Kognitívne skreslenie

Kognitívne skreslenie (anglicky cognitive bias) je systematická, opakovaná chyba v myslení, rozhodovaní, odhadoch, spomienkach, zapamätávaní a iných myšlienkových procesoch, pričom závery o iných ľuďoch a situáciách môžu v týchto prípadoch byť vyvodené nelogickým spôsobom. Napríklad konfirmačné skreslenie je tendencia vyhľadávať len tie informácie, ktoré sú v súlade s tým, čomu práve veríme. Pamäťové skreslenia ovplyvňujú čo a ako ľahko si spomenieme. Príklad: ľudia si pravdepodobnejšie spomenú na udalosti, ktoré vnímajú ako humorné a lepšie si zapamätajú údaje, ktoré sami vytvoria. Spomienky, ktoré sa nám spájajú s dôležitými udalosťami alebo silnými emóciami, sa nám zdajú presnejšie .

Praktický význam

Väčšina našich úsudkov a činov je správna. Naše telá a mysle dokážu úžasné veci. Avšak chyby úsudku, ktorých sa ľudia dopúšťajú, sa za určitých okolností predvídateľne opakujú. Obvykle si dovoľujeme riadiť sa svojimi dojmami a pocitmi. Dôvera, ktorú máme vo svoje intuitívne názory a preferencie, väčšinou býva oprávnená. Ale nie je tomu tak vždy. Nielen že sme iracionálni, sme predvídateľne iracionálni. Často sme o niečom skalopevne presvedčení, aj keď pravdu nemáme. Naša iracionalita sa prejavuje rovnakým spôsobom znova a znova. Bez ohľadu na to, či konáme ako konzumenti, podnikatelia, zákonodarci, pochopenie spôsobov akými sme predvídateľne iracionálni, nám ukáže cestu ako zlepšiť naše rozhodnutia a tak zlepšiť naše životy .

Mechanizmy

Skreslenia často vznikajú z rôznych procesov, ktoré je niekedy ťažké navzájom rozlíšiť. Tieto zahrňujú:

• skratky v spracovávaní informácií (heuristiky). Heuristické princípy redukujú zložité úlohy ohodnotenia pravdepodobnosti a predvídania na jednoduchšie úsudkové operácie .
• šum v procese spracovávania informácií (deformácie pri procese ukladania do a načítania z pamäti)
• obmedzená kapacita mozgu pri spracovávaní informácií
• emočná a morálna motivácia
• sociálne vplyvy

Zoznam

V nasledujúcej časti je výber zo známych skreslení:

• Základná atribučná chyba (niekedy tiež pasca chybnej atribúcie, atribúcia, anglicky The Fundamental Attribution Error) je sociálno-psychologický pojem označujúci nevnímanie udalostí ako úplne náhodného diania, pričom ľudia podliehajú tendencii pripisovať veciam významy tj., mať potrebu veciam rozumieť a vysvetľovať si ich. Napríklad, keď vidíte niekoho spadnúť, môžete to prisudzovať jeho povahovým vlastnostiam (nemotornosť), alebo situačným príčinám (banánová šupka na zemi) alebo náhode.
• Kotvenie (anglicky Anchoring) popisuje skutočnosť, kedy je prirodzenou ľudskou tendenciou spoliehať sa (alebo "kotviť") pri rozhodovacom procese na jednu informáciu či fakt, od ktorého sú potom odvodzované ďalšie rozhodnutia. Táto informácia však mnohokrát vôbec nemusí byť relevantná , úplná či pravdivá a môže náš úsudok ovplyvňovať negatívnym spôsobom.
• Haló efekt (anglicky The Halo Effect) je ovplyvnenie všeobecným prvým dojmom, ktorým na nás určitý jedinec zapôsobil - či už kladným alebo záporným. Ak je napr. prvý celkový dojem o človeku priaznivý, neskôr sa celé jeho správanie, črty a konanie hodnotia kladne. V prípadne záporného dojmu sa na konanie človeka pozerá prioritne záporne.
• Apofénia (anglicky Apophenia) je ľudská tendencia vnímať zmysluplné vzorce v náhodných dátach.
• Konfirmačné skreslenie (niekedy tiež potvrdzovacie skreslenie, anglicky Confirmation bias) je tendencia človeka uprednostňovať tie informácie a interpretácie, ktoré podporujú jeho vlastný názor, a naopak ignorovať alebo podceňovať tie, ktoré sú v rozpore s jeho presvedčením, prípadne vykladať nejednoznačné informácie tak, aby boli v súlade s jeho názorom.
• Klam přeživších (anglicky Survivorship bias) je logický klam, založený na vyššej viditeľnosti tých, ktorí „prežili“ určitý proces. Napríklad ak by sme zisťovali spokojnosť so štúdiom na určitej vysokej škole na absolventoch konkrétneho odboru, dopracovali by sme sa pravdepodobne k iným zisteniam, ako keby sme skúmali spokojnosť so štúdiom medzi všetkými študentmi, teda aj tými, ktorí z nejakého dôvodu štúdium nedokončili. Klam preživších teda môže často viesť k optimistickejším záverom.
• Heuristika dostupnosti (anglicky The Availability Bias) znamená uprednostnenie informácií, ktoré si ľahko vybavíme v rozhodovacom procese. Vybavujeme si ich ľahko na základe toho, že sa o nich často hovorí, alebo sú momentálne aktuálne. Vďaka tejto heuristike sa môžu ľudia veľmi rýchlo rozhodnúť, ale nesprávne, práve vďaka zjednodušeniu či nedostatku informácií o danej téme. Môže byť teda veľmi zavádzajúca najmä u menej častých udalostí alebo tém.
• Problém spätného pohľadu do minulosti (anglicky The Hindsight Bias) niekedy sa nazýva "Ja-som-to-vedel" efekt, je sklon vidieť minulé udalosti, ako predvídateľné.
• Skreslenie slúžiace sebe (anglicky Self-serving bias) je tendencia vidieť a hodnotiť sám seba a svoje správanie v priaznivom svetle. V pozadí konceptu stojí myšlienka, že vlastné správanie posudzujeme zhovievavejšie ako správanie druhých, a to hlavne vďaka základnej atribučnej chybe.
• Efekt nadmernej sebadôvery (anglicky Overconfidence effect, Overconfidence bias) vedie k tomu, že ľudia majú tendenciu nadhodnocovať svoje schopnosti, vyhliadky a šance na úspech.
• Sklon vôbec neriskovať (anglicky The Zero Risk Bias). Ide o tendenciu úplne eliminovať jedno z existujúcich rizík, a to aj vtedy, keď existuje alternatívne riešenie s rovnakými alebo nižšími nákladmi, ktorého výsledkom je nižšie celkové riziko.