Kokošník (architektúra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Kokošník (architektúra) pozri Kokošník.

Kokošník[1] (rus. Кокошникkokošnik) je architektonický prvok ruskej architektúry, ktorý neskôr prebrala pravoslávna sakrálna architektúra východných Slovanov. Ide o polkruhový oblúk so stupňovitými bohato profilovanými, nad sebou radenými, ustupujúcimi, poprípade sa zmenšujúcimi štítmi v tvare polkruhového oblúka alebo oslieho chrbta. Bývajú umiestňované nad okenné rámy alebo na pyramidálne, kužeľovité či stanové hmoty centrálnej štruktúry chrámu okolo stredovej vežičky s nasadenou cibuľovitou prilbicou, kde plnia funkciu podpery tambura vežičky. Výraznejšie sa používal v ruskej architektúre od 16. storočia, obzvlášť populárny bol v 17. storočí, keď sa rozšíril na územia dnešnej Ukrajiny a Bieloruska.[2][3][4][5]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Kokošník vychádza zo zakomary, oblúkovitého zakončenia čelnej strany chrámu typického pre moskovskú architektúru. Pôvodne išlo o konštrukčný prvok zložený zo mnohých bohato stupňovito profilovaných, nad sebou radených, dozadu ustupujúcich, poprípade zmenšujúcich sa štítov v tvare polkruhovitých alebo špicatých oblúkov.[6][7][8] Prvýkrát sa objavuje na starom Chráme Zosnutia presvätej Bohorodičky v Kolomne, ktorý bol vystavaný medzi rokmi 1379 – 1382. Ďalej tento prvok využíval Uspenský chrám v Zvenigorode postavený okolo roku 1400, Chrám Zvestovania v Moskve (1484 – 1489) a katolikon Ferapontského kláštora z roku 1490.[9][10][11]

Kokošník neskôr zmenil charakter a nadobudol čisto dekoratívnu funkciu. Forma bohato farbeného a profilovaného polkruhového oblúka si získala veľkú obľubu už v 16. storočí v ruskej drevenej architektúre a v dekoratívnom umení. Menej často bol využívaný aj vo svetskej architektúre. V tradičnej drevenej ruskej architektúre sa kokošník objavuje na tzv. bočkovej streche (bočka), ktorá má tvar polvalca so zvýšenou alebo špicatou hornou časťou, ako napríklad kamenné brány v Kolomenskoje,[12][13] Využívajú ho napríklad Chrám premenenia Pána (Spassko-preobraženskij sobor, nazývaný aj Letný chrám, okolo rokov 1713 – 1714) a Chrám ochrany presvätej Bohorodičky (Pokrovskij sobor, nazývaný aj Zimný chrám, okolo roku 1649) vystavaný na ostrove Kiži. Tento typ sa vo veľkej miere využíva v 17.18. storočí.[14]

Mieru jeho popularity možno posúdiť podľa rozsiahleho použitia formy pri profilovaní hornej časti rámov ikon, diptychov a triptychov, baldachýnov, dámskych ozdôb do vlasov a pokrývok hláv (kokošník). Kokošník bol obzvlášť populárny v 17. storočí, keď sa umiestňoval nad okenné rámy alebo na pyramidálne, kužeľovité či stanovité centrálne štruktúry chrámu okolo stredovej vežičky s nasadenou cibuľovitou prilbicou. V tomto usporiadaní plnili funkciu podpier tambura vežičky, ako napríklad v Chráme Nanebovstúpenia Pána v Kolomenskoje či v Chráme Vasiľa Blaženého a Chráme narodenia Matky Božej v Moskve. Neskôr sa kokošník rozšíril do ostatných východoslovanských krajín. V druhej polovici 17. storočia sa začína objavovať na zvoniciach s bohato profilovanými a ornamentálnymi reliéfmi či majolikou.[15][16][17]

Na začiatku 18. storočia sa nastal útlm vo využívaní kokošníkov ako architektonických prvkov. Znovu sa začal využívať v architektonickom historizme od druhej polovice 19. storočia. Predstaviteľom z tohto obdobia je napríklad Chrám Krista Spasiteľa v Moskve.[18]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. kokošník In: Slovník cudzích slov: akademický [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, 2005, [cit. 2020-03-21]. Dostupné online.
  2. kokošník In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-03-21]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  3. kokošník In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 155.
  4. kokošník In: BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 104.
  5. kokošník In: DUDÁK, Vladislav. Encyklopedie světové architektury: od menhiru k dekonstruktivismu. Zväzok 1. Praha : Baset, 2000. ISBN 80-86223-07-8. S. 505.
  6. STĚPANOVÁ, Ludmila; VYCHODILOVÁ, Zdeňka. Reálie ruské pravoslavné církve. 2. vyd. Olomouc : Univerzita Palackého, 2003. ISBN 80-244-0658-6. S. 78.
  7. kokošnikas In: Visuotinę lietuvių enciklopediją [online]. Mokslo ir enciklopedijų leidybos centras, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online. ISBN 5-420-01486-6.
  8. kokoshnik In: DAVIES, Nikolas; JOKINIEMI, Erkki. Dictionary of Architecture and Building Construction. 1. vyd. Oxford : Architectural Press, 2008. ISBN 978-0-7506-8502-3. S. 211.
  9. VOYCE, Arthur. The art and architecture of medieval Russia. [s.l.] : Norman, University of Oklahoma Press, 1967. Ďalej len The art and architecture of medieval Russia. S. 161 – 162.
  10. Western architecture - Kievan Rus and Russia In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2021-03-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. МОСКОВСКАЯ ШКОЛА In: Большая российская энциклопедия - электронная версия [online]. [Cit. 2021-03-25]. Dostupné online. (po rusky)
  12. The art and architecture of medieval Russia, str. 178
  13. The art and architecture of medieval Russia, str. 385 – 386
  14. Kiži In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  15. VOYCE, Arthur. National Elements in Russian Architecture. Journal of the Society of Architectural Historians (University of California Press, The Society of Architectural Historians), 1957, roč. 16, čís. 2, s. 10, 11. Dostupné online [cit. 2021-03-24]. DOI10.2307/987741.
  16. The art and architecture of medieval Russia, str. 297
  17. КОЛОМЕНСКОЕ In: Большая российская энциклопедия - электронная версия [online]. [Cit. 2021-03-25]. Dostupné online. (po rusky)
  18. KUDRIAVTSEV, Aleksandr Ivanovich; COOKE, Catherine. Uses of Tradition in Russian & Soviet Architecture. Zväzok 68. Londýn, New York : Architectural Design, St. Martin's Press, 1987. (Architectural design profile.) ISBN 9780856709203. S. 21.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • RICE, Tamara Talbot. A Concise History of Russian Art. 3. vyd. New York, Washington : Frederick A Praeger, 1967. (World of Art.) ISBN 978-0500180228. S. 86 – 87, 126 – 131.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]