Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky
Súradnice: 48°10′08″S 17°11′20″V / 48,168974°S 17,188995°V
| Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky | |
 | |
| Právna forma | štátny podnik |
|---|---|
| Odvetvie | Letectvo |
| Založená | 1. januára 2000[1] |
| Zakladateľ | Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky[1] |
| Sídlo | Letisko M. R. Štefánika, Slovensko |
| Pôvod | Slovensko |
| Vedenie | Mgr. Pavel Kelemen (poverený riadením, 2024)[2] doc. Ing. Peter Korba, PhD. (predseda dozornej rady, 2022)[3] |
| Územný rozsah | Slovensko |
| Priemysel | Riadenie letovej prevádzky |
| Produkcia | 522 514 odriadených letov (2023) [2] |
| Výnosy | 75 042 132 € (2022) [4] |
| Zisk | 10 165 887 € (2022, po zdanení) [4] |
| Zamestnancov | 472 (31.12.2022)[3] |
| Vlastník | 100% Slovenská republika |
| Web | www.lps.sk |
Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky (LPS SR) je štátny podnik, ktorý poskytuje služby riadenia letovej prevádzky vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky. Podnik bol založený 1. januára 2000 rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.[1] V roku 2023 odriadila LPS SR 522 514 letov, čo bol 13 % nárast oproti predošlému roku. Počet preletov bol takmer 430 tisíc. Prílety a odlety na slovenské letiská boli v počte 93 060, čo predstavje nárast o viac ako 6 % oproti predpandemickému roku 2019.[2]
Letové prevádzkové služby
[upraviť | upraviť zdroj]Letové prevádzkové služby patria medzi hlavnú náplň činnosti LPS SR. Tieto služby sú poskytované troma druhmi pracovísk:
- Oblastné stredisko riadenia (ACC) poskytuje služby riadenia, informačnú a pohotovostnú službu v riadenom priestore bratislavskej oblasti a informačnú a pohotovostnú službu letom v neriadenej oblasti.[5]
- Približovacie stanovište riadenia (APP) poskytuje službu riadenia, letovú informačnú a pohotovostnú službu letom, ktoré prilietajú, alebo odlietajú z letiska. Samostatné pracoviská tejto služby sú na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave a na Letisku Košice.[5]
- Letisková riadiaca veža (TWR) poskytuje „letiskovú službu riadenia, letovú informačnú a pohotovostnú službu letiskovej prevádzke“, teda na letisku a v blízkom okolí. Prijímajú sa tu aj ohlasy plánovaných služieb. Pracoviská sú zariadené na letisku M. R. Štefánika, Letisku Košice, Letisku Piešťany, Letisku Poprad-Tatry a Letisku Žilina.[5] Pred rekonštrukciou v júni 2009 odovzdalo LPS prevádzku leteckých navigačných služieb na Letisku Sliač do rúk Ministerstva obrany.[6] Dovtedy bolo letisko rozdelené na civilnú a vojenskú časť. Po zaškolení personálu na prácu s civilnými letmi bude prevádzka zabezpečovaná Ozbrojenými silami.[7]
Za riadený priestor sa považuje priestor vo výške nad 2 450 m n. m.[5]
Letecké telekomunikačné služby
[upraviť | upraviť zdroj]Komunikačné služby sú poskytované Slovak Aeronautical Telecommunication Network. LPS SR prevádzkuje navigačné služby, ktoré informujú o relatívnej polohe lietadla. Prehľadové služby využívajú sieť radarov na určenie polohy a výšky lietadiel ako aj iných ukazovateľov letovej prevádzky. LPS SR ponúka komplexné spracovanie informácií z týchto rôznych zdrojov.[8] V roku 2009 podpísalo Slovensko spolu s Bosnou a Hercegovinou, Českom, Chorvátskom, Maďarskom, Rakúskom, Slovinskom dohodu o vytvorení Funkčného bloku vzdušného priestoru Strednej Európy. Týmto sa Slovensko pripojilo k celoeurópskej iniciatíve Single European Sky na vytvorenie jednotného rámca poskytovania leteckých navigačných služieb. Služby budú naďalej poskytované jednotlivými krajinami.[6]
Letecká informačná služba
[upraviť | upraviť zdroj]Do tejto oblasti patria informačné služby potrebné na plánovanie letov. Medzi informácie, ktoré letecký personál dostáva patria navigačné mapy, plány letísk, údaje situácii vo vzdušnom priestore a prípadných obmedzeniach a iné dôležité údaje. Niektoré informácie sa poskytujú aj online.[9]
Služba pátrania a záchrany
[upraviť | upraviť zdroj]LPS SR vytvorili na koordináciu pátrania a záchrany civilných, bezpečnostných a vojenských zložiek Záchranné koordinačné stredisko. Sídli v Bratislave a má celoslovenskú pôsobnosť. Skutočných leteckých nehôd je však len 40 % z prípadov. Pod ostatné prípady patria falošné správy.[10] Služby Záchranného koordinačného strediska boli počas roku 2022 využité 636 krát.[3].
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Činnosti LPS SR, š. p. [online]. Bratislava: Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, [cit. 2011-04-21]. Dostupné online. Archivované 2012-07-30 z originálu.
- ↑ a b c Letecká doprava po pandémii výrazne rastie [online]. Bratislava: Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, 2024-01-26, [cit. 2024-03-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c Výročná správa 2022 [online]. Bratislava: Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, 2023-07-01, [cit. 2024-03-25]. Dostupné online.
- ↑ a b FinStat.sk [online]. Bratislava: www.finstat.sk, 01.1.2023, [cit. 2023-06-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Letové prevádzkové služby [online]. Bratislava: Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, [cit. 2011-04-20]. Dostupné online. Archivované 2012-07-30 z originálu.
- ↑ a b Výročná správa 2009 [online]. Bratislava: Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, 31.5.2010, [cit. 2011-04-20]. Dostupné online.
- ↑ VRAŽDA, Daniel. Otvorili letisko, kde sa nedá pristáť [online]. Bratislava: Denník SME, 26.05.2010, [cit. 2011-04-22]. Dostupné online.
- ↑ Letecké telekomunikačné služby [online]. Bratislava: Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, [cit. 2011-04-20]. Dostupné online. Archivované 2012-07-30 z originálu.
- ↑ Letecká informačná služba [online]. Bratislava: Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, [cit. 2011-04-20]. Dostupné online. Archivované 2012-07-30 z originálu.
- ↑ Služba pátrania a záchrany [online]. Bratislava: Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, [cit. 2011-04-20]. Dostupné online. Archivované 2012-07-30 z originálu.