Kotvičník zemný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kotvičník zemný
Starr 030612-0063 Tribulus terrestris.jpg
Kvet
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Tribulus terrestris
Linnaeus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kotvičník zemný (Tribulus terrestris L.) je jednoročná poliehavá bylina z čeľade jarmovcovité (Zygophyllaceae) často používaná v lekárstve alebo v doplnkoch výživy u športovcov.

Tribulus terrestris sa využíval už v tradičnej starovekej gréckej, čínskej aj indickej medicíne (ájurvéda) ako liek proti neplodnosti, impotencií a erektilnej dysfunkcií. Používal sa aj na zvýšenie libida. Extrakt z rastliny je v nekonvenčnej medicíne západných krajín populárny od 80. rokov 20. storočia. Používa sa na zvýšenie hladiny testosterónu v krvi, zvýšenie libida a ako adaptogén pre fyzicky aktívnych mužov.[1]

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod názvu rastliny treba hľadať v gréckom slove τρίβολος[2] (po slovensky: Kotvica plávajúca), ktoré sa do latinčiny prekladá ako "tribulos". Latinské slovo tribulus bolo pôvodne používané na označenie špicatej zbrane. V Klasickom Grécku sa však toto slovo používalo už ako pomenovanie Kotvičníku zemného.

Pôvod a výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Rastlina pochádza pravdepodobne z piesočnatých morských pobreží Číny a Japonska. Ide o invazívny druh, ktorý sa postupne rozšíril aj do Európy, Ázií, Ameriky, Afriky a Austrálií. Kotvičník poznajú aj obyvatelia Indie či Srí Lanky. V zahraničí sa pestuje pre svoje liečivé účinky. Známy je pod menami goat´s head, devil´s-thorn, burra gokharu či bindii.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Tribulus terrestris – Kotvičník Zemný

Byľ: málo rozvetvená, dĺžka: 10 až 60 cm
Listy: krátke stopkaté, elipsový alebo kopijovitý tvar
Kvet: päťpočetný kvet žltej faby
Plod: suchý plod je zložený z pätice rozložených, bradavičnatých a tvrdých plodov, na jeho stranách sa nachádzajú špicaté ostne
Semená: svetlo hnedá farba, vajcovitý tvar

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Kotvičník je rozšírený v Európe, Ázií, Afrike aj Austrálií. Pochádza pravdepodobne z piesočných morských pobreží Číny a Japonska. Typickým miestom výskytu Kotvičníka sú suché miesta, stepi, polopúšte. Darí sa mu i v prímorských pieskoch, pastvinách, pri cestách a v záhradách.

Účinky[upraviť | upraviť zdroj]

Je zbieraná ako liečivá rastlina veľmi širokého použitia a známa svojimi blahodarnými účinkami.

Hlavné účinky Kotvičníka:

  • Pomáha pri problémoch s rôznymi zápalmi a močovými cestami
  • Zlepšuje hormonálnu rovnováhu organizmu
  • Znižuje hladinu cholesterolu
  • Zmierňuje návaly tepla a upravuje krvný tlak[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • VALÍČEK, Pavel; KOKOŠKA, Ladislav; HOLUBOVÁ, Kamila. Léčivé rostliny třetího tisíciletí. Benešov : Start, 2001. 175 s. ISBN 80-86231-14-3.