Kotvičník zemný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kotvičník zemný
Starr 030612-0063 Tribulus terrestris.jpg
Kvet
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Tribulus terrestris
Linnaeus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kotvičník zemný (Tribulus terrestris L.) je jednoročná poliehavá bylina z čeľade jarmovcovité (Zygophyllaceae), ktorá sa často používa v lekárstve alebo v doplnkoch výživy u športovcov.

Tribulus terrestris sa využíval už v tradičnej starovekej gréckej, čínskej aj indickej medicíne (ajurvéda) ako liek proti neplodnosti, impotencii a erektilnej dysfunkcií. Používal sa aj na zvýšenie libida. Výťažok z rastliny je v nekonvenčnej medicíne západných krajín populárny od 80. rokov 20. storočia. Používa sa na zvýšenie hladiny testosterónu v krvi, zvýšenie libida a ako adaptogén pre fyzicky aktívnych mužov.[1]

Etymológia[upraviť | upraviť kód]

Pôvod názvu rastliny treba hľadať v gréckom slove τρίβολος[2] (po slovensky: Kotvica plávajúca), ktoré sa do latinčiny prekladá ako "tribulos". Latinské slovo tribulus sa používalo pôvodne na označenie špicatej zbrane, no v klasickom Grécku sa toto slovo používalo už ako názov Kotvičníka zemného.

Pôvod a výskyt[upraviť | upraviť kód]

Rastlina pochádza pravdepodobne z piesočnatých morských pobreží Číny a Japonska. Ide o invazívny druh, ktorý sa postupne rozšíril aj do Európy, Ázie, Ameriky, Afriky a Austrálie. Kotvičník poznajú aj obyvatelia Indie, či Srí Lanky. V zahraničí sa pestuje kvôli svojim liečivým účinkom. Známy je pod názvom goat´s head, devil´s-thorn, burra gokharu, či bindii.

Opis[upraviť | upraviť kód]

Tribulus terrestris – Kotvičník Zemný

Byľ: málo rozvetvená, dĺžka: 10 až 60 cm
Listy: krátke stopkovité, elipsový alebo kopijovitý tvar
Kvet: päťpočetný kvet žltej farby
Plod: suchý plod sa skladá z pätice rozložených, bradavičnatých a tvrdých plodov, po jeho bokoch sa nachádzajú špicaté pichliače
Semená: svetlo hnedá farba, vajcovitý tvar

Výskyt[upraviť | upraviť kód]

Kotvičník je rozšírený v Európe, Ázií, Afrike aj Austrálií. Pochádza pravdepodobne z piesočných morských pobreží Číny a Japonska. Typické miesto výskytu kotvičníka sú suché miesta, stepi, polopúšte. Darí sa mu aj v prímorských pieskoch, pasienkoch, popri cestách aj v záhradách.

Účinky[upraviť | upraviť kód]

Zbiera sa ako liečivá rastlina veľmi širokého použitia a je známy svojimi blahodarnými účinkami.

Hlavné účinky Kotvičníka:

  • Pomáha pri problémoch s rôznymi zápalmi a močovými cestami
  • Zlepšuje hormonálnu rovnováhu organizmu
  • Znižuje hladinu cholesterolu
  • Zmierňuje návaly tepla a upravuje tlak krvi[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • VALÍČEK, Pavel; KOKOŠKA, Ladislav; HOLUBOVÁ, Kamila. Léčivé rostliny třetího tisíciletí. Benešov : Start, 2001. 175 s. ISBN 80-86231-14-3.