Konodonty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Konodonty
ConodontZICA.png
Rekonštrukcia vzhľadu konodonta.
Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Druhoústovce Deuterostomia
Nadkmeň (superphylum) Chordonia
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Trieda (classis) Konodonty Conodonta
Vedecký názov
{{{Binomické meno}}}
Eichenberg, 1930
Synonymá:
Conodontia, Conodontophora
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Zvyšky konodontov z vrstiev Deer Valley súvrstvia Mauch Chunk.

Konodonty (lat. Conodonta) sú vyhynutý taxón (trieda) morských organizmov, pravdepodobne predchodcovia úhorov alebo kruhoústnic.[1] Dlhú dobu boli známe iba ako mikroskopické fosfatizované zvyšky zubov, známe ako konodontové telieska, pozostatky mäkkých častí týchto organizmov sú veľmi zriedkavé (známe iba z dvoch lokalít Južnej Afriky a Škótska). Konodonty, predovšetkým konodontové telieska sú významné zo stratigrafického hľadiska. Žili od kambria po vrchný trias (od 542 po 200 miliónov rokov).

Stavba tela[upraviť | upraviť zdroj]

Mali úzke a dlhé telo (väčšinou 3 – 4 cm, zriedkavo do 10 cm). V chvostovej časti sa nachádzala plutva. Najčastejšie nachádzané konodontové telieska majú priemer 0,1 až 2 mm, zriedkavo do 7 mm. Sú to prevažne fosfatické telieska, rôzneho kónické až listovitého tvaru, ktoré tvorili zrejme súčasť ich ústneho aparátu. Konodontové telieska sa získavajú rozpúšťaním sedimentu v kyselinách. Z karbonátov sa získavajú rozpúšťaním v kyseline octovej alebo mravčej. Z kremitých hornín pomocou kyseliny fluorovodíkovej.

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Konodonty boli morské organizmy, ktorých pozostatky sú nachádzané v najrôznejších prostrediach, od hlbokovodného po plytkovodné.

Systematická klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Konodonty sú v súčasnosti považované za triedu kmeňa chordata, pretože ich plutvy, svaly a chrbtová struna majú znaky najbližšie k chordátom.[2]

Niektorí vedci poredpokladajú, že sú potomkami stavovcov vzhľadom podobným dnešným sliznatkám a mihuliam. Z fylogeneticky analýzy vyplýva, že skoré formy konodontov a protokonodontov, zdá sa, tvoria samostatnú vetvu odlišnú od neskorších parakonodontov a eukonodontov. Je pravdepodobné, že protokonodonty predstavujú vyhynutú triedu štetinatoústiek, čo naznačuje, že nie sú blízkym príbuzným pravých konodontov. Navyše, niektoré ďalšie analýzy spochybňujú samotný fakt, či konodonty vôbec sú stavovce alebo Craniates, pretože im chýbajú základné vlastnosti týchto skupín.[3]

Systematická klasifikácia konodontov sa naďalej vyvíja. Členenie podľa Turnerovej a kol. (2010):[4]

  • Protoconodonta
  • Conodonta
    • Paraconodonta
    • Euconodonta
      • Panderodontida
      • Prioniodontida
        • Prioniodinina
        • Ozarkodinina
Fosílie konodontov druhu Manticolepis subrecta vrchnodevónskeho veku, Poľsko.

R. J. Aldridge (2005) konodonty člení na nasledujúce rady:[5]

  • Proconodontida
  • Belodellida
  • Protopanderodontida
  • Panderodontida
  • Prioniodontida
  • Prioniodinida
  • Ozarkodinida

Indikátor teplotnej alterácie hornín[upraviť | upraviť zdroj]

Konodontové telieska sú úspešne používané pri zisťovaní teplotnej alterácie usadených hornín. Používa sa tzv. farebný alteračný index (colour alteration index – CAI). Jeho podstatou je fakt, že na základe zmien farieb konodontov od svetlo jantárovej po čiernu možno odlíšiť teplotné postihnutie hornín, v ktorých boli fosílie nájdené, zodpovedajú teplotám od 50 – 350 °C.[5]

História výskumu[upraviť | upraviť zdroj]

Objavené v Rusku v 40. rokoch 19. storočia paleontológom nemeckého pôvodu Ch. I. Panderom v ordovických horninách okolia Petrohradu, devónskych horninách v Lotyšsku, karbóne okolia Moskvy a Tuly. Po prvýkrát vedecky opísané v roku 1856.[1] Na Slovensku sa ich výskumu venoval ako prvý R. Mock.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Makridin, V.L., Barskyj, I.S. (Editori) 1995, Paleontologia i paleoekologia Slovar spravočnik. Nedra, Moskva, s. 166
  2. Briggs, D., 1992, Conodonts: a major extinct group added to the vertebrates. Science 256, 5061, s. 1285 – 1286
  3. Blieck, A., Turner, S., Burrow, C. J., Schultze, H. P., Rexroad, C. B., Bultynck, P., Nowlan, G. S., Fossils, histology, and phylogeny: Why conodonts are not vertebrates. Episodes, 33, 4, s. 234 – 241
  4. Turner, S., Burrow, C.J., Schultze, H.P., Blieck, A., Reif, W.E., Rexroad, C.B., Bultynck, P., Nowlan, G.S., 2010, False teeth: conodont-vertebrate phylogenetic relationships revisited. Geodiversitas, 32, 4, s. 545 – 594
  5. a b Aldridge, R. J., 2005, Conodonts. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), Encyclopedia of Geology. Volume 3. Elsevier, Amsterdam, s. 440 – 448

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]