Magnus Hirschfeld

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Magnus Hirschfeld
nemecký sexuológ
Magnus Hirschfeld
Narodenie14. máj 1868
Kolberg, Poľsko
Úmrtie14. máj 1935 (67 rokov)
Nice, Francúzsko
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Magnus Hirschfeld
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Magnus Hirschfeld

Magnus Hirschfeld (* 14. máj 1868, Kolberg, Poľsko – † 14. máj 1935, Nice, Francúzsko) bol nemecký sexuológ, zakladateľ Sexuologického inštitútu v Berlíne.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

15. mája 1897 založil vo svojom byte v Charlottenburgu spolu s lipským nakladateľom Maxom Spohrom, hannoverským železničným úradníkom Eduardom Obergom a s bývalým pruským vrchným plukovníkom Franz-Josephom von Bülow vedecko-humanitárny výbor (WhK), ktorý sa v začiatkoch zameral predovšetkým na podporu petície za zrušenie § 175 nemeckého trestného zákonníka. Tento paragraf určoval trest väzenia za intímny styk medzi homosexuálmi.[1]

V rokoch 18991923 vydával Hirschfeld v mene vedecko-humanitárneho výboru ročenku „Jahrbuch für sexuelle Zwischenstufen“.[2] V ročenke bol napríklad pod názvom „Aké záujmy má ženské hnutie pri riešení homosexuálnej otázky?“ publikovaný prejav Anny Rülingovej, jednej z prvých žien, ktorá verejne obhajovala práva homosexuálov. Rülingová vystúpila s týmto prejavom 9. októbra 1904 na zhromaždení WhK v Berlíne.[3]

V roku 1908 vydal prvý sexuologický časopis „Zeitschrift Fur Sexualwissenschaft“, ktorý v pôvodnej podobe vychádzal iba rok, jeho vznik sa však formálne považuje za vznik sexuológie ako vedného odboru. V časopise publikovali významné osobnosti ako rakúsky lekár a psychiater Sigmund Freud, taliansky psychiater a kriminológ Cesare Lombroso či rakúsky psychiater a psychológ Alfred Adler.

V roku 1919 založil Sexuologický inštitút so sídlom v Berlíne. Inštitút poskytoval okrem iného predmanželské poradenstvo a usporadúval popularizačné prednášky. Prednáškové turné usporadúval aj vo vtedajšom Československu - prednášky v 1932 prebiehali v Prahe, Brne a Bratislave (do ktorej zavítal viackrát, napr. v roku 1930). Po Bratislave a Československu ho sprevádzal aj jeho priateľ Imrich Matyáš - prvý slovenský queer aktivista.[4] V roku 1933, nástupom NSDAP k moci, ukončili nacisti jeho činnosť.[5]

Bol hlavným predstaviteľom nemeckého hnutia za emancipáciu homosexuálov; prvoradou oblasťou jeho výskumu bola homosexualita.

Ako jeden z prvých odborníkov zhromaždil systematicky poznatky o sexualite. Je autorom päťzväzkového traktátu o "sexuológii", ako aj asi 150 iných prác z tejto oblasti.

Je tiež autorom teórie metatropizmu, podľa ktorej sexualita je čímsi neistým, čo podlieha zmene.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. První organizace na obranu práv homosexuálů vznikla před 110 lety
  2. Jahrbuch für sexuelle Zwischenstufen unter besonderer Berücksichtigung der Homosexualität ...[nefunkčný odkaz]
  3. rečníčka Anna Rülingová
  4. Imrich Matyáš – prvý slovenský aktivista za zrovnoprávnenie LGBTI ľudí
  5. Vznik sexuológie ako vedy [online]. [Cit. 2008-05-01]. Dostupné online. Archivované 2008-03-28 z originálu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]