Preskočiť na obsah

Kyselina izomaslová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kyselina izomaslová
Kyselina izomaslová
Kyselina izomaslová
Kyselina izomaslová
Kyselina izomaslová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec CH3CH(CH3)COOH
(C4H8O2)
Synonymá Kyselina 2-metylpropánová
Kyselina 2-metylpropiónová
Kyselina alfa-metylpropánová
Kyselina izobutánová
Vzhľad bezfarebná kvapalná látka, s charakteristickou vôňou, po skazenom masle
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 88,1 u
Molárna hmotnosť 88,1051 g/mol
Teplota topenia -47 °C
Teplota varu 155 °C
Hustota 0,9697 g/cm3 (0 °C)
Rozpustnosť vo vode:
21 g/100 ml (20 °C)
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
02 - horľavá látka05- korozívna a žieravá látka06 - toxická látka07 - dráždivá látka
Nebezpečenstvo
Vety H H226, H301, H302, H311, H312, H314, H318, H335, H402, H412
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P210, P233, P240, P241, P242, P243, P260, P261, P264, P270, P271, P273, P280, P310, P312, P321, P322, P330, P361, P363, P301, P301+312, P302+352, P304+340, P370+378, P301+330+331, P303+361+353, P305+351+338, P405, P403+233, P403+235, P501
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Škodlivá látka
Škodlivá
látka
(Xn)
Vety R R21/22, R36/37/38
Vety S S2, S26, S36
NFPA 704
2
1
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 79-31-2
EINECS číslo 607-063-00-9
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina izomaslová (CH3CH(CH3)COOH, 2-metylpropiónová, systematický názov kyselina 2-metylpropánová) je karboxylová kyselina. Voľne sa vyskytuje v rohovníku (Ceratonia siliqua) a v koreni arniky (Arnica dulcis), ako etylester potom v krotónovom oleji.

Kyselina izomaslová je izomérom kyseliny n-maslovej; majú rovnaký sumárny vzorec C4H8O2, ale rôznu štruktúru molekuly.

Jedná sa o kvapalnú látku nepríjemnej vône. Má bod varu 155 °C, špecifickú hmotnosť 0,9697 (pri 0°C) a pKa 4,84 (20 °C).

Kyselinu izomaslovú možno umelo pripravovať hydrolýzou izobutyronitrilu hydroxidmi, oxidáciou izobutanolu dichrómanom draselným a kyselinou sírovou[1] alebo pôsobením amalgámu sodíka na kyselinu metakrylovú. Ak sa zahrieva v roztoku s kyselinou chrómovou na 140 °C, vzniká oxid uhličitý a acetón. Zásaditý manganistan draselný ju oxiduje na kyselinu α-hydroxyizomaslovú, CH3C(CH3)(OH)COOH. Soli kyseliny izomaslovej majú väčšiu rozpustnosť vo vode ako soli kyseliny maslovej.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. I. Pierre and E. Puchot. New Studies on Valerianic Acid and its Preparation on a Large Scale. Ann. de chim. et de phys., 1873, roč. 28, s. 366.

Iný projekt

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina isomáselná na českej Wikipédii.