Kôrovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kôrovci)
Kôrovce

Homarus gammarus
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Crustacea
Brünnich, 1772
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kôrovce[1][2][3] (iné názvy: žiabrovce[1], zastarano: kôrovci[4][5], kôryši[6], korýši[7], korýše[8], rakovití[4][5]; lat. Crustacea, Branchiata [v užšom zmysle], Eucrustacea, Crustaceomorpha, Dicerata[9][10][1][2][3]) sú taxón (obyčajne hodnotený ako podkmeň) hryzadlovcov, resp. článkonožcov.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Patria sem dafnie a veslonôžky, sotva viditeľné voľným okom, rovnako ako kraby a morské raky, medzi ktorými sú aj najväčšie dnes žijúce článkonožce. Niektoré kôrovce, napríklad zvínavky, sa prispôsobili suchozemskému životu, no veľká väčšina žije v sladkej vode alebo v moriach. Medzi vodné kôrovce patria jedny z najhojnejších živočíchov na Zemi, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v mnohých potravných reťazcoch. Existuje vyše 40 000 druhov kôrovcov. Všetky sú zaradené do 6 tried, 37 radov a 540 čeľadí. Patrí sem aj najväčší článkonožec na svete veľkrab japonský (Macrocheira kaempferi).

Telesné znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Kôrovce sa od hmyzu a viacnôžok odlišujú viacerými znakmi.

Majú dva páry tykadiel, zložené oči na stopkách a kutikulu, ktorá je obvykle spevnená uhličitanom vápenatým, hlavne u väčších druhov. Hlava a hruď bývajú prekryté pancierovitým štítom (karapax). Jeho predná časť je často rypákovito predĺžená (rostrum). Hruď má variabilný počet článkov. Bruško sa končí chvostovitým útvarom (telson). Kraby majú bruško krátke, ploché a zasunuté pod karapax.

„Prívesky“ kôrovcov-bežne označované ako nohy-sú dvojvetvové a špecializované na množstvo funkcií, napríklad pohyb, vnímanie prostredia, dýchanie, nosenie vajíčok. Prvý pár predných končatín môže byť predĺžený do chelicer so silnými čeľusťami, ktoré slúžia na obranu,držanie potravy a sexuálnu signalizáciu. Hrudné prívesky, (pereopody), sú typické prítomnosťou žiaber. Bazálna časť niektorých príveskov pomáha pri chodení. Na brušných článkoch sú často párové plávacie prívesky.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Kôrovce používajú viacero potravných stratégií. Najväčšie druhy korisť lovia a usmrcujú ju omráčením, rozdrvením alebo roztrhaním. Mnohé druhy sú filtrátormi: hrudné prívesky vystierajú do prúdu vody a zachytávajú do nich malé časti potravy ktoré potom posúvajú do úst. Pancierovky prijímajú potravu pri plávaní-chytajú ju do štetinových štruktúr (setae) na hrudných nôžkach. Malé kôrovce jednoducho zoškrabávajú častice sedimentov a „spásajú“ mikroorganizmy z ich povrchu.

Životný cyklus[upraviť | upraviť zdroj]

U väčšiny druhov sú pohlavia oddelené. Pária sa, kladú vajíčka a starajú sa o ne, dokonca ich nosia v akomsi vrecku alebo ich pridŕžajú nohami. Z vajíčok sa vyliahnu drobné larvy (zoey), ktoré plávajú vo vode, prijímajú potravu a rastú, pričom sa im vyvíjajú telové články a končatiny.

Na Vianočnom ostrove v Indickom oceáne žije populácia asi 100 miliónov červených krabov. Každý rok začiatkom obdobia dažďov sa presúvajú k pobrežiu, kde sa pária a kladú vajíčka. Samce, ktoré tam dorazia skôr, sa ponárajú do mora, aby nahradili stratenú soľ a vlhkosť. Po párení samice zostávajú pri mori ešte asi dva týždne-čakajú, kým vajíčka dozrejú, a potom ich roztrusujú po pobreží.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kôrovce
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kôrovce

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
  2. a b KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vydanie Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6 [1. vydanie malo názov: Z našej prírody - Živočíchy] s. 22
  3. a b TIRJAKOVÁ, Eva; VĎAČNÝ, Peter; KOCIAN, Ľudovít. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov [online]. Bratislava: Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, 2015, [cit. 2018-06-21]. S. 23, 24. Dostupné online.
  4. a b rakovití. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch 3. diel N – Ž. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 120
  5. a b článkovci. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch 1. diel A – D. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 293
  6. PETRIKOVICH, J. Soznam živočíchov, darovaných Museálnej slovenskej spoločnosti predsedom Andrejom Kmeťom. In: Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti. roč. VII. 1902. S. 91
  7. POLÍVKA, F., KLíMA, S. Živočíchopis pre nižšie triedy stredných škôl. 1928. S. 244
  8. MARTINKA, J.: Vlúdené slová do slovenského prírodopisu. In: Slovenská reč 6-7 1937-1938. S. 203-204
  9. heslá Eucrustacea, Crustacea, Branchiata. In: NOMINA CIRCUMSCRIBENTIA INSECTORUM [online]. insecta.bio.spbu.ru, [cit. 2018-04-23]. Dostupné online.
  10. KJER, K. M., SIMON, Ch. et al. Progress, pitfalls and parallel universes: a history of insect phylogenetics. In: Journal of the Royal Society Interface. August 2016, Volume 13, issue 121 (najmä Fig. 5) dostupné online

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]