Dryopitekovité
| Dryopitekovité | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Dryopithecidae | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Dryopitekovité (lat. Dryopithecidae) sú vyhynutá čeľaď hominoidovcov.
Meno dostali podľa nálezu E. A. Larteta druhu Dryopithecus fontani (dryopithecus = stromová opica) uskutočneného roku 1856 v Sansane vo Francúzsku, čiže 3 roky pred zverejnením Darwinovej slávnej knihy o vývoji človeka.
Prvé nálezy pochádzajú asi spred 20 mil rokov. Vďaka úspešnej adaptívnej radiácii pred 15 – 12 mil. rokov sa dryopitekovité dostali cez Arabský polostrov z Afriky na Blízky východ a do Európy (aj do Bratislavy), časť z nich potom migrovala smerom na východ ďalej do Ázie. Najdôležitejšia (a prvá nájdená) podčeľaď sú dryopitekorodé, ktoré.žili pred 12 – 8 mil. rokov.
Členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Vyššia klasifikácia je čiastočne sporná. Až do začiatku 90. rokov boli najmä rody prvých dvoch podčeľadí (pod názvom dryomorfné ramapity), ale aj rod dryopitek, zaraďované do čeľade orangutanovitých (Pongidae). Príbuznosť s orangutanovitými sa však ukázala ako nesprávna. Afropitekorodé sú zaraďované aj medzi prokonzulovité.
Členenie:
- †podčeľaď afropitekorodé (Afropithecinae):
- †rod afropitek (Afropithecus) – vrátane Heliopithecus
- †rod Nacholapithecus – jediný druh † Nacholapithecus kerioi
- †?rod Equatorius – jediný druh † Equatorius africanus (staršie: Kenyapithecus africanus)
- †podčeľaď keňapitekorodé (Kenyapithecinae) – zaraďované aj ako samostatná čeľaď Griphopithecidae
- †rod keňapitek (Kenyapithecus)
- †rod Griphopithecus – vrátane Austriacopithecus
- †podčeľaď dryopitekorodé (Dryopithecinae)
- †rod dryopitek (Dryopithecus)
Bez toho aby boli presnejšieho zaradení do niektoréj podčeľade, do tejto čeľade ďalej patria (zaraďovaní tiež spolu s gorilami alebo donedávna do orangutanovitých, to druhé spravidla ako ramapitekorodé (Ramapithecinae)):
- †Rod uranopitek (Ouranopithecus) – jediný druh † Ouranopithecus macedoniensis (Graecopithecus macedoniensis) – Grécko, 1989, 8 – 10 mil. rokov
- †Rod Graecopithecus – jediný druh † Graecopithecus freybergi – Grécko, 1972, 8 – 10 mil. rokov, pripomína samicu gorily
- †Rod ankarapitek (Ankarapithecus) – jediný druh † Ankarapithecus meteai – Turecko, 9,8 mil. rokov, možno od neho fylogeneticky odvodzovať všetky veľké ľudoopice (orangutanovité a šimpanzovité) ako aj hominidov (Homo)
Predbežne do tejto čeľade patria aj:
- †Rod Otavipithecus – jediný druh †Otavipithecus namibiensis
- †Rod Morotopithecus – jediný druh †Morotopithecus bishopi
Nálezy[upraviť | upraviť zdroj]
- Afropitekorodé: Afrika a Arabský polostrov
- Keňapitekorodé: rod keňapitek: Afrika, rod Griphopithecus: Turecko, stredná Európa
- Dryopitek: rozsiahle územie od Európy po Čínu
- ostatné: Grécko, Turecko, Afrika
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Z fylogenetického hľadiska ide o základnú vývojovú vetvu čeľadí orangutanovité, šimpanzovité a hominidi.
Znaky:
- stromové živočíchy s prevažne vzpriameným trupom
- mnohými znakmi tváre a skeletu (chrbticou, prstami a pod.) pripomínali dnešné ľudoopice, čiže mali asi aj podobný spôsob života
Znaky afropitekorodých:
- skelet s veľa primitívnymi znakmi pripomínajúcimi prokonzulovité
- dlhá papuľa na vyčnievajúcej tvári
- ploché a dlhé podnebie
- zuby: stredne hrubá zubná sklovina, zväčšené črenové zuby, veľmi veľké očné zuby a pod.
- druh Afropithecus leakeyi má primitívne znaky (cingulum na stoličkách, rôznotvaré črenové zuby) aj progresívne znaky (zväčšené črenové zuby, hrubá sklovina stoličiek)
Znaky keňapitekorodých:
- skelet podobný afropitekorodým
- hrubšia sklovina ako afropitekorodé
Znaky dryopiteka:
- oblé diafýzy (stredné časti dlhých kostí končatín) a kĺby ako u dnešných ľudoopíc
- tenká zubná sklovina
- zmenšené cingulum
- Dryopithecus fontani: štruktúra končatín svedčí o štvornohom pohybe, noha mala znaky svedčiace o možnosti vyvinuúť sa na ľudskú nohu