Martin Kasarda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Martin Kasarda
slovenský spisovateľ
slovenský spisovateľ
Narodenie26. júl 1968 (51 rokov)
Košice, Slovensko

Martin Kasarda (* 26. júl 1968, Košice) je slovenský postmodernistický spisovateľ, publicista a pedagóg, syn spisovateľa a dramatika Štefana Kasardu.[1]

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Po detstve a stredoškolských štúdiách v Košiciach študoval na Pedagogickej fakulte v Nitre slovenský jazyk a literatúru a občiansku náuku v rokoch 1986 - 1991. Počas štúdia sa ako jeden z organizátorov študentského štrajkového výboru[chýba zdroj] aktívne zapojil do zvrhnutia komunistického režimu v roku 1989. Už počas vysokoškolského života začal pracovať ako redaktor literárneho a intelektuálneho týždenníka Kultúrny život, ktorý vychádzal v rokoch 1990 - 1993 pod vedením Ivana Štrpku. Po jeho zániku postgraduálne študoval teóriu literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde štúdiá ukončil prácou o básnickej skupine Osamelí bežci. Pracoval v oblasti reklamy, v roku 1998 sa stal redaktorom, neskôr zástupcom šéfredaktora denníka Národná obroda. Po odchode z Národnej obrody pôsobil vo viacerých redakciách vo vedúcich funkciách (Čas[chýba zdroj], Formát, ako šéfredaktor v časopisoch GoldCar, Brejk). Od roku 2008 prednáša na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, kde v súčasnosti pôsobí ako docent a vedúci Ústavu mediálnych štúdií. Aktívne spolupracuje s denníkom SME a je vedúcim redaktorom mesačníka Magazín o knihách. V odbornej sfére sa venuje najmä problematike kreatívneho písania, tlačených médií, elektronických médií, semiotike populárnej kultúry a tiež komunikácii zdravia a zdravotníckej problematiky v médiách.

Kauza (azda) Posledná večera[upraviť | upraviť kód]

V roku 1991 Kasarda v časopise Kultúrny život publikoval poviedku (azda) Posledná večera, prvú časť zo svojho cyklu Dejiny menejcennosti. Táto poviedka, parodujúca biblickú Poslednú večeru Pána (Judáš zo Slovenska ju komentuje ako bezbrehý mejdan), vzbudila pohoršenie najmä medzi katolíkmi. Vtedajší podpredseda federálnej vlády za slovenskú KDH Jozef Mikloško spolu so skupinou poslancov Slovenskej národnej rady podal na autora podnet na trestné stíhanie podľa §198 trestného zákona (pre hanobenie rasy, národa a presvedčenia). Pri interpelácii v parlamente, keď sa poslanci pýtali, nakoľko je to zlučiteľné s požiadavkou na nestrannosť významného člena vlády, J. Mikloško okrem iného prehlásil: „Reagoval som ako občan aj ako veriaci. Pokladal som to za urážku nielen našich kresťanov, ale aj veriacich celého sveta. Tak ako sa v prípade Satanských veršov reagovalo v Iráne, treba rovnako protestovať. Bral som to ako hanobenie časti národa, ktorá vyšla z kresťanských koreňov... “.

Prokuratúra stíhanie napokon zastavila s tým, že ide o literárnu fikciu a nie trestný čin. Slovenská vláda však časopisu v ďalšom roku odobrala príspevok na vydávanie.

Román o Rozmnožovaní a iných ťažkostiach[upraviť | upraviť kód]

V roku 2011 vychádza vo vydavateľstve Marenčin PT román O rozmnožovaní a iných ťažkostiach. Je ironickým rozprávaním o súčasnom slovenskom mediálnom prostredí, v ktorom čarodejnice, plastickí chirurgovia, moderátorky a predavači zbraní do krajín tretieho sveta tvoria spoločnosť, kde každý na každého niečo vie. Protagonista príbehu, novinár Matej Saspera, síce sám seba stavia do úlohy strážneho psa, ale vo svojej podstate zostáva psom, ktorý breše na spokojnú karavánu. Je to aj román s hyperbolizovaným príbehom o tom, ako múdro a idealisticky zmeniť svet. Hoci podľa všetkého je koniec sveta blízko, tvrdia apokalyptici medzi nami, takže na zmenu k lepšiemu nebude čas. Skupinka záhadných mladých ľudí, ktorí sa chcú spriahnuť s hlavným hrdinom príbehu, aby o ich úsilí napísal strhujúci príbeh, však nakoniec pochopí, že ich snaženie o skutočne utopický svet je márne a rozhodnú sa radšej vrhnúť na popkultúru. Kniha je aj o iných ťažkostiach, ktoré môžu stretnúť novinárskeho spasiteľa sveta, keď sa zaľúbi do emancipovanej ženy. Nitka príbehu odhaľuje aj neisté postavenie mužov vo veku ženskej dominancie, je to akýsi feminizmus na ruby, keď žena idealizovaná médiami ako slobodná, emancipovaná, moderná a dominantná odrazu prevalcuje mužsko-ženskú rovnováhu. V závere románu sa obludnosť takejto modernej lásky odhalí v mrazivej scéne premeny túžby po láske na jednoduchý strojový reprodukčný akt. Text je tematicky pestrý, plný irónie a sarkastického humoru, štylisticky bohatý a čitateľsky príťažlivý. Pri jeho čítaní vidíte zrkadlenie obludária súčasnosti, dnešného rýchleho a dramatického života, v ktorom sa pravda, česť, morálka nenosia.

Posledná večera a iné radosti[upraviť | upraviť kód]

Poviedková kniha Posledná večera a iné radosti je pokračovaním autorovej koncepcie a spôsobu tvorby experimentálnej prózy, ktorá je určená skúsenému čitateľovi. Jeho texty sa nepohybujú len na povrchovej úrovni, ale aj v hlbších kontextuálnych súvislostiach. Autorova próza je najmä o hľadaní a neustálom spochybňovaní nájdeného, dezilúziách z istoty a odhaľovaní neistoty ako prirodzenej formy prežívania. Žiaden z textov knihy vlastne nie je uzavretým príbehom, respektíve, aj pointy vyznievajú dvoj (a viac) značne, takže čitateľ si môže zvoliť vlastnú interpretáciu, ktorá bude rovnako prijateľná, ako interpretácia iná. V tomto smere autor pracuje s typom postmoderného rozprávania, v ktorom sa snúbi náročnosť moderny, práca s kontextom, priznanými citátmi, parafrázami a odkazmi na literárny kánon. Aj prvky populárnej literatúry (horor v poviedke Botanika betónu, či anti-utópia v texte Piesočná búrka) majú svoje funkčné miesto, keďže ich úlohou je niesť svoje posolstvo cez príbeh. Súčasťou vydávanej zbierky poviedok je aj knižné vydanie poviedky (azda) Posledná večera v pôvodnej verzii tak, ako vyšla v Kultúrnom živote v roku 1991, ktorá vyvolala diskusiu presahujúcu literárne prostredie až do politiky a otázok slobody slova. Aj ďalšie poviedka, temne erotická Ruka balansuje medzi psychologickou sondou a thrillerom o ľudskom pokušení a podľahnutí neistote. Dvojvrstvový absurdný Príbeh Jakubov Molnárov je zasa typickou persiflážou s ironickým pohľadom na naše dejiny a hlavne schopnosť prežívať vo veku chameleónov a zároveň absurdnou groteskou zo súčasnosti. Poviedkovým manifestom, esejou, literárnou kolážou a experimentom je text Neverte pravde, kde sa v 49 bodoch (literárny odkaz na Donalda Barthelmeho) striedajú komentované citáty z rôznych publikácií s provokatívnymi vyhláseniami a ironickými až sarkastickými mikropríbehmi. Vďaka poviedke Botanika betónu, ktorá je svojským doplnkom ku predchádzajúcemu románu O rozmnožovaní a iných ťažkostiach, sa z tejto poviedkovej knihy stáva akýsi satelit či voľne príbuzný autorovho románu.

Budúcnosť na predaj[upraviť | upraviť kód]

Provokatívny, hravý, groteskný. Román Martina Kasardu Budúcnosť na predaj pokračuje v tematizácii problémových miest našej súčasnosti. Tentoraz sa zameral na našu vieru v „nadprirodzené“ vysvetlenia a potrebu veriť či lepšie potrebe utiekať sa ku grotesknému nadprirodzenu symbolizovanému veštiarňou, ktorá je súčasťou obrovského nákupného centra. Príbeh troch kamarátov, ktorí sa rozhodnú otvoriť si veštiareň a predpovedajú budúcnosť sa však spletie s príbehom extrémistickej skupiny, ktorá bojuje za rasovo čisté Slovensko. Príbeh zo súčasnosti rámcujú výjavy z gréckej mytológie, odkazujúc na antickú tradíciu veštíc, ale aj ľudskej nedôvery k vysloveným predpovediam. Tento historizujúci kontrapunkt môžeme chápať ako inteligentnú čitateľskú hračku, žmurknutie autora na vzdelaného čitateľa, ktorý si dokáže z malých medzihier poskladať významové pozadie, na ktorom vyrastá príbeh zo súčasnosti.. Ďalšou líniou, ktorú sleduje, je bizarná skupinka extrémistov hlásajúcich nenávisť, xenofóbiu a extrémny nacionalizmus. Tento vpád „súčasnej reality“ do groteskného románu dodáva knihe aj aktualizačný politický motív a správne pomenúva hrozbu, ktorá okolo nás je a niekedy ju azda až príliš bagatelizujeme. Kniha je plná mikromotívov a príbehov, Kasarda, tak ako aj v predchádzajúcich svojich knihách, vyhýba banalitám a snaží sa vytvoriť hutný, silný text s množstvo priamych i naznačených odkazov, s kultúrnymi presahmi a širšími súvislosťami, ktoré nie sú typické pre našskú bežnú literárnu produkciu. Kasarda sa vyformoval do autora s vlastným svetom a rukopisom, netajac sa vplyvom Vonneguta, Pynchona, Eca a podobnej náročnej postmodernej lektúry. Knihe nechýba množstvo ironických až sarkastických pasáží, vtipné postrehy a pomaly klasický štýl autora, ktorý sa vždy pohyboval skôr na úrovni dobrého textu, filipík a esejistických postrehov, než len na báze banálneho príbehu.Román Budúcnosť na predaj je vtipnou a niekedy až mrazivou kritikou doby, v ktorej žijeme. 

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • 1993 – Rebeliáda, básnická zbierka
  • 1994 – Dejiny menejcennosti, poviedky
  • 1996 – Osamelí bežci - Správy z ľudského vnútra
  • 1999 – Polia, poviedková zbierka
  • 2010 – Praktikum mediálnej tvorby, spoluautor v autorskom kolektíve pod vedením A. Tušera
  • 2011 – O rozmnožovaní a iných ťažkostiach, satirický román
  • 2012Praktická príručka písania pre profesionálov
  • 2013Posledná večera a iné radosti
  • 2013Od karnevalovej ulice po virtuálny svet: populárna kultúra a masové médiá
  • 2016Budúcnosť na predaj

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Vyhľadávanie výrazu "Kasarda" na litcentrum.sk