Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Malacky)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie
Patrocínium: Nepoškvrnené počatie Panny Márie
8. december
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Malacky
Mesto Malacky
Je súčasťou bývalý františkánsky kláštor
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia západná
 - arcidiecéza Bratislavská arcidiecéza
 - dekanát Malacky
 - farnosť Malacky
Adresa Kláštorné námestie 11
 - súradnice 48°26′10″S 17°01′08″V / 48,4361111°S 17,0188889°V / 48.4361111; 17.0188889
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 1
 - počet veží 1
Štýl barok
Výstavba 1647
 - dokončenie 1653
Dátum  
 - posvätenia (svätiteľ) 1660 (biskup Tomáš Pálfi)
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 106-447/2
 - dátum zápisu 17. 7. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Immaculate Conception church, Malacky
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Interiér kostola

Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie je rímskokatolícky kostol v centre mesta Malacky. Je to najväčší kostol vo farnosti, ale aj tak nie je farský kostol, pretože vo farnosti sa nachádza Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý je starší.

Umiestnenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sa nachádza v centre mesta, hneď vedľa s nachádza Spojená škola sv. Františka Assiského, ktorá sa nachádza v Čiernom kláštore, s ktorým je kostol prepojený.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol pochádza zo 17. storočia. Práce na kostole spolu s kláštorom sa začali v roku 1647 a kláštor bol dokončený v roku 1652. Kostol bol dostavaný až v roku 1653. Po dokončení dal Pavol Pálfi vyhotoviť donačnú listinu, ktorou daroval františkánskemu rádu kláštor s chrámom. V kostole však ešte vtedy neboli oltáre, organ alebo kazateľnica. Samotný kostol vysvätil biskup Tomáš Pálfi v roku 1660.

Výzdoba[upraviť | upraviť zdroj]

Chrámová loď je postavená v barokovom štýle. Chrámové steny boli až do roku 1928 iba vybielené. potom dal knieža Mikuláš Pálfi chrám vymaľovať. Maľovanie a čiastočné úpravy vykonal František Malovaný so svojimi spolupracovníkmi.

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Oltáre[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný oltár[upraviť | upraviť zdroj]

Dominantou kostola je hlavný oltár. Pochádza z prvej polovice 18. storočia. Celý je vyrezávaný z dreva, kolorizovaný a bohato pozlátený. Je to 14 metrov vysoká práca, vytváraná podľa loretánskych litánií. Takisto ako chrám je zasvätený Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie, svedčí o tom aj ústredný motív zadnej dekoratívnej časti – socha Panny Márie (Nepoškvrneného Počatia) v nadživotnej veľkosti. Na ľavej strane oltára sa nachádza socha svätej Kláry, vysoko nad ňou sa nachádza svätý Bonaventura. Naproti nim sa nachádzajú dole sv. Alžbeta Uhorská, hore sv. Ján Kapistránsky. Nad oltárom sa nachádza aliančný erb Mikuláša V. Pálffyho (v ľavej polovici) a jeho manželky Kataríny, rod. barónky Weichs (pravá polovica), donátorov celého oltára.

Oltár svätého Františka z Assisi[upraviť | upraviť zdroj]

Oltár pochádza z prvej polovice 18. storočia. Darovala ho grófka Mária Antónia de Souches Ratvit, manželka grófa Leopolda I. Pálffyho. Má hlavný a nadstavcový obraz. Hlavný obraz sv. Františka Assiského je starý a pochádza z doby vzniku oltára. Na nadstavcovom obraze sa nachádza svätý Mikuláš.

Oltár svätého Antona[upraviť | upraviť zdroj]

Oltár pochádza z prvej polovice 18. storočia. Aj tento darovala grófka Mária Antónia de Souches Ratvit. Je tiež neskorobarokový. Centrálny obraz je dielom A. Veselého a predstavuje svätého Antona. Nadstavcový obraz je dielom toho istého autora a je na ňom zobrazený svätý Leopold.

Oltár Božského srdca Ježišovho[upraviť | upraviť zdroj]

Obraz je umiestnený v imitovanej skalnej jaskynke (vytvorenej vyhĺbením do steny). Po bokoch sú ešte dva menšie výklenky, rovnako na spôsob jaskynky, v ktorých sú umiestnené sochy Panny Márie a svätého Jozefa.

Kaplnky[upraviť | upraviť zdroj]

Loretánska kaplnka[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na ľavej strane pri vchode do kostola. Dominuje v nej baroková plastika z roku 1725. Naľavo od nej je busta sv. Anny a napravo sv. Jozefa. Fresky na stenách predstavujú výjavy zo života Panny Márie.

Lurdská jaskyňa[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza z dvadsiateho storočia. Dominuje v nej socha Panny Márie. Zreštaurovaná bola v štyridsiatych rokoch 20. storočia. Hneď vedľa lurdskej jaskyne je oltár Božského srdca.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie[upraviť | upraviť zdroj]

Kaplnka sa nachádza na pravej strane chrámovej lode. Cez kaplnku sa vchádza na kazateľnicu.

Kaplnka Svätých schodov[upraviť | upraviť zdroj]

Pozostáva z dvoch schodísk predelených stenou. Každé pozostáva z dvadsiatich schodov. Sväté schody sú však len naľavo. Po nich sa môže vystupovať len po kolenách. Navrchu týchto schodov sa nachádza Oltár sv. Kríža.

Epitaf Mikuláša V. Pálfiho[upraviť | upraviť zdroj]

Na stene ľavej časti svätyne sa nachádza epitaf grófa Mikuláša V. Pálfiho. Dali ho postaviť jeho vnuci Leopold, Mikuláš a Rudolf. Autorom náhrobku je uvádzaný Ján Mikuláš Moll. Zobrazil v symboloch život a pominuteľnú slávu Mikuláša V. Pálffyho.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]