Preskočiť na obsah

Liliensternus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Liliensternus

Rekonštrukcia výzoru.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Liliensternus liliensterni
von Huene, 1934
Synonymá
Halticosaurus, Dolichosuchus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Liliensternus bol 5 až 7 metrov dlhý dravý dinosaurus. Známy je z nekompletných kostier zahŕňajúcich lebku. Pozostatky tohto tvora datované do doby pred 215 až 200 miliónov rokov boli zatiaľ nájdené v Nemecku. Jeho jediným druhom je Liliensternus liliensterni.

Liliensternus pripomínal príbuzný rod Coelophysis. Mal podlhovastú hlavu, krátke predné končatiny, dlhé zadné končatiny, na ktorých behal a chvost, ktorý vyvažoval prednú polovicu tela. Oproti rodu Coelophysis však mal v pomere k telu vyššiu a väčšiu hlavu, pevnejšiu stavbu tela a pri niektorých formách (zrejme samcoch) aj dvojitý nízky kostený hrebeň na hlave, podobný ako mal neskoršie žijúci rod Dilophosaurus dorastajúci do zhruba rovnakej veľkosti. Niektorými znakmi na kostre pripomína skupinu Tetanurae.

V prípade rodu Liliensternus šlo o veľmi nebezpečného tvora aj napriek tomu, že nebol práve najlepším bežcom. Jednu jeho kostru našli vedci spolu s kostrou jedinca rodu Plateosaurus, pričom oba dinosaury zrejme zahynuli počas vzájomného súboja. Liliensternovi sa muselo podariť oddeliť plateosaura od jeho stáda a potom na neho zaútočiť. Napriek tomu, že bol plateosaurus zrejme sám, nešlo o ľahký súboj, keďže ako mohutný bylinožravec vážil plateosaurus až tri – štyri tony, teda oveľa viac ako útočník. Osemmetrový plateosaurus sa navyše vedel brániť veľkými pazúrmi predných končatín a tak musel byť súboj týchto dvoch zvierat veľkou show. Zo skamenelín však nevieme, či nebol plateosaurus náhodou chorý alebo zranený. Okrem veľkých dlhokrkých prosauropódov (príp. sauropódov) sa liliensternus živil aj stredne veľkými, pripadne aj menšími živočíchmi.

Liliensternus na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Je pravdepodobné, že liliensternus obýval na rozhraní triasu a jury aj územie dnešného Slovenska. Vo Vysokých Tatrách boli totiž nájdené skamenené stopy veľkého dravého dinosaura (podľa stôp asi 4 metre dlhého) pomenovaného pôvodne Coelurosaurichnus tatricus (meno sa však medzinárodne neujalo, namiesto neho býva používané rodové meno Eubrontes)[1][2]. Keďže boli datované do doby výskytu liliensterna, je veľmi pravdepodobné, že patrili nedospelému jedincovi tohto rodu. Žiaden iný rovnako veľký dravý dinosaurus nie je z rovnako starých európskych sedimentov dosiaľ známy.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Michalík, J., Plenderová, E., Sýkora, M., 1976, To the stratigraphic and paleogeographic position of the Tomanová−Formation in the Upper−most Triassic of the West Carpathians. Geologický Zborník, Geologica Carpathica, 27, s. 299 – 318
  2. Niedźwiedzki, G., 2011, A Late Triassic dinosaur-dominated ichnofauna from the Tomanová Formation of the Tatra Mountains, Central Europe. Acta Palaeontologica Polonica, 56, 2, s. 291 – 300

Použitá literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

GIERLIŃSKI, G., SABATH, K. 2005: Dinosaur Tracks in the Upper Triassic and Lower Jurassic of Central Europe. Tracking Dinosaur Origins: The Triassic/Jurassic Terrestrial Transition Abstracts Volume Dostupné online