Lastovičník väčší

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lastovičník väčší
Lastovičník väčší
Lastovičník väčší
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Chelidonium majus
Linné, 1753
Chelidonium majus distrib.jpg Titulok2=Výskyt lastovičníka väčšieho
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lastovičník väčší (Chelidonium majus) je trvácna rastlina z čeľade makovité (Papaveraceae). Má hrubý valcovitý rozkorenený z vonka červenohnedý, vo vnútri pomarančovožltý podzemok. Je rozšírený v miernom pásme Eurázie a takisto aj iných kontinentov. Rastlina ma dlhú históriu liečebného použitia, ktorá sa datuje až do staroveku. Obsahuje početné množstvo alkaloidov. Charakteristické žlto-oranžové mlieko sa používa v ľudovom liečiteľstve na odstraňovanie bradavíc.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Lastovičník dorastá do výšky až 1 metra.[1] Listy sú vajcovité, laločnato vrúbkované, na rube riedko ochlpené. Kvitne od mája do septembra;[2] žlté kvety vyrastajú na dlhých stopkách a vytvárajú okolíky. Po odkvitnutí dozrievajú semená v plodoch, ktorými sú šešuľovité tobolky.[3] Byľ aj listy sa ľahko lámu a na lome vyteká tmavožlté až oranžové mlieko. Celá rastlina je považovaná za jedovatú.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza z Európy, zo Stredomoria. Je tiež široko rozšírený v Severnej Amerike, kde bol privezený osadníkmi pre svoje liečivé účinky pred rokom 1672.[4] V Tatrách sa vyskytuje do nadmorskej výsky 950 m n. m., v Beskydách do priibližne 600 m n. m. a v Krkonošiach do 850 m n. m.[5]

Rastie na pôdach s vyšším obsahom dusíka a dostatočnou vlhkosťou, najčastejšie pozdĺž ciest a plotov, na rumoviskách, v záhradách apod.[6]

Liečivé účinky[upraviť | upraviť zdroj]

Žlté mlieko lastovičníka väčšieho

Rastlina obsahuje okrem iných účinných látok alkaloidy izochinolínového typu a deriváty kyseliny kávovej. Odvar z lastovičníka pôsobí proti dráždivému kašľu, uľavuje pri bolestiach spojených s chorobami žlčníka a pôsobí preventívne proti astmatickým záchvatom. Opakovaným potieraním čerstvým mliekom s cytostatickým až leptavým účinkom je možné odstraňovať bradavice a teoreticky aj malé vnútorné nádory. Aj napriek tomu, že je šťava nebezpečná pre oči a vyvoláva silné pálenie, niektorí liečitelia v minulosti aplikovali malé množstvo do očného kútika pri liečbe niektorých zákalov. Historicky boli lastovičníku pripisované mnohé mimoriadne liečivé aj magické účinky a niektorí liečitelia dodnes veria v jeho účinok aj proti niektorým druhom vnútornej rakoviny (napr. J. Fodrek). Jedovatosť je v literatúre preceňovaná, v praxi je lastovičník bez nežiadúcich účinkov miestami používaný do bylinných zmesí.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Szafer W. (red.). Flora Polska. Warszawa - Kraków - Lublin - Łódź : Polska Akademia Umiejętności, 1927. S. 85.
  2. ČINČURA, F.; FERÁKOVÁ, V.; MÁJOVSKÝ, J.. Pospolite rośliny środkowej Europy. Warszawa : Państwowe Wydawnictwo Rolnicze i Leśne, 1990. ISBN 83-09-01473-2. S. 96.
  3. www.klidapohoda.unas.cz, vlaštovičník větší, botanický popis
  4. Chelidonium majus [online]. Flora of America, [cit. 2011-02-18]. Dostupné online.
  5. Hejny Slavomil, Slavik Bohumil. Květena České Socialistické Republiky. Praha : Academia, 1988. S. 493-494.
  6. Jakub Mowszowicz. Pospolite rośliny naczyniowe Polski. Warszawa : Państwowe Wydawnictwo Naukowe, 1979. ISBN 83-01-00129-1. S. 111-112.
  7. HOFFMANOVÁ, Eva; JEBAVÝ, František. Rostliny v domácí lékárně. Božkov : Knihkupectví "U podléšky", 1991.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Glistnik jaskółcze ziele na poľskej Wikipédii a Vlaštovičník větší na českej Wikipédii.