Kyselina maslová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kyselina maslová
Kyselina maslová
Kyselina maslová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec CH3(CH2)2COOH
(C4H8O2)
Synonymá kyselina butánová
kyselina propyl-karboxylová
Vzhľad bezfarebná nepríjemne páchnuca kvapalná látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 88,1 u
Molárna hmotnosť 88,1051 g/mol
Teplota topenia -7,9 °C
Teplota varu 163,5 °C
Hustota 1 135 g/cm3 (-43 °C)
0,959 g/cm3 (25 °C)
Rozpustnosť neobmedzené miešateľná s vodou, etanolom a dietyléterom
Teplota vzplanutia 71 - 72 °C
Teplota vznietenia 440 °C
Medze výbušnosti 2,2 - 13,4%
Termochemické vlastnosti
Štandardná entropia 222,2 J/mol·K
Merná tepelná kapacita 178,6 J/mol·K
Bezpečnosť
MSDS
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
05- korozívna a žieravá látka07 - dráždivá látka
Nebezpečenstvo
Vety H H302, H314
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P260, P280, P301+312+330, P303+361+353, P304+340+310, P305+351+338+310
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Vety R R34
Vety S S1/2, S26, S36, S45
NFPA 704
NFPA 704.svg
2
3
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 107-92-6
Číslo UN 2820
EINECS číslo 203-532-3
Číslo RTECS ES5425000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina maslová (CH3(CH2)2COOH), systematický názov kyselina butánová, je karboxylová kyselina. Soli a estery sa nazývajú butyráty alebo butanoáty. Kyselina maslová je obsiahnutá v skazenom masle, parmezáne, zvratkoch a pote; má nepríjemný zápach a ostrú chuť so sladkým „chvostom“ (podobne ako dietyléter). Cicavce s dobrým čuchom (napr. psy) sú schopní ju zistiť už pri koncentrácii 10 miliardtin, človek pri koncentrácii nad 10 miliontin. Zo všetkých mastných kyselín vyskytujúcich sa v tukoch má v molekule najmenej atómov uhlíka.

Chemické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina maslová je mastná kyselina,[1] ktorá sa vo forme esterov vyskytuje v živočíšnych tukoch a rastlinných olejoch. Triacylglycerol kyseliny maslovej tvorí 3 až 4% masla. Pri žltnutí masla sa kyselina maslová hydrolýzou uvoľňuje z väzby na glycerole a spôsobuje nepríjemný zápach takého masla.

Kyselina maslová je dôležitým členom podskupiny mastných kyselín nazvanej mastné kyseliny s krátkym reťazcom[1] (ide o najnižšiu mastnú kyselinu vyskytujúcu sa v tukoch). Je to slabá kyselina s pKa 4,82, podobnou kyseline octovej s pKa 4,76.[2] Podobná sila týchto kyselín vychádza z ich spoločnej koncovej štruktúry -CH2COOH.[3] Čistá kyselina maslová má molaritu 10,9.

Kyselina maslová je olejovitá bezfarebná kvapalina ľahko rozpustná vo vode, etanole a dietylétere. Možno ju oddeliť z vodnej fázy saturáciou soľami (vysolovaním), napríklad chloridom vápenatým. Dichróman draselný a kyselina sírová ju oxidujú na oxid uhličitý a kyselinu octovú, zásaditý manganistan draselný ju oxiduje na oxid uhličitý. Vápenatá soľ, butyrát vápenatý Ca(C4H7O2)2·H2O, je ako jedna z mála pevných látok menej rozpustná v horúcej vode ako v studenej, túto vlastnosť má napríklad ešte hydroxid vápenatý.

Kyselina maslová má štrukturálny izomér nazvaný kyselina izomaslová (2-metylpropanová).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Mastné kyseliny - Lenka Fialová, Ústav lékařské biochemie 1. LF UK
  2. Adimix Sodium Butanoate information [online]. . Dostupné online.
  3. Using the pKa table [online]. . Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]