Korsuň-ševčenkovská operácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Korsuň-ševčenkovská operácia
Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu
Bundesarchiv Bild 101I-277-0846-13, Russland, Panzer VI (Tiger I).jpg
Tanky Tiger I. počas operácie vo februári 1944.
Dátum 24. január 1944 - 16. február 1944
Miesto Čerkassy, Korsuň-Ševčenkovskij
Sovietsky zväz
Výsledok Víťazstvo Červenej armády, ústup nemeckých vojsk
Protivníci
Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg Sovietsky zväz Flag of German Reich (1935–1945).svg Nacistické Nemecko
Velitelia
Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg Georgij Žukov
(pridelenec Stavky)
Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg Nikolaj Vatutin
(1. ukrajinský front)
Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg Ivan Konev
(2. ukrajinský front)
Flag of German Reich (1935–1945).svg Erich von Manstein
(Skupina armád Juh)
Flag of German Reich (1935–1945).svg Otto Wöhler
(8. armáda)
Flag of German Reich (1935–1945).svg Hans-Valentin Hube
(1. tanková armáda)
Flag of German Reich (1935–1945).svg Erhard Raus
(4. tanková armáda)
Sila
255 000 mužov
5300 diel a mínometov
513 tankov a samohybných diel
(27 divízií, 1 mechanizovaný a 4 tankové zbory)
170 000 mužov
2600 diel
310 tankov a samohybných diel
1000 lietadiel
(14 divízií (z toho 3 tankové) a 1 motorizovaná brigáda)
Straty
24 268 mŕtvych alebo nezvestných
55 902 ranených
26 až 73 000 mŕtvych alebo zajatých
Zoznam bitiek II. svetovej vojny
Veľká vlastenecká vojna
BarbarossaPokračovacia vojnaZa polárnym kruhomLeningradRostovMoskvaSevastopoľKerč-Feodosia - 2. CharkovVoronež-VorošilovgradRžev-ViazmaStalingradKaukazRžev-SyčovkaVelikije LukiOstrogošsk-RossošVoronež-Kastornoje3. CharkovKurskSmolenskDonbasDneperPravobrežná UkrajinaLeningrad-NovgorodKrymBagrationĽvov-SandomierzJassy-KišinevVýchodné KarpatyPobaltieKurónskoLaponskoRumunskoBulharskoDebrecínKosovoBelehradBudapešťVisla-OdraZápadné KarpatyVýchodné PruskoHorné SliezskoDolné SliezskoViedeňBerlínPraha

Korsuň-ševčenkovská operácia bola bojová operácia Červenej armády proti nemeckým vojskám na východnom fronte (na strednej Ukrajine) počas druhej svetovej vojny. Bola súčasťou dnepersko-karpatskej útočnej operácie.

Po delostreleckej príprave a leteckých útokoch začal 25. januára vlastný pozemný útok sovietskeho 2. ukrajinského frontu generála Koneva. Nemeckým jednotkám sa spočiatku darilo držať svoje postavenie, avšak po zásahu 5. gardovej tankovej armády generála Rotmistrova a 6. tankovej armády generála Kravčenka došlo k prielomom fronty na južnom aj severnom krídle. Mohutné tankové zväzy rýchlo postupovali a dňa 28. januára sa spojili pri Zvenyhorodke. V tzv. Korsuň–Ševčenkovskom kotle alebo podľa nemeckých prameňov Čerkasskom kotle zostalo obkľúčených 56 tisíc nemeckých vojakov Wehrmachtu a jednotiek Waffen-SS. Pretože sa Sovieti mylne domnievali, že počet obkľúčených bol vyšší, nevyužili možnosť ďalšieho postupu a snažili sa zabezpečiť obkľúčené vojská. 27 sovietskych divízií, 4 tankové a 1 mechanizovaný zbor s 370 tankmi a samohybnými delami vytvorilo vnútorný a vonkajší front a pripravovalo sa k útoku na obkľúčené vojská. 1. februára však došlo k výraznému zhoršeniu počasia, čo spomalilo presun sovietskych aj nemeckých vojsk. Hitler sa snažil svoje vojská z kotla vyslobodiť, ale počasie mu v tom neprialo. 3. februára boli pripravené k prielomu na pomoc obkľúčeným zvonka tankové vojská generála Schörnera, ktoré boli stiahnuté od Nikopolu, kde zostali len malé nemecké jednotky. Pretože sa však pri Nikopole začal Nemcom rúcať front, tanky boli stiahnuté späť a útok na pomoc obkľúčeným vojskám sa neuskutočnil. Korsuň–ševčenkovský kotol bol likvidovaný 17. februára 1944. Pri tejto operácii zahynulo podľa sovietskych prameňov 52-55 tisíc nemeckých vojakov a zajatých bolo medzi 12-28 tisícami. Podľa nemeckých prameňov bolo obkľúčených 56 tisíc vojakov, z toho sa podarilo prebiť alebo evakuovať okolo 37 tisíc vojakom, približne 19 tisíc vojakov bolo zabitých alebo zajatých. Na Sovietskej strane padlo alebo bolo nezvestných viac ako 24 tisíc vojakov. Aj keď sú pravdepodobne nemecké údaje spoľahlivejšie, napriek tomu sa podarilo Sovietom na veľmi dlhú dobu vyradiť viac ako 6,5 nemeckých divízii, ktoré utrpeli veľké straty a prišli o všetky ťažké zbrane.

Účasť československých vojakov[upraviť | upraviť zdroj]

Po účasti v Žytomyrsko-berdyčevskej operácii bola 1. československá samostatná brigáda nasadená aj do ďalších bojov na pravobrežnej Ukrajine. Dňa 17. januára 1944 zaujala pozície neďaleko osady Ostrožany, ktorú držali nemecké jednotky. Československí vojaci zaujali obranu, aby zabránili Nemcom preniknúť cez rieku Horný Tikič. Vzájomné boje sa začali prestrelkami a 19. januára čs. vojaci podnikli útok do Ostrožan, odkiaľ však boli po nemeckom tankovom protiútoku vytlačení. 21. januára bola jednotka terčom nemeckých leteckých a delostreleckých útokov. O deň neskôr sa Nemci po mohutnom bombardovaní pokúšali silným útokom tankov a pechoty, vedeným z Ostrožan, preraziť k Žaškovu a otvoriť si tak cestu k jednotkám v korsuň-ševčenkovskom kotli. Po urputnom boji však českí a slovenskí vojaci útok odrazili a spôsobili nepriateľovi značné straty. Navyše sa im podarilo zistiť nemecké ciele a o 23. hodine bol proti Nemcom podniknutý palebný prepad. Boje pokračovali aj ďalší deň a ženisti sa pokúšali vyhodiť do vzduchu ostrožanský most, čo sa však nepodarilo. 23. januára došlo k zvláštnej udalosti, keď na československé jednotky nalietavali nemecké bombardéry. Jeden z československých radistov, ktorý rozumel dokonale nemecky, sa napojil na rádiovú frekvenciu nemeckých lietadiel, ktoré naviedol na predný okraj nemeckej obrany. Odhodenými bombami boli spôsobené nielen straty v radoch nemeckých vojsk, ale zničený bol aj most, o ktorý sa niekoľko dní urputne bojovalo. 1. československá brigáda dostala za týchto okolností rozkaz odovzdať svoje postavenie sovietskej 232. streleckej divízii a presunúť sa na juhozápad, kde mala zaujať obranné postavenie. Zásluhou samostatné brigády bolo, že splnením obranných úloh prispela k udržaniu vnútornej fronty obkľučovacieho prstenca, v ktorom zostalo veľké množstvo nemeckých vojakov.

1. československá samostatná brigáda pri Kosruň-ševčenkovskej operácii zničila zhruba 1000 nemeckých vojakov, 3 lietadlá, 20 tankov, 5 útočných diel, 20 guľometných stanovíšť a 50 automobilov. Sama utrpela straty 46 padlých, 104 ranených a 10 nezvestných. Prišla o 1 tank, 1 obrnené auto, 6 nákladných áut, 1 osobné auto, 1 húfnicu a niekoľko kusov ľahkých zbraní.[1]

Jednotky Nemecka pri Skupine armád Juh (stav k 25.12.1943)[upraviť | upraviť zdroj]

Skupina armád Juh - Erich von Manstein

Jednotky ZSSR nasadené v Korsuň–Ševčenkovskej operácii(stav ku koncu roka 1943)[upraviť | upraviť zdroj]

1. ukrajinský front - Nikolaj Fiodorovič Vatutin

2. ukrajinský front - Ivan Stepanovič Konev

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kolektiv autorů, Vojenské dějiny Československa, Naše vojsko, 1989

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Korsuň-ševčenkovská operace na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).