Preskočiť na obsah

Ján Andrej Segner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Andrej Segner
lekár, astronóm, botanik, matematik a vynálezca
lekár, astronóm, botanik, matematik a vynálezca
Narodenie9. október 1704
Bratislava, Uhorsko
Úmrtie5. október 1777 (72 rokov)
Halle, Nemecko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ján Andrej Segner
Rodový erb

Ján Andrej Segner (nem. Johann Andreas von Segner, maď. Segner János András; * 9. október 1704, Bratislava – † 5. október 1777, Halle) bol fyzik, lekár, astronóm, botanik, matematik vynálezca nemeckého[1] pôvodu.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Bol synom výbercu daní a mestského komorného (správcu mestskej pokladne), evanjelika Ján Michal Segner (Segnerovci[2]) zo Svätého Jura a jeho manželky Márie Žofie, rod. Fischerovej. Jeho rodný dom - Segnerova kúria stojí v Bratislave na Michalskej ulici číslo 7 a je dnes chránenou kultúrnou pamiatkou.

Od roku 1714 študoval na mestskom gymnáziu, kde sa už čoskoro preukázalo jeho neobyčajné nadanie na matematiku a fyziku. V roku 1725 začal študovať medicínu, filozofiu a matematiku na univerzite v Jene. Ešte pred dosiahnutím akademickej hodnosti publikoval rôzne menšie práce. Ako promovaný doktor pracoval od roku 1730 opäť vo svojom rodnom meste. Táto práca ho však neuspokojovala a tak sa o dva roky neskôr 1732 vrátil do Jeny, kde nadobudol titul Magistra a od roku 1733 viedol ako súkromný docent prednášky z matematiky a medicíny. V roku 1735 reflektoval na ponuku prísť do Göttingenu, kde mu bol udelený titul profesora matematiky a prírodných vied, vytvorený špeciálne pre neho. Ako jeden z prvých prírodovedcov viedol experimentálne prednášky z chémie, je zodpovedný aj za stavbu Univerzitnej hvezdárne v Göttingene. V roku 1754 bol ako profesor matematiky a fyziky povolaný na Hallskú univerzitu ako nástupca filozofa a matematika Christiana Wolffa. Tu nechal zriadiť Hallskú hvezdáreň. K jeho študentom, ktorí u neho v Halle promovali, patrili Christian Garve 1766 a August Niemeyer 1777. Ako jeden z najvýznamnejších prírodovedcov svojich čias, bol Segner členom Pruskej akadémie vied v Berlíne, Kráľovskej spoločnosti v Londýne a Ruskej akadémie vied v Petrohrade. Zaoberal sa i astronómiou, princípmi existencie svetla, regulovaním krvného tlaku.

Jeho hrob sa nachádza na hallskom cintoríne Stadtgottesacker.

Je po ňom pomenovaná ulica v Bratislave, ulica a škola v Halle a kráter na Mesiaci.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Segner, Johann Andreas. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 640.
  2. SEGNER. In: PONGRÁCZ, Denis; STREŠŇÁK, Gábor; RAGAČ, Radoslav; TANDLICH, Tomáš; FEDERMAYER, Frederik. Šľachta Bratislavskej stolice. Kresby Denis Pongrácz. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Luigi, 2004. 496 s. (Series Nobilium.) ISBN 80-969027-0-9. S. 358-359.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]