Vydra riečna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Lutra lutra)
Vydra riečna
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lutra lutra
Linnaeus, 1758

Rozšírenie vydry riečnej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vydra riečna[3] (Lutra lutra) je druh cicavca z čeľade lasicovité (Mustelidae). Obýva Palearktídu a časť Orientálnej oblasti. Výskyt na Slovensku bol doložený na 75,9 % územia.[3] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov vydra riečna patrí medzi takmer ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je to cicavec značne prispôsobený životu vo vode s hmotnosťou 7 až 15 kg a celkovou dĺžkou do 1,3 m. Tvarom tela, ktoré je nápadne dlhé, plávacími blanami a mnohými ďalšími znakmi sa dokonale prispôsobila životu vo vode.

Má tmavohnedú priliehajúcu srsť, hustá podsada je sivohnedá. Na bruchu je srsť bledšia, dolný pysk a hrdlo sú svetlejšie. Končatiny sú krátke a medzi všetkými prstami sú plávacie blany. Chvost je hrubý a zašpicatený, uši malé, papuľa široká.

Rozšírenie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 327 (75,9 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 84, 19,5 %) v nadmorských výškach 100 (Boťany, Somotor) – 1 360 m n. m. (Ťatliakovo jazero, prechádza cez horské sedlá, napríklad 1 800 m n. m., Vysoké Tatry).[3]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012 bola pre alpský bioregión 300 – 400 jedincov Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom sa vyskytovali za 12 rokov (2000 – 2012) boli stúpajúce. Dlhodobý trend populácie od roku 1988 (1988 – 2012) bol stabilný. Dlhodobý trend veľkosti územia bol od roku 1988 (1988 – 2012) stúpajúci. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná a stabilná.[4]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012 bola pre pre panónsky bioregión 100 – 200 jedincov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom sa vyskytovali za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) boli stúpajúce. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná s neznámym trendom.[4]

Ekosozologický status od roku 2001 VU – zraniteľný.[5] Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio[6] v roku 2014 vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko VU – zraniteľný.[7] Ekosozologický status od roku 2019 ostáva VU – zraniteľný.[2]

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o druh, ktorý bol vďaka intenzívnemu lovu pre kožušinu a znečisteniu takmer vyhubený. Negatívne jeho počet ovplyvnilo aj regulovanie brehov vodných tokov. Podľa odhadov dnes na Slovensku žije len asi 150 kusov vydier riečnych.

Jej životným prostredím sú brehy tečúcich i stojatých vôd bez ohľadu na nadmorskú výšku, najhojnejšia je však na horných tokoch riek. Menej obýva rieky a ich prítoky.

Pári sa najčastejšie vo februári a marci, po 2 mesiacoch rodí 2-3 mláďatá. Mláďatá cicajú 7-8 týždňov, stará sa o nich 6-9 mesiacov a už vo veku 6 týždňov vedia plávať a sú veľmi hravé. Pohlavne dospievajú v 3 rokoch. Dožívajú sa 15-20 rokov.

Je nočný živočích a loví najčastejšie v noci. Je výborný lovec, loví najmä ryby, preto výborne pláva a potápa sa. Vo vode je veľmi obratná a na súši hopká. Vyhrabáva si brloh s vchodom pod vodou.

Živí sa rybami, rakmi, žabami, hlodavcami a niekedy sa uspokojí aj s hmyzom.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 2000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[8] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II) [9] a smernici o biotopoch (Príloha II a IV).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2022.1. Prístup 21. februára 2020.
  2. a b URBAN, Peter; AMBROS, Michal; ČERNECKÝ, Ján; UHRÍN, Marcel. Červený zoznam cicavcov Slovenska Pp.42 In: URBAN P. & LUKÁČOVÁ A. (eds.) 2019: Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku. Zborník abstraktov zo 14. celoštátnej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou (Banská Bystrica 14. – 15.11. 2019). Banská Bystrica: Katedra biológie a ekológie, Fakulta prírodných vied UMB, 48 pp.. prvé. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2019. Dostupné online. ISBN 978-80-557-1657-2.
  3. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Peter Urban, Ján Kadlečík, Zuzana Kadlečíková, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Vydra riečna – Lutra lutra, s. 440 - 447.
  4. a b ČERNECKÝ,J., GALVÁNKOVÁ,J., POVAŽAN,R., SAXA,A., ŠEFFER,J., ŠEFFEROVÁ,V., LASÁK,R., JANÁK,M. 2014. Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike (Conservation status of habitats and species of Community interest in the period of 2007 – 2012 in the Slovak republic); [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2020-03-25]. Dostupné online. ISBN 978-80-89310-79-1.
  5. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 154 – 156.
  6. https://www.interregeurope.eu/bioregio/
  7. Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík [online]. the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org, 2014, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online. (En)
  8. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  9. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]