Preskočiť na obsah

Kapsaicín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kapsaicín
Kapsaicín
Kapsaicín
Kapsaicín
Kapsaicín
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C18H27NO3
Systematický názov (E)-N-(4-Hydroxy-3-metoxybenzyl)-8-metylnon-6-énamid
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 305,41g / mol
Teplota topenia 62 – 65 °C
Ďalšie informácie
Číslo CAS 404-86-4
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kapsaicín je rastlinný alkaloid, ktorý je zodpovedný za pálivú chuť papriky, ide o hlavný alkaloid paprík Capsicum. Pre cicavce vrátane človeka je dráždivý a vyvoláva pocit pálenia v každom tkanive, s ktorým príde do styku. Kapsaicín a niekoľko príbuzných zlúčenín sa spoločne nazývajú kapsaicinoidy a sú produkované ako sekundárne metabolity chilli papričkami, pravdepodobne pre odpudzovanie niektorých bylinožravcov a húb[1]. Kapsaicín je rozpustný v alkohole a tukoch.

Látku prvýkrát izoloval z pálivých paprík v roku 1816 P. A. Buchtholz a o 30rokov neskôr ju pripravil v kryštalickej forme L. T. Tresh, ktorý jej dal meno kapsaicín.

V roku 1878 izoloval kapsaicín tiež maďarský lekár Endre Hogyes a preukázal, že je táto látka zodpovedná za pálivý pocit pri styku so sliznicami a že zvyšuje sekréciu žalúdočných štiav.

Synteticky pripravili kapsaicín v roku 1930 E. Spatha a F. S. Darling. Neskôr boli z papriky izolované ešte ďalšie látky podobného typu, ktoré dnes označujeme spoločným názvom kapsaicinoidy.

Pôsobenie na organizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri styku so sliznicami vyvolávajú kapsaicinoidy pocit pálenia spojený s bolesťou. Páli nielen v ústach, ale aj na sliznici nosa alebo oka, čo sa využíva v sprejoch slúžiacich na osobnú obranu. Intenzívne dráždenie slizníc kapsaicinoidmi, sprevádzané pálením a prudkou bolesťou, je sprostredkované cez nociceptory. Molekulárna podstata účinku kapsaicinoidov a im podobných substancií spočíva v ich väzbe na špecifické kapsaicínové alebo tiež vanilloidové receptory, ktoré sú podstatou nociceptorov vnímajúcich pálivú chuť. Vanilloidové receptory fungujú ako iónové kanály pre masívny vstup iónov vápnika do neurónu a sú otvárané látkami typu kapsaicínu alebo tiež tepelným podnetom. Sú to špecifické receptory pre vnímanie bolestivých podnetov. Citlivosť vanilloidových receptorov na kapsaicín je obrovská, takže naše nociceptory sú schopné rozpoznať kapsaicín a jemu podobné látky už v úplne nepatrných koncentráciách. V časoch, keď nebolo možné koncentráciu kapsaicínu presne merať, bol pre hodnotenie pálivosti zavedený Scovillov test pálivosti. Českí vedci objavili, že vo väčších dávkach, podávaných do kože pred operáciou, eliminuje pooperačné bolesti.

Pozitívne účinky

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozitívne účinky spôsobené prítomnosťou dusíkatej látky zo skupiny fenylalkylaminových alkaloidov prispievajú k podpore krvnej cirkulácie, zvýšeniu rýchlosti metabolizmu, stimulácii žalúdočnej sekrécie a tým k podpore zažívania.

Liečebný efekt kapsaicínu sa môže prejaviť pri dávkach 400 miligramov trikrát týždenne. To je množstvo zodpovedajúce asi trom až ôsmim paprikám habanera. Tento druh papriky pochádza z polostrova Yucatán a patrí k najpálivejším na svete.

Pomoc pri liečení chorôb

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. What Made Chili Peppers So Spicy? Talk of the Nation, 15 Aug 2008.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kapsaicin na českej Wikipédii.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]