Juraj Hatrík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Juraj Hatrík
slovenský hudobný skladateľ,
pedagóg a teoretik
Narodenie1. máj 1941 (78 rokov)
Orkucany, Slovensko
Alma materVysoká škola múzických umení v Bratislave

Juraj Hatrík (* 1. máj 1941, Orkucany) je slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik.

Život[upraviť | upraviť kód]

V rokoch 1955 – 1958 študoval skladbu súkromne u Alexandra Moyzesa. V štúdiu u toho istého pedagóga potom pokračoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Popri tom študoval teóriu hudby a estetiky u Ota Ferenczyho. Po absolvovaní VŠMU učil dva roky na konzervatóriu v Košiciach. V roku 1965 sa na VŠMU vrátil, najprv ako ašpirant a od roku 1968 ako odborný asistent na Katedre hudobnej teórie.

Z politických dôvodov musel v roku 1971 nielen ukončiť pedagogickú činnosť, ale bol aj vylúčený zo Zväzu slovenských skladateľov. V rokoch 1972 – 1990 pracoval v administratíve Hudobného informačného strediska Slovenského hudobného fondu. V roku 1990 bol rehabilitovaný a vrátil sa na Vysokú školu múzických umení. V roku 1991 sa stal docentom a v roku 1997 bol menovaný profesorom. V rokoch 1995 – 1999 pôsobil na Katedre hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty UKF v Nitre, v rokoch 1997 – 1998 na Katedre hudobnej výchovy Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity a v rokoch 2000 - 2001 na univerzite v Žiline.

Je zakladateľom a predsedom Asociácie učiteľov hudby Slovenska. Zaviedol pravidelné semináre pre učiteľov s názvom „Pedagogická dvorana“. Deťom tiež venoval veľkú časť svojej hudobnej tvorby.

Na návrh Rady riaditeľov bratislavských základných umeleckých škôl bol 22. apríla 2016 vyznamenaný Cenou primátora Bratislavy.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Scénické diela[upraviť | upraviť kód]

  • Adamove deti (sedem scénických madrigalov na texty slovenských ľudových prísloví, úsloví a porekadiel pre dva soprány, dva alty, dva tenory a dva basy s dirigentom pri klavíri, 1974 1974, rev. 1988-1991)
  • Janko Polienko (scénická hra pre dva detské zbory, detské sólo a dvoch dospelých sólistov a cappella, 1976)
  • Mechúrik Koščúrik s kamarátmi (rozprávka, 1980)
  • Turčan Poničan (humoreska pre detský zbor, recitátora, klavír a bicie nástroje, 1985)
  • Statočný cínový vojačik (spevohra na motívy rozprávky H. Ch. Andersena, 1993-1994)
  • Balady o dreve (hudobno-scénický projekt na motívy rozprávky M. Ďuríčkovej Janko Polienko poviedky A. P. Čechova Ritschildove husle a novely R. Bradburyho A tak zomrela Riaboutschinska, 2003)
  • Legenda o breze (spevohra pre deti a mládež, 2012-2013)
  • Šťastný princ (opera v ôsmich obrazoch, libreto skladateľ podľa Oscara Wilda, 1977-1978)
  • Western Story (o neposlušnej Cindy, malý hudobný western na melódie a motívy 22 známych amerických ľudových piesní, 2004)

Orchestrálne skladby[upraviť | upraviť kód]

  • Symfonietta (1962)
  • Da capo al fine (spev o ľudskom živote. symfonická poéma, 1972)
  • Symfónia č. 1 "Sans Souci" (1979)
  • Litánie okamihu (symfonická báseň pre veľký orchester, 2000)
  • Sabinovská fanfára (1998)
  • Tri venovania (triptych na texty Františka Bábela pre alt (mezzosoprán), bas a komorný orchester, 2008)
  • Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať (kant pre recitátora, tenor sólo, miešaný zbor a orchester, text Miroslav Válek, 1967)
  • Vyletel vták (cantata profana pre sóla, miešaný zbor a komorný orchester, 1975)
  • Poď sa so mnou hrať! (1982)
  • Symfónia č. 2 "Victor" (pre tenor, miešaný zbor a veľký orchester, 1986-1987)
  • Schola ridicula (žartovná škola, kant pre detský zbor a orchester na autentické textové nonsensy zo školských lavíc, 1989)
  • Tri akvarely podľa Lundkvista (pre komorný zbor, čembalo a 13 sláčikových nástrojov, 2005-2006)
  • Vodný orloj (pre flautu, harfu, mezzosoprán a sláčikový súbor, 2014)
  • Zátišia s husľami (10 skladieb pre husle a sláčikový komorný orchester, 1984)
  • Monumento malinconico (1964)
  • Concertino in modo classico (pre klavír a orchester, 1967)
  • Dvojportrét (pre orchester, 1970)
  • Ecce quod Natura (koncertná fantázia pre klavír a orchester, 2001-2002)
  • Ikaros (koncertantná poéma pre husle a veľký orchester, 2010-2011)
  • Concerto grosso facile (pre husle, violončelo, klavír a sláčikový orchester, 1966)

Scénická a filmová hudba[upraviť | upraviť kód]

  • Martin Jonáš (1973)
  • Roľnícka práca včera a dnes (1975)
  • Tiché výkriky (1987)

Okrem toho komponoval komornú hudbu, piesne a zbory.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Katarína Godárová: Juraj Hatrík . In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 115 – 116.
  • Československý hudební slovník osob a institucí I. (A–L), 1963, Státní hudební vydavatelství, Praha, s. 408

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]