Stobart for Sixtieth Rally Finland [online]. Rally Buzz, 23. júl 2010, [cit. 2010-07-23]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Juha Kankkunen na anglickej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Juha_Kankkunen&oldid=7712730“