Květoslava Viestová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Květoslava Viestová
československá protifašistická bojovníčka
Rod. menoKvětoslava Burešová
Iné menákrycie mená: Flóra (1940 – 1943), Kaviár (1943 – 1944)
Narodenie6. november 1899
Černovír, Rakúsko-Uhorsko, dnes Česko
Úmrtie14. december 1987 (88 rokov)
Bratislava, ČSSR, dnes Slovensko
Známa vďakaspoluzakladatekľa a vedúca odbojovej skupiny Flóra
Profesiapracovníčka cukrovaru (? – 1919), domáca (1920 – 1965)
RodičiaJan Bureš, Amália, rod. Müllerová
Príbuzníšvagor: Rudolf Viest
ManželDušan Viest
DetiBořivoj Viest, Dušan Viest

Květoslava Viestová, rod. Burešová (krstné meno zapisované aj ako Kvetoslava,[1] krycie meno Flóra, od novembra 1943 Kaviár;[2] * 6. november 1899, Černovír - † 14. december 1987, Bratislava) bola československá protifašistická bojovníčka, povolaním domáca a predtým (do roku 1919) pracovníčka cukrovaru. Bola jednou z popredných organizátoriek domáceho občianskeho protifašistického odboja na Slovensku, spoluzakladateľkou a vedúcou osobnosťou odbojovej skupiny Flóra.

Mladosť a medzivojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v moravskej obci Černovír (od roku 1919 súčasť mesta Olomouc) v rodine železničiara Jana Bureša a jeho manželky Amálie, rod. Müllerovej (* 1878 – † ?), dcéry chválkovického roľníka Františka Müllera.[3] Mala dve sestry a brata.[2]

Po absolvovaní štúdia na gymnáziu v Holešove a vo Frýdku-Místku pracovala do roku 1919 v cukrovare v Sokolniciach. Vydala sa za stavebného inžiniera Dušana Viesta, s ktorým mala synov Bořivoja (* 1921) a Dušana (* 1923). Od roku 1920 bola ženou v domácnosti[2] – v Martine (1921 – 1922, 1936 – 1939), Komárne (1922 – 1923) a v Bratislave (1923 – 1936, 1939 – 1944), keďže jej manžel pôsobil ako poľnohospodársko-technický odborník na rôznych funkciách v štátnej správe prvejdruhej ČSR, ako aj Slovenského štátu.[4]

Protifašistický odboj[upraviť | upraviť zdroj]

Viestová už od roku 1939 pomáhala rasovo prenasledovaným a česko-slovenským vlastencom pri ilegálnom prechode hraníc, finančne i materiálne pomáhala väzneným antifašistom a ich rodinám a spolupracovala s odbojovými skupinami na Slovensku i v českých krajinách. V roku 1940 spolu s manželom založila odbojovú skupinu Flóra, ktorá bola po odhalení skupiny Demec, od polovice roku 1941 do polovice roku 1943 najvýznamnejšou, najväčšou a najaktívnejšou skupinou občianskeho protifašistického odboja na Slovensku, orientujúc sa na Dočasné štátne zriadenieLondýne s cieľom obnovy predmníchovskej ČSR. Viestová zabezpečovala spravodajskú službu pre potrebu londýnskeho exilu, nadväzujúc priame spojenie s Londýnom prostredníctvom Rudolfa Fraštackého.[1][2]

Viestová patrila k signatárom Memoranda Flóry (10. február 1943), určeného priamo Edvardovi Benešovi, ktoré sa hlásilo k Benešovej, čechoslovakistickej koncepcii obnovy predmníchovskej ČSR. Viestová sa snažila, lež neúspešne, zjednotiť domáci odboj na platforme Flóry. Pre rozdielnosť názorov na zloženie povojnového ústredného národného výboru nedošlo ani k dohode s Vavrom Šrobárom na osobnom rokovaní 6. júna 1944 v Martine.[2] Z popudu ilegálnej Komunistickej strany Slovenska s Flórou prestali spolupracovať odbojové skupiny zastúpené a napojené na Slovenskú národnú radu, čím sa skupina Flóra ešte pred vypuknutím Slovenského národného povstania (SNP) rozpadla a jej členovia sa zapojili do odbojovej činnosti v iných skupinách.[5] V auguste 1944 bola rodina Viestovcov varovaná pred zatknutím a odišla na Popradské pleso, odkiaľ sa po vypuknutí SNP presunula do Banskej Bystrice, kde sa podieľala na povstaní. Po potlačení povstania žila v ilegalite v Ľubietovej.[1]

Počas komunistického režimu[upraviť | upraviť zdroj]

30. mája 1948 sa Viestovci (Dušan, Květoslava, ich synovia Dušan a Bořivoj s manželkou Miroslavou) pokúsili ilegálne prekročiť štátnu hranicu v Petržalke, pričom boli zaistení. V roku 1950 boli odsúdení na väzenie a konfiškáciu majetku – Viestova na dva a Dušan Viest na tri roky väzenia. Po uplynutí trestu žila v domácnosti v Šamoríne (1952 – 1965), kde jej manžel od roku 1953 pracoval ako palier vo vodnom družstve. V roku 1965 boli obaja rehabilitovaná a následne žili v Bratislave.[2][4]

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1945: Rad Slovenského národného povstania I. triedy
  • 1945:
    • Československý vojnový kríž 1939,
    • Československá vojenská medaila Za zásluhy 1. stupňa,
  • 1992: Rad T. G. Masaryka 3. stupňa in memoriam.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Viestová, Kvetoslava. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 592-593.
  2. a b c d e f VIESTOVÁ, Květoslava. In: Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994. VI. zväzok T – Ž, s. 278.
  3. Rodní a křestní kniha pro obec Černovír, kniha IV, strana 213, riadok 4 (nečíslovaný), 6. listopadu 1899. Dostupné online. [Cit. 2021-03-03].
  4. a b VIEST, Dušan. In: Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994. VI. zväzok T – Ž, s. 275.
  5. Flóra. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 128-129.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zudová-Lešková, Z. Cesty k sebe. Češi v odboji na Slovensku v rokoch 1939-1948. Praha 2010.
  • Husák, G. Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní. Bratislava 1964.
  • Prečan, V. Slovenské národné povstanie. Dokumenty. Bratislava 1965.
  • Otáhalová, L. – Červinková, M. Dokumenty z historie československé politiky 1939 – 1943 2. Praha 1966.
  • Hrdinky bez pátosu. Bratislava 1967, s. 9, 10, 341-357.
  • Jablonický, J. Z ilegality do povstania. Bratislava 1969.
  • Slovensko 1. Dejiny. Bratislava 1978, s. 758.
  • Dejiny Bratislavy. Bratislava 1978.
  • Pokrokové ženské hnutie na Slovensku 1918 – 1980. Bratislava 1984, s. 54.
  • Pejskar, J. Poslední pocta 3. Zürich 1989, s. 62.
  • Jablonický, J. – Kropilák, M. Slovník Slovenského národného povstania. Bratislava 1970, s. 312-313.
  • Encyklopédia Slovenska, 2, s. 102; 6, s. 305.
  • Archív BiO MS, dotazník, výpisy z matriky.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]