Martin Ciel

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martin Ciel
slovenský filmový teoretik, vedec,
kritik a vysokoškolský pedagóg
Narodenie11. február 1963 (61 rokov)
Nitra, ČSSR
Alma materVŠMU v Bratislave
RodičiaIgor Ciel

Prof. PhDr. Martin Ciel PhD. (* 11. február 1963, Nitra) je slovenský filmový teoretik, vedec, kritik a vysokoškolský pedagóg. Syn divadelného a televízneho režiséra Igora Ciela.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ako žiak začínal v Bratislave na ZDŠ Jesenského, neskôr na Základnej škole Matky Alexie na Palackého ulici. Pokračoval na Gymnáziu na Metodovej ulici. Cez svojho otca, Igora Ciela, ktorý bol divadelným a televíznym režisérom sa dostal k filmu aj divadlu, o ktoré prejavil záujem. Následne tak vyštudoval odbor filmová a divadelná veda na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Do roku 1990 pôsobil v Akadémii vied, neskôr vo Filmovom ústave ako vedúci Oddelenia výskumu. Následne nastúpil ako pedagóg na VŠMU, na Katedru filmovej vedy. Od roku 1995 zastával akademickú funkciu prodekana filmovej a televíznej fakulty a neskôr tiež aj prorektora VŠMU (1998 – 2004).

V súčasnosti (2023) je stále pedagógom na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU, na Katedre Audiovizuálnych štúdií, kde je vedúcim doktorandských prác a vyučuje dejiny filmových teórií, filmových žánrov, a venuje sa súčasnej problematike filmovej vedy. Zúčastnil sa na mnohých zahraničných konferenciách a prednášal napríklad na Pražskej FAMU, Karlovej univerzite, Masarykovej univerzite v Brne, na Bieloruskej univerzite v Minsku, taktiež v New Yorku, či v Tel Avive. Je členom Umeleckej rady VŠMU a Akademického senátu FTF VŠMU, a taktiež členom redakčnej rady SFÚ. Okrem toho je aj spolupracovník niekoľkých medzinárodných festivalov (MFF Rotterdam, MFF Krakov, MFF Bratislava). V súčasnosti je programový poradca MFF Artfilm a podieľa sa aj na príprave a realizácii filmového seminára 4 živly, od jeho začiatkov. Robil tiež kurátora výstav Aleša Votavu, Miloša Karáska, Igora Faška. V neposlednom rade treba spomenúť aj jeho členstvo v porotách, ako napríklad na festivale Nová dráma (2007), IFF Umea (Švédsko; 2007), Festivale rozhlasovej tvorby (2007), IFF Jeden svet (2008), Zlatá kamera (2008), Ad Award Association Zlatý klinec (2008), na Medzinárodnom festivale horského filmu (2010), či Filmovom festivale Azyl (2010).

V roku 2023 ho prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala za profesora v odbore dejiny a teória filmového umenia a multimédií.[1]

Tvorba a zameranie[upraviť | upraviť zdroj]

Martin Ciel sa vo svojej tvorbe zaoberá najmä semiotikou filmu a súčasnými filmovými teóriami aplikovateľnými na analýzu. Spadá pod generáciu žiakov Petra Mihálika, ktorý sa snažil skúmať film nielen umenovednými nástrojmi, ale aj špecifickými filmovovednými nástrojmi a zaviesť teoretickú terminológiu do filmovej problematiky. Ciel je autorom mnohých teoretických štúdií v rôznych odborných (filmologických, teatrologických) časopisoch a v zborníkoch. Jeho hlavnými knižnými prácami sú: Film. Ilúzia a akcia (1992), Odborná reflexia filmu na Slovensku (1997), Pohyblivé obrázky (2007), Metódy a možnosti analýzy filmového obrazu (2011).

Prvá spomenutá, je jeho habilitačnou prácou po ktorej získal titul Docent. Podľa Václava Maceka sa Ciel v tejto knihe pokúsil o rehabilitáciu populárnych žánrov a sformuloval princípy, ktoré by sme mohli nazvať pokusom o prenos postmodernej koncepcie filmového umenia na slovenskú pôdu. V druhej publikácií sa dôsledne zaoberá históriou filmovej kritiky a teórie na Slovensku. Kniha Pohyblivé obrázky je jeho dizertačnou prácou po ktorej získal ďalší titul PhD. V skratke v nej objasňuje základný fenomén filmu, ale najmä jeho kultúrne kontexty a význam. Ide o odborný text určený každému, kto sa o film zaujíma hlbšie a analytickejšie. Autor si tu nevyhradzuje právo na neomylnosť, ale vždy ponúka viacero náhľadov a špekulatívnych riešení. Kniha je považovaná za mimoriadne dielo na slovenskom knižnom trhu. Metódy a možnosti analýzy filmového obrazu sú skriptá, ktoré vydala VŠMU v elektronickej forme. V texte skúma rôzne spôsoby chápania pohyblivého obrazu. Po všeobecných definíciách, popise inštitútu obrazu a jeho charakteristike spolu s charakteristikou mentálnych obrazov a transfigurácie pri vnímaní obrazu nasleduje historický prehľad chápania pohyblivého obrazu, jeho spájania a jeho interpretácií. Tieto dávajú metodologické možnosti pre rôzne spôsoby analýzy filmového diela, ktoré sa často vzájomne dopĺňajú, operujú na hraniciach či križovatkách, ponúkajú nové pohľady na film. Ich popis tvorí záverečnú časť. Text je koncipovaný ako prehľadovo-informačný, skoro encyklopedický výkladový text vhodný pre študentov filmových škôl.

Okrem filmologických a teoretických textov je Martin Ciel aj autorom niekoľkých rozhlasových hier, ako Exfiltrácia 1956 – hra ktorá prináša nielen dramatickú zápletku, detektívno-špionážku zápletku, ale hovorí aj o praktikách ŠtB, ktoré zničili životy mnohým ľuďom, Punker – O výsluchu 18 ročného punkera dôstojníkom ŠtB, Zabiť Martu – kontrašpionážna historka z partizánskeho prostredia v čase SNP odohrávajúca sa v Nízkych Tatrách, morálny problém vs. snaha o operatívnu činnosť, Veľké upratovanie – komorná minidráma z prostredia vysokohorskej chaty tesne po vojne, na ktorej dôjde k prestrelke. Je tiež spoluautor kníh Archetyp-Mýtus-Utópia (1998), Svet v pohyblivých obrazoch Martina Šulíka (2000), Roger Krowiak (2002), a divadelnej hry Sarkofágy a bankomaty (2009), výskumno-vedeckého projektu Divadelného ústavu „Slovenská dráma“: Dejiny slovenskej drámy 20. storočia (DÚ 2011), aj spoluautorom námetu k dokumentárneho cyklu Slovenské kino (2011).

Knižné publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Film. Ilúzia a akcia (1992)
  • Odborná reflexia filmu na Slovensku (1997)
  • Archetyp-Mýtus-Utópia (1998) – spoluautor
  • Svet v pohyblivých obrazoch Martina Šulíka (2000) – spoluautor
  • Roger Krowiak (2002) – spoluautor
  • Pohyblivé obrázky (2007)
  • Metódy a možnosti analýzy filmového obrazu (2011)[2]

Publikácie v časopisoch[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kino Ikon
  • Film.sk
  • Kinečko
  • Javisko
  • Týždeň
  • SME
  • Žurnál
  • Pravda
  • Knihy a spoločnosť
  • Revue aktuálnej kultúry
  • Svět a divadlo
  • Homo Felix

Publikácie v zborníkoch[upraviť | upraviť zdroj]

  • Strach a hrôza (Podoby hororového žánru)
  • Film ako kultúrna pamäť
  • Hore a dolu
  • Postava, herec, hviezda vo filme
  • Slovenský hraný film
  • Filozofické koncepcie v hudbe a umení
  • Béla Tarr: V oku veľryby
  • Projekt 100
  • 4 živly
  • Hranice ve filmu
  • Filmový sborník historický
  • Meantime/Interméde
  • Central European Film

Divadelné hry[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sarkofágy a bankomaty (2009) – spoluautor

Rozhlasové hry[upraviť | upraviť zdroj]

  • Exfiltrácia 1956
  • Punker
  • Zabiť Martu
  • Veľké upratovanie

Dramaturgia (filmy/seriály)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenské kino (2011)
  • Arcibiskup Bezák Zbohom (2014)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ TASR. Prezidentka vymenovala 36 nových vysokoškolských profesorov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-03-23. Dostupné online [cit. 2023-03-25].
  2. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-12-30]. Dostupné online. Archivované 2016-03-10 z originálu.

Externé odkazy a zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin_Ciel&oldid=7765766“