Kamil Haťapka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kamil Haťapka
slovenský cyklistický tréner, politik a diplomat
Narodenie3. marec 1932 (88 rokov)
Spišská Nová Ves, Slovensko

Kamil Haťapka (* 3. marec 1932, Spišská Nová Ves) je priekopník cyklistiky na Slovensku, úspešný cyklistický tréner, po zmene politických pomerov v novembri 1989 politik a diplomat.

Život[upraviť | upraviť kód]

Do Bratislavy sa Haťapkovci presťahovali v roku 1936, keď sa jeho otec stal prednostom banky. Otec neskôr počas vojnového slovenského štátu pracoval ako redaktor Národných novín v Turčianskom sv. Martine a aktívne sa zapojil do Slovenského národného povstania. Po vojne a po nástupe komunistov k moci vo februári 1948, však otca v roku 1949 zavreli do väzenia za protištátnu činnosť. Počas povstania sa mal pohybovať v brigáde Viliama Žingora. Z toho dôvodu po štúdiách absolvoval Kamil Haťapka vojenčinu v Pomocných technických práporoch v Petřvalde (Orlová). Po návrate do civilu pracoval ako konštruktér meracích prístrojov v podniku Meopta, neskôr odišiel pracovať do Slovnaftu Bratislava.[1][2]

Športová dráha[upraviť | upraviť kód]

Inšpirovaný titulom majstra sveta, ktorý získali československí hokejisti na majstrovstvách sveta v hokeji 1947 sa Kamil Haťapka v mladosti najskôr venoval hokeju. Hral v TKNB Bratislava. Vojenčinu chcel absolvovať v Krídla vlasti Olomouc no napokon hral za DA Orlová. Po návrate do civilu hral hokej chvíľu v Petržalke a za Slovan. Postupne však zvíťazila cyklistika.[1]

Cyklistike sa Kamil Haťapka bez väčších úspechov postupne venoval v oddieloch ŠK Železničiar, Lokomotíva Bratislava a EZ Bratislava.[1]

Trénerská dráha[upraviť | upraviť kód]

Prvé trénerské vzdelanie nadobudol Kamil Haťapka v roku 1952. Následne sa stal krajským inštruktorom cyklistiky. V roku 1969 sa stal zväzovým kapitánom československej cyklistiky a o rok neskôr štátnym trénerom reprezentácie Česko-Slovenska.[1]

Trénerské pôsobiská[upraviť | upraviť kód]

  • Športová škola mládeže Bratislava
  • Inter Bratislava (1966 – 1976)
  • Stredisko vrcholového športu Bratislava (1973 – 1980)
  • reprezentácia ČSSR (1970 – 1972 a 1985 – 1987)
  • reprezentácia Juhoslávie (1980)
  • reprezentácia Maďarska a súčasne tím Csepel Budapešť (1982 – 1984)
  • reprezentácia Mexika - všetky kategórie (1989 – 1992)[1]

Počas pôsobenia v Mexiku s ním spolupracoval Dušan Škvarenina.

Úspechy ako tréner[upraviť | upraviť kód]

Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike[upraviť | upraviť kód]

2x strieborná medaila s tímom ČSSR z pretekov družstiev na 100 km (1970 Leicester a 1985 Giavera del Montello)[1][3]

Majstrovstvá Česko-Slovenska[upraviť | upraviť kód]

Preteky družstiev na 100km s tímom Inter Bratislava

  • 1974 – 1. miesto
  • 1975 – 2. miesto

Preteky jednotlivcov

  • 1975 - 1. miesto Pavol Gálik[4]

Preteky Mieru[upraviť | upraviť kód]

  • 1972 - Vlastimil Moravec - víťaz etapových pretekov, 2. miesto družstvo Česko-Slovenska
  • 1970 - Jiří Háva - 4. miesto v jednotlivcoch, 2. miesto družstvo Česko-Slovenska
  • 1986 - Jozef Regec - víťazstvo v 1. etape a niekoľko etáp v žltom tričku

Okolo Slovenska 1974 - 1. miesto Pavol Čambal[4]

Gran premio della liberazione Roma

  • 1970 - jednotlivci 1. miesto Rudolf Lábus
  • 1971 - jednotlivci 2. miesto Rudolf Lábus, družstvá 1. miesto
  • 1973 - jednotlivci 2. miesto Jan Stejskal, družstvá 1. miesto Inter Bratislava
  • 1985 - družstvá 1. miesto družstvá[4]

Veľká cena národov 1970 Österreichring - družstvá 1. ČSSR a 2. miesto ČSSR B, jednotlivci 1. miesto Vasil Biľo 2. miesto Jan Smolík[4]

Okolo Škótska 1970 - 1. miesto družstvá, 2. miesto jednotlivci Alois Holík[4]

Giro ciclistico Bergamasco 1971 - jednotlivci 1. miesto Rudolf Labus, 2. miesto Alois Holík[4]

Okolo Alžíru 1972 - družstvá: 2. miesto jednotlivci: 2. a 3. miesto[4]

Giro regione 1985 - 1. miesto v družstvách[4]

Počas pôsobenia v Csepeli Budapešť vyhral jeho zverenec Szúcs preteky v Taliansku.[1]

Počas pôsobenia v Mexiku - 24 medailí z Panamerických a Centroamerických hier.[1]

Funkcionárska dráha[upraviť | upraviť kód]

  • v rokoch 1976 – 1989 pôsobil v Ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy Bratislava
  • v rokoch 1991 – 1992 predseda Slovenského zväzu cyklistiky

Kamil Haťapka bol členom Slovenského olympijského výboru.

Politická dráha[upraviť | upraviť kód]

  • 1992 – poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, predseda Zahraničného výboru
  • 1993 – Hlavný radca pre styk s verejnosťou Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky
  • 1994 – 1996 – poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, predseda Výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport
  • 1996 – 1998 – diplomatické služby v Kostarike a Mexiku ako Chargé d’affaires[1]

Ocenenia[upraviť | upraviť kód]

  • Vzorný a zaslúžilý tréner I. triedy
  • Rad Andreja Hlinku „Za mimoriadne zásluhy za vznik Slovenskej republiky“
  • Strieborné kruhy SOV
  • Čestný člen SOV
  • Cena Fair Play SOV
  • Certifikát predsedu Medzinárodného olympijského výboru „Za rozvoj olympizmu v Slovenskej republike“.[1]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

  • Kamil Haťapka hodlal založiť športový klub už v období, keď pracoval v Meopte. Podarilo sa mu to až po odchode do Slovnaftu, kde založil TJ Inter Slovnaft Bratislava a aj cyklistický oddiel. Asistoval mu pritom Karol Menschy.[1]
  • Prvé pôsobenie pri československej reprezentácii Kamil Haťapka ukončil potom, ako sa ani po víťazstve na Pretekoch mieru a víťazstve na predolympijských pretekoch neodstal ako tréner na olympiádu do Mníchova.[1]
  • Svoje druhé pôsobenie pri československej reprezentácii Kamil Haťapka ukončil po roztržke, keď ho chceli obviniť, že on si vymyslel ťažkú časovku jednotlivcov, ktorá končila pod skokanskými mostíkmi v Harrachove.[1]
  • Kamil Haťapka je spoluzakladateľ pretekov Okolo Slovenska.[4]
  • Podľa Ústavu pamäti národa bol Kamil Haťapka od roku 1965 evidovaný ako agent ŠtB s krycím menom „Ťapka“. Od roku 1972 bol evidovaný ako Dôverník. Kamil Haťapka podľa vlastných slov žiadnu spoluprácu s ŠtB neinicioval.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f g h i j k l m Zaviedol by som demokratickú diktatúru. Denník Šport (Šport Press, spol. s r.o.), 3.marec 2012, s. 32-33.
  2. a b POST BELLUM SK. Kamil Haťapka o spolupráci s ŠtB: Ten, kto to nezažil, nepochopí [online]. aktuality.sk, 3.12.2017, [cit. 2017-12-03]. Dostupné online.
  3. Sportovní ročenka 1985. Praha : športovné oddelenie Československej tlačovej kancelárie, 1986. S. 336.
  4. a b c d e f g h i GAJDOŠ, Anton. Oslobnosti slovenského športu 1896-2006. [s.l.] : Matica slovenská a tlačiareň Neografia a.s., 2007. ISBN 978-80-7090-840-2. S. 274.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]