Margarete Buberová-Neumannová
| Margarete Buberová-Neumannová | |
 | |
| Rod. meno | Thüringová |
|---|---|
| Narodenie | 21. október 1901 Postupim, Pruské kráľovstvo, dnes Brandenbursko, Nemecko |
| Úmrtie | 6. november 1989 (88 rokov) Frankfurt nad Mohanom, Nemecko |
| Národnosť | nemecká |
| Štátna príslušnosť | Nemecká spolková republika |
| Zamestnanie | spisovateľka, novinárka |
| Známa vďaka | autorka knihy Als Gefangene bei Stalin und Hitler. Eine Welt im Dunkel. (1949), o tom, ako prežila komunistický a následne nacistický koncentračný tábor |
| Aktívne roky | 1921 – 1978 |
| Rodičia | Heinrich Thüring, Else Mertenová |
| Manžel | Rafael Buber, Helmuth Faust |
| Deti | Barbara Goldschmidtová, Judith Buberová Agassiová |
| Odkazy | |
| Commons |  Margarete Buberová-Neumannová |
Margarete Buberová-Neumannová, (neprechýlene Margarete Buber-Neumann, * 21. október 1901 - † 6. november 1989) bola nemecká spisovateľka a novinárka. Ako bývalá komunistka, ktorá sa stala presvedčenou antikomunistkou, napísala memoáre o svojom väznení v sovietskom väzení a neskôr v nacistickom koncentračnom tábore počas druhej svetovej vojny. Známa bola aj tým, že svedčila v tzv. procese storočia o Kravčenkovej afére vo Francúzsku. V roku 1980 dostala Veľký kríž za zásluhy Nemeckej spolkovej republiky.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodila sa ako dcéra riaditeľa pivovaru a po maturite vyštudovala učiteľstvo pre materské školy. Nepáčila sa jej prítomnosť armády v rodnom meste. Svojho otca označovala ako osobu, ktorá vzbudzovala rešpekt pred dôstojníkmi. Bol to "tyran", zatiaľ čo jej matka bola "sčítaná a liberálna". Vo veku 20 rokov sa pridala ku komunistickej mládeži a v roku 1926 do Komunistickej strany Nemecka. V roku 1922 sa vydala za Rafaela Bubera, syna slávneho filozofa Martina Bubera, ale v roku 1925 sa s ním rozišla. Z tohto manželstva sa narodili dve dcéry, ktoré neskôr žili v domácnosti prvého manžela.
Od roku 1928 pracovala v redakcii medzinárodného časopisu Kominterny, kde sa zoznámila s komunistickým poslancom Heinzom Neumannom. Nacistický prevrat v roku 1933 ich zastihol v Španielsku, nasledujúci rok žili vo Švajčiarsku a v roku 1935 odišli do Moskvy. V roku 1937 bol Heinz Neumann zatknutý a popravený, o čom sa Margarete dozvedela až po vojne.[1] V roku 1938 bola aj Margarete odsúdená na päť rokov väzenia v Karagande v Kazachstane. Po zblížení nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu, ktoré vyvrcholilo podpísaním paktu Ribbentrop-Molotov v auguste 1939, bola v roku 1940 spolu s ďalšími vydaná do Nemecka a ako komunistka odsúdená na päť rokov v koncentračnom tábore Ravensbrück. Tam sa zoznámila s Milenou Jesenskou, priateľkou Franza Kafku, o ktorej neskôr napísala knihu.
Po druhej svetovej vojne prijala Buberová-Neumannová pozvanie Medzinárodného výboru pre záchranu a pomoc do Švédska, kde žila a pracovala tri roky. V roku 1948 vydala knihu Als Gefangene bei Stalin und Hitler (vyšla v nemčine a švédčine, nasledujúci rok vo francúzštine a angličtine pod názvom Under Two Dictators: Prisoner of Stalin and Hitler (Pod dvoma diktátormi: Väzeň Stalina a Hitlera). Na naliehanie svojho priateľa Arthura Koestlera v tejto knihe podala správu o svojich rokoch strávených v sovietskom väzení aj v nacistických koncentračných táboroch. Die Gazette o týchto prácach povedal, že „otriasli povojnovou generáciou v západnom Nemecku, pretože po prvýkrát a veľmi podrobne informovali o táboroch sovietskeho gulagu".
Jej svedectvo podporilo ruského emigranta Viktora Kravčenka, ktorého francúzska komunistická tlač obvinila z ohovárania Sovietskeho zväzu. 23. februára 1949 svedčila v Paríži, aby podporila Viktora Kravčenka v procese proti časopisu Les Lettres Françaises spojeného s Komunistickou stranou Francúzska, ktorý ho obvinil, že si vymyslel správu o sovietskych pracovných táboroch. Buberová-Neumannová podrobne potvrdila Kravčenkovu výpoveď, čím výraznou mierou prispela k jeho víťazstvu v tomto prípade.
Od roku 1950 žila v Nemecku. V roku 1980 jej bol udelený Kríž za zásluhy Spolkovej republiky Nemecko. Zomrela vo veku 88 rokov 6. novembra 1989 vo Frankfurte nad Mohanom - len tri dni pred pádom Berlínskeho múru.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Als Gefangene bei Stalin und Hitler. Eine Welt im Dunkel. Ullstein, München 2002 [1. vyd. 1949], ISBN 3-548-36332-6.
- Die erloschene Flamme: Schicksale meiner Zeit. Ullstein, Berlin, Frankfurt am Main 1989 [1. vyd. 1976], ISBN 3-548-33107-6.
- Milena, Kafkas Freundin. Langen Müller, München 2000 [1. vyd. 1963], ISBN 3-7844-1680-2.
- Von Potsdam nach Moskau. Stationen eines Irrweges. Ullstein, München 2002 [1. vyd. 1957], ISBN 3-548-36355-5.
- Kriegsschauplätze der Weltrevolution. Ein Bericht aus der Praxis der Komintern 1919–1943. Seewald, Stuttgart 1967.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Vězeňkyně komunistických i nacistických lágrů Margarete Buber-Neumann: „Je možné, že mi nikdo neuvěří?“ [online]. Plus, 2013-12-12, [cit. 2023-04-23]. Dostupné online. (po česky)
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Margarete Buberová-Neumannová
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Vězeňkyně komunistických i nacistických lágrů Margarete Buber-Neumann: „Je možné, že mi nikdo neuvěří?“, Český rozhlas Plus
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Margarete Buberová-Neumannová na českej Wikipédii a Margarete Buber-Neumann na anglickej Wikipédii.