Kostol svätého Mikuláša Biskupa (Bánovce nad Bebravou)

	Kostol svätého Mikuláša Biskupa
	Patrocínium: sv. Mikuláš
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Bánovce nad Bebravou
Mesto	Bánovce nad Bebravou
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	Západná
- diecéza	Nitrianska
- dekanát	Bánovce nad Bebravou
- farnosť	Bánovce nad Bebravou
Súradnice	48°43′19″S 18°15′55″V / 48,722069°S 18,265221°V
Štýl	gotika
Výstavba	15. storočie
	Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF
- číslo	301-138/0
- dátum zápisu	28. 5. 1963
	Poloha kostola na Slovensku
	Poloha v rámci kraja
	Wikimedia Commons: Saint Nicholas church (Bánovce nad Bebravou)
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 48°43′19″S 18°15′55″V / 48,722069°S 18,265221°V

Kostol svätého Mikuláša Biskupa je gotický kostol v Bánovciach nad Bebravou.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Je situovaný na návrší severovýchodnej časti mesta, ktorý mal začať stavať už v roku 1149 nitriansky biskup Mikuláš a práce dokončiť biskup Eduard s pomocou arcibiskupa Jóba. Tí ho však s najväčšou pravdepodobnosťou nepostavili, i keď stavbu kostola môžeme zaradiť do prvej tretiny 15. storočia. Tento kostolík je veľmi starobylý a pevný. Počas nepokojnej rákociovskej doby v Uhorsku bol odňatý katolíkom, aby im bol opäť v roku 1709 navrátený. Začiatky nie sú bližšie známe a objasnené. Predpokladá sa, že jeho predchodcom bol starší románsky sakrálny objekt. V. Kurtha kládol jeho začiatky už do roku 1198, čo však ničím nepodložil. V súvislosti s týmto sa spomína bánovský farár Ján, ktorý zaplatil 14 grošov poplatku, najviac zo všetkých okolitých fár. Z toho vyplýva, že v Bánovciach existoval už pred uvedenými rokmi kostol, ktorý slúžil pod ním postavenej dedine, doložený v písomných prameňoch v roku 1232. V čase rozšírenia reformácie od polovice 16. do 2. polovice 17. storočia ho užívali protestanti.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol je vo svätyni klenutý. V roku 1808 loď kostola bola nanovo obložená. Osvetlená je šiestimi oknami. Na gotickú dispozíciu upozorňuje hlavná loď, prestavaná veža, vstupný portál, sedílie a ďalšie sprievodné prvky. Z obdobia renesancie (koniec 17. storočia) pochádza murovaná kazateľňa a z baroka prístavba sakristie. Vo vnútornom vybavení je pozoruhodný klasicistický oltár sv. Mikuláša z konca 18. storočia, ďalej baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovaného Krista z 18. storočia a na chóre sa nachádza malý štvorregistrový organ. Pivničné priestory kostola vypĺňajú dobové krypty. Pod jednou má údajne odpočívať aj prvý rektor miestneho evanjelického gymnázia Tobiáš Baticius, ktorý zomrel v roku 1527. Pred vstupom do kostola má svoj hrob pravotický farár Ján Crispich, ktorý sa pokúsil útekom zachrániť pred Turkami, prechádzajúcimi v roku 1663 cez Bánovskú kotlinu na Považie. Údajne pred kostolnými dverami ho zabili a tam bol aj pochovaný. Kostol sa nachádza na cintoríne, obkolesený časťou kamennej ohrady staršieho pôvodu. Z neskorších náhrobníkov stoja za povšimnutie pieskovcové ľudové náhrobníky z 18. a 19. storočia, zrejme ich vyrobili miestni kamenárski majstri. V roku 1920 boli vyrobené 3 zvony, ktoré boli potom umiestnené na kostolíku pod názvami: Andrej-Benedikt (najväčší), Cyril-Metod (stredný) a sv. Jozef (malý, tzv. umieráčik).

Po dlhom období zanedbávania sakrálnych pamiatok sa dočkal i kostol sv. Mikuláša celkovej opravy. Z iniciatívy miestneho dekana mons. ThDr. Kapustu bol v roku 1989 vymenený šindeľ na streche kostola i veže, zakonzervovaná drevená konštrukcia a krovy veže. O rok na to bol zreštaurovaný oltár.

Začiatkom 90. rokov pribudli v kostole umelecky poňaté kované mreže na oknách a vo vstupnom priestore kostola. Ich autorom je nitriansky výtvarník Juraj Novák, ktorý detstvo a mladosť prežil v Bánovciach nad Bebravou.