Kamil Haťapka
| Kamil Haťapka | |
| slovenský cyklistický tréner, politik a diplomat | |
| Narodenie | 3. marec 1932 (92 rokov) Spišská Nová Ves, Slovensko |
|---|---|
Kamil Haťapka (* 3. marec 1932, Spišská Nová Ves) je priekopník cyklistiky na Slovensku, úspešný cyklistický tréner, po zmene politických pomerov v novembri 1989 politik za Slovenskú národnú stranu a diplomat.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Do Bratislavy sa Haťapkovci presťahovali v roku 1936, keď sa jeho otec stal prednostom banky. Otec neskôr počas vojnového slovenského štátu pracoval ako redaktor Národných novín v Turčianskom sv. Martine a aktívne sa zapojil do Slovenského národného povstania. Po vojne a po nástupe komunistov k moci vo februári 1948, však otca v roku 1949 zavreli do väzenia za protištátnu činnosť. Počas povstania sa mal pohybovať v brigáde Viliama Žingora. Z toho dôvodu po štúdiách (vyštudoval Priemyselnú školu presnej mechaniky a optiky v Přerově) absolvoval Kamil Haťapka vojenčinu v Pomocných technických práporoch v Petřvalde (Orlová). Po návrate do civilu pracoval ako konštruktér meracích prístrojov v podniku Meopta, neskôr odišiel pracovať do Slovnaftu Bratislava.[1][2]
Po skončení aktívneho športovania sa Haťapka vypracoval na špičkového medzinárodne uznávaného trénera. Ako tréner reprezentácie československých cyklistov získal dve strieborné medaily na Majstrovstvách sveta a podieľal sa aj na úspechoch československých reprezentantov na Pretekoch mieru. Okrem toho predsedal aj Slovenskému cyklistickému zväzu a bol riaditeľom cyklistických pretekov Okolo Slovenska. Od roku 1989 až 1992 pôsobil v Mexiku, kde založil Panamerickú cyklistickú školu. Športovci pod jeho vedením získali na panamerických a stredoamerických hrách celkom 24 medailí. Po návrate do Československa vstúpil do politiky za Slovenskú národnú stranu. V roku 1992 ho zvolili za podpredsedu zahraničného výboru Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR.[3] Bol jedným z tých, ktorí 25. 11. 1992 prijali ústavný zákon o zániku ČSFR, a teda priamo sa zaslúžil o vznik samostatnej a demokratickej Slovenskej republiky. V rokoch 1994 – 1996 pôsobil, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a v rokoch 1996 – 1999 v diplomatických službách.[4] Od roku 1996 bol radcom Veľvyslanca SR v Mexiku. Počas rokov 2008 - 2010 figuroval ako člen dozornej rady Slovenského olympijského výboru. Žije v Bratislave.[3]
Športová dráha
[upraviť | upraviť zdroj]Inšpirovaný titulom majstra sveta, ktorý získali československí hokejisti na majstrovstvách sveta v hokeji 1947 sa Kamil Haťapka v mladosti najskôr venoval hokeju. Hral v TKNB Bratislava. Vojenčinu chcel absolvovať v Krídla vlasti Olomouc no napokon hral za DA Orlová. Po návrate do civilu hral hokej chvíľu v Petržalke a za Slovan. Postupne však zvíťazila cyklistika.[1]
Cyklistike sa Kamil Haťapka bez väčších úspechov postupne venoval v oddieloch ŠK Železničiar, Lokomotíva Bratislava a EZ Bratislava.[1]
Trénerská dráha
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé trénerské vzdelanie nadobudol Kamil Haťapka v roku 1952. Následne sa stal krajským inštruktorom cyklistiky. V roku 1969 sa stal zväzovým kapitánom československej cyklistiky a o rok neskôr štátnym trénerom reprezentácie Česko-Slovenska.[1]
Trénerské pôsobiská
[upraviť | upraviť zdroj]- Športová škola mládeže Bratislava
- Inter Bratislava (1966 – 1976)
- Stredisko vrcholového športu Bratislava (1973 – 1980)
- reprezentácia ČSSR (1970 – 1972 a 1985 – 1987)
- reprezentácia Juhoslávie (1980)
- reprezentácia Maďarska a súčasne tím Csepel Budapešť (1982 – 1984)
- reprezentácia Mexika - všetky kategórie (1989 – 1992)[1]
Počas pôsobenia v Mexiku s ním spolupracoval Dušan Škvarenina.
Úspechy ako tréner
[upraviť | upraviť zdroj]Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike
[upraviť | upraviť zdroj]2x strieborná medaila s tímom ČSSR z pretekov družstiev na 100 km (1970 Leicester a 1985 Giavera del Montello)[1][5]
Majstrovstvá Česko-Slovenska
[upraviť | upraviť zdroj]Preteky družstiev na 100km s tímom Inter Bratislava
- 1974 – 1. miesto
- 1975 – 2. miesto
Preteky jednotlivcov
- 1975 - 1. miesto Pavol Gálik[6]
- 1972 - Vlastimil Moravec - víťaz etapových pretekov, 2. miesto družstvo Česko-Slovenska
- 1970 - Jiří Háva - 4. miesto v jednotlivcoch, 2. miesto družstvo Česko-Slovenska
- 1986 - Jozef Regec - víťazstvo v 1. etape a niekoľko etáp v žltom tričku
Okolo Slovenska 1974 - 1. miesto Pavol Čambal[6]
Gran premio della liberazione Roma
- 1970 - jednotlivci 1. miesto Rudolf Lábus
- 1971 - jednotlivci 2. miesto Rudolf Lábus, družstvá 1. miesto
- 1973 - jednotlivci 2. miesto Jan Stejskal, družstvá 1. miesto Inter Bratislava
- 1985 - družstvá 1. miesto družstvá[6]
Veľká cena národov 1970 Österreichring - družstvá 1. ČSSR a 2. miesto ČSSR B, jednotlivci 1. miesto Vasil Biľo 2. miesto Jan Smolík[6]
Okolo Škótska 1970 - 1. miesto družstvá, 2. miesto jednotlivci Alois Holík[6]
Giro ciclistico Bergamasco 1971 - jednotlivci 1. miesto Rudolf Labus, 2. miesto Alois Holík[6]
Okolo Alžíru 1972 - družstvá: 2. miesto jednotlivci: 2. a 3. miesto[6]
Giro regione 1985 - 1. miesto v družstvách[6]
Počas pôsobenia v Csepeli Budapešť vyhral jeho zverenec Szúcs preteky v Taliansku.[1]
Počas pôsobenia v Mexiku - 24 medailí z Panamerických a Centroamerických hier.[1]
Funkcionárska dráha
[upraviť | upraviť zdroj]- v rokoch 1976 – 1989 pôsobil v Ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy Bratislava
- v rokoch 1991 – 1992 predseda Slovenského zväzu cyklistiky
Kamil Haťapka bol členom Slovenského olympijského výboru.
Politická dráha
[upraviť | upraviť zdroj]- 1992 – poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, predseda Zahraničného výboru
- 1993 – Hlavný radca pre styk s verejnosťou Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky
- 1994 – 1996 – poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, predseda Výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport
- 1996 – 1998 – diplomatické služby v Kostarike a Mexiku ako Chargé d’affaires[1]
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- Vzorný a zaslúžilý tréner I. triedy
- Strieborné kruhy SOV
- Čestný člen SOV
- Cena Fair Play SOV
- Certifikát predsedu Medzinárodného olympijského výboru „Za rozvoj olympizmu v Slovenskej republike“[1]
- nositeľ Radu Andreja Hlinku II. triedy „Za mimoriadne zásluhy za vznik Slovenskej republiky“[4]
- nositeľ významných ocenení Spojených štátov mexických[4]
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Kamil Haťapka hodlal založiť športový klub už v období, keď pracoval v Meopte. Podarilo sa mu to až po odchode do Slovnaftu, keď založil TJ Inter Slovnaft Bratislava ako aj cyklistický oddiel spadajúci pod túto telovýchovnú jednotu. Asistoval mu pritom Karol Menschy.[1]
- Prvé pôsobenie pri československej reprezentácii Kamil Haťapka ukončil potom, ako sa ani po víťazstvách na Pretekoch mieru a na predolympijských pretekoch nedostal na olympiádu do Mníchova ako tréner.[1]
- Svoje druhé pôsobenie pri československej reprezentácii ukončil Kamil Haťapka po roztržke, keď ho chceli obviniť, že to bol on, kto si vymyslel ťažkú časovku jednotlivcov končiacu pod skokanskými mostíkmi v Harrachove.[1]
- Kamil Haťapka je spoluzakladateľ pretekov Okolo Slovenska.[6]
Spolupráca s ŠtB
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa registračných protokolov ŠtB archivovaných Ústavom pamäti národa bol Kamil Haťapka od roku 1965 evidovaný ako agent ŠtB s krycím menom Ťapka. Od roku 1972 bol evidovaný ako dôverník. Kamil Haťapka podľa vlastných slov žiadnu spoluprácu s ŠtB neinicioval.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m Zaviedol by som demokratickú diktatúru. Denník Šport (Šport Press, spol. s r.o.), 3.marec 2012, s. 32-33.
- ↑ a b POST BELLUM SK. Kamil Haťapka o spolupráci s ŠtB: Ten, kto to nezažil, nepochopí [online]. aktuality.sk, 3.12.2017, [cit. 2017-12-03]. Dostupné online.
- ↑ a b Kamil Haťapka (1932) [online]. www.pametnaroda.cz, [cit. 2022-01-04]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c Cenu Martina Rázusa dostal Kamil Haťapka [online]. 2017-06-05, [cit. 2022-01-04]. Dostupné online.
- ↑ Sportovní ročenka 1985. Praha : športovné oddelenie Československej tlačovej kancelárie, 1986. S. 336.
- ↑ a b c d e f g h i GAJDOŠ, Anton. Oslobnosti slovenského športu 1896-2006. [s.l.] : Matica slovenská a tlačiareň Neografia a.s., 2007. ISBN 978-80-7090-840-2. S. 274.
