Kotvičník zemný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kotvičník zemný
Starr 030612-0063 Tribulus terrestris.jpg
Kvet
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Tribulus terrestris
Linnaeus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kotvičník zemný (Tribulus terrestris L.) je jednoročná poliehavá bylina z čeľade jarmovcovité (Zygophyllaceae) často používaná v lekárstve alebo v doplnkoch výživy u športovcov.

Tribulus terrestris sa využíval už v tradičnej starovekej gréckej, čínskej aj indickej medicíne (ájurvéda) ako liek proti neplodnosti, impotencií a erektilnej dysfunkcií. Používal sa aj na zvýšenie libida. Extrakt z rastliny je v nekonvenčnej medicíne západných krajín populárny od 80. rokov 20. storočia. Používa sa na zvýšenie hladiny testosterónu v krvi, zvýšenie libida a ako adaptogén pre fyzicky aktívnych mužov.[1]

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod názvu rastliny treba hľadať v gréckom slove τρίβολος[2] (po slovensky: Kotvica plávajúca), ktoré sa do latinčiny prekladá ako "tribulos". Latinské slovo tribulus bolo pôvodne používané na označenie špicatej zbrane. V Klasickom Grécku sa však toto slovo používalo už ako pomenovanie Kotvičníku zemného.

Pôvod a výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Rastlina pochádza pravdepodobne z piesočnatých morských pobreží Číny a Japonska. Ide o invazívny druh, ktorý sa postupne rozšíril aj do Európy, Ázií, Ameriky, Afriky a Austrálií. Kotvičník poznajú aj obyvatelia Indie či Srí Lanky. V zahraničí sa pestuje pre svoje liečivé účinky. Známy je pod menami goat´s head, devil´s-thorn, burra gokharu či bindii.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Tribulus terrestris – Kotvičník Zemný

Byľ: málo rozvetvená, dĺžka: 10 až 60 cm
Listy: krátke stopkaté, elipsový alebo kopijovitý tvar
Kvet: päťpočetný kvet žltej faby
Plod: suchý plod je zložený z pätice rozložených, bradavičnatých a tvrdých plodov, na jeho stranách sa nachádzajú špicaté ostne
Semená: svetlo hnedá farba, vajcovitý tvar

Stanovište[upraviť | upraviť zdroj]

Kotvičník je nenáročná rastlina, ktorej sa darí v oblastiach s pôdou chudobnou na živiny, ale aj v púštnej klíme. A to najmä vďaka sústave vlasových korienkov, ktoré vyrastajú z hlavného koreňa a ktorých úlohou je zachytávať okolitú vlhkosť. Kotvičník preto prežije aj vo veľmi drsných podmienkach arídnej klímy. Vyhovujú mu suché miesta, polopúšte, stepi a tiež piesočnaté oblasti. Rastie aj na pastvinách, v záhradkách, zanedbanejších rumoviskách, pozdž ciest a železničných tratí

Účinky[upraviť | upraviť zdroj]

Citovaný článok v referencii, zameraný na rešerš účinkov kotvičníku preukázal len čiastočne zvýšenie hladiny testosterónu a iných mužských pohlavných hormónov u mladých (20 – 36 rokov) mužov po štvortýždňovom užívaní dávky až 20 mg/kg telesnej váhy. Ďalej bol vykonaný výskum možných účinkov na zvýšenie svalovej sily a telesného zloženia (pomer svalstva a tuku) u mladých (priemerný vek bol 19,8 rokov) hráčov ragby, aj tu však bol zaznamenaný len obmedzený efekt. Štúdia uvádza, že významného efektu kotvičníku na zvýšenie hladiny testosterónu sa dosiahol v kombinácii s ďalšími farmakologickými zložkami, ale nebolo zistené, ktoré zložky sú za tento efekt zodpovedné. Ale štúdiu nemožno považovať za vypovedajúcu, výsledky nie sú štatisticky významné. Ku kvalitnému zhodnotenie účinkov kotvičníku treba ďalších odborných objektívnych štúdií.

Táto rastlinka je veľmi prospešná nielen pre mužov, ale i pre ženy. Často sa objavuje u nej aj názov „Rastlinná viagra." Pri kotvičníku vôbec nejde o tému viagry, ale predovšetkým o harmonizovanie hormonálneho systému u oboch pohlaví, čo má za následok výrazné zlepšenie zdravia.

Medzi jeho hlavné účinky patrí schopnosť zvýšiť u mužov hladinu testosterónu, u žien naopak zvyšuje hladinu estrogénu a podporuje zrenie vajíčok. Účinné látky pri oboch pohlaviach podporujú sexuálnu aktivitu.

U mužov výrazne zvyšuje potenciu, tvorbu spermií, je mimoriadne vhodný pri mužskej neplodnosti, hypertrofii prostaty.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • prof. Ing. Pavel Valíček DrSc, Ing. Ladislav Kokoška, Ph.D., Ing. Kamila Holubová, CSc.: Léčivé rostliny třetího tisíciletí, Start, 2001. 175 s. ISBN 8086231143, 9788086231143