Kačací štít

	Kačací štít
	vrch
	Zľava Popradský Ľadový, Kačací a Batizovský štít.
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Pohorie	Vysoké Tatry
Nadmorská výška	2 400,8 m n. m. ;
Súradnice	49°9′58″S 20°7′8″V / 49,16611°S 20,11889°V
Najľahší výstup	II, len s horským vodcom
Prvovýstup	J. Chmielowski, K. Bachleda
- dátum	1904
	Poloha v rámci Slovenska
	Wikimedia Commons: Kačací štít
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°9′58″S 20°7′8″V / 49,16611°S 20,11889°V

Kačací štít (poľ. Kaczy Szcyt, nem. Ententalspitze, maď. Kacsavőlgy) leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Batizovskou a Kačacou dolinou.^[1]

Topografia

Hoci ide o pekný štít s pomerne krátkymi nástupmi od juhu, je menej navštevovaný. Z jednej jeho strany leží pre vysokohorských turistov lákavejší a jednoduchší Popradský Ľadový štít, z druhej horolezcami často obsypaný Batizovský štít s populárnou južnou stenou. Južná stena štítu spadá do Batizovskej doliny, severná do Kačacej doliny. Od Popradského Ľadového štítu na západe ho oddeľuje Vyšné kačacie sedlo, od Batizovského štítu na východe Nižné kačacie sedlo.^[1]

Názov

Zlatá kačica bola ústrednou postavou zlatokopeckých povestí. Podľa nich v Kačacej doline kládla každý rok v čase letného slnovratu veľké zlaté vajce. V doline sa od dávnych čias pokúšali nájsť zlato. Neboli úspešní. Pomenovanie môže vychádzať aj z iných faktov. Návštevníci doliny často pozorovali kŕdle divých kačíc, ktoré sa tu v čase ťahu zdržiavali. Možno to boli poľovníci, ktorí dali doline tento názov. Vrch dostal meno podľa doliny, nad ktorou sa vypína. Zaužívané názvy Kačia dolina, Kačí štít sú podľa Slovníka slovenského jazyka nesprávne.^[1]

Niekoľko zaujímavých výstupov

1904 Prvý výstup J. Chmielowski a K. Bachleda, severným pilierom II a hneď aj prvozostup inou cestou v južnej stene, II.
1907 Prvovýstup Z. Klemensiewicz, R. Kordys a A. Znamiecki, západným hrebeňom, II, v rámci hrebeňovky z Popradského Ľadového štítu.
1914 Prvovýstup v zime (13. apríla) poľskí horolezci Józef Lesiecki (umelecký rezbár) a Józef Oppenheim, neskorší náčelník poľskej horskej záchrannej služby.
1933, 4. VIII., Prvovýstup W. Stanislawski, W. Wojnar a A. Wojnisz, severozápadnou stenou, II. Pre prvých dvoch menovaných to bol posledný výstup v živote, o pár hodín zahynuli na neďalekom Kostolíku.^[2]^[3]

Referencie

↑ ^a ^b ^c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
↑ BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.