Masturbácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Masturbácia alebo onánia resp. onanovanie je forma sexuálneho správania spočívajúca v sexuálnom vzrušovaní pohlavných orgánov (u mužov penis, u žien vagína resp. klitoris), príp. aj iných erotogénnych zón (napr. prsníky) vlastnou rukou (autoerotizmus), rukou partnera či partnerky, príp. erotickými pomôckami (napr. u mužou umelou vagínou, u žien umelým penisom). V širšom zmysle slova sa tu zaraďujú aj iné druhy sexuálneho styku bez penetrácie (petting, orálny sex).

Do začiatku 20. storočia bola masturbácia celospoločensky považovaná za jeden zo smrteľných hriechov a príčin narušenia zdravia. Sexuálna revolúcia v druhej polovici 20. storočia viedla k odtabuizovaniu tejto témy. V súčasnosti ju vedecká obec nepovažuje za chorobný jav a časť odborníkov ju vníma ako prospešnú. Negatívom môže byť zanedbávanie pracovných povinností či iných dôležitých životných úloh pre masturbáciu.[1] Aj naďalej ju odsudzuje kresťanská, islamská a judaistická náboženská náuka.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod výrazu masturbácia nie je úplne objasnený. Podľa jedného predpokladu vznikol spojením lat. manus (ruka) a stupro (znásilniť; zneuctiť, zhanobiť), teda vo význame „hanobiť sa rukou.“ Druhou teóriou je spojenie lat. slov mas (samec, muž) a turbare (v danom význame narúšať, porušovať; rozrušiť, vzrušiť, hnevať, rozčúliť), teda buď ako „porušovať mužstvo“ alebo „vrušovať mužstvo“.

Výraz onánia alebo onanovanie vychádza od biblickej postavy Onana, ktorého uvádza Genezis 38,8-10: Vtedy Júda povedal Onanovi: „Obcuj so ženou svojho brata, vezmi si ju za ženu a zaisti potomstvo svojmu bratovi!“ Keďže Onan vedel, že potomstvo nebude jeho, kedykoľvek obcoval so ženou svojho brata, zakaždým vylieval semeno na zem, len aby neposkytol potomstvo svojmu bratovi.[2] Tento výraz vznikol nepresným výkladom biblického textu, keďže v skutočnosti Onan praktikoval prerušovanú súlož, kedy semeno vystriekol miesto do manželky na zem.

Zdravotné a psychologické efekty[upraviť | upraviť zdroj]

Odborníci v ostatných rokoch akcentujú jej pozitíva; napríklad pre mužov s predčasnou ejakuláciou môže byť masturbácia vhodným spôsobom, ako sa naučiť ovládať svoje telo. Niektoré zdroje uvádzajú, že ženy, ktoré pravidelne masturbovali majú problém dosiahnuť uspokojenie pri styku s mužom. [3]

Niektorí ľudia začínajú masturbovať v puberte, pričom masturbácia je sprevádzaná zmenami správania počas procesu (nielen sexuálneho) dospievania. Väčšinou býva podmienená zvedavosťou alebo objavením príjemných pocitov po dotýkaní sa pohlavných orgánov.[4]

Riziká[upraviť | upraviť zdroj]

Pri použití cudzích telies pri masturbácii môže dôjsť k ich uviaznutiu (známe ako Rektálne cudzie telesá). Je známy prípad, kedy v Nemecku navštívila nemocnicu žena s dvomi ceruzkami v močovom ústrojenstve kam sa jej dostali počas masturbácie. [5]

Problémy pre mužov[upraviť | upraviť zdroj]

Stáva sa, že muž môže utrpieť počas masturbácie ohnutie alebo iné zranenie, ktoré môže viesť až k zlomeniu penisu alebo Peyronieho chorobe[6] Phimosis je "zúžená predkožka, ktorá môže taktiež spôsobiť zranenie pri manipulácii"[7] V týchto prípadoch môže akákoľvek manipulácia s penisom byť problematická.

Notorická masturbácia[upraviť | upraviť zdroj]

Notorická masturbácia je vo všeobecnosti považovaná skôr za symptóm ako za príčinu.[8][9] Závislosť na masturbácii môže byť znakom emocionálnych problémov, ktoré by mali v určitých prípadoch by byť liečené s pomocou psychológa.[10] Ako pri iných zlozvykoch, je potrebné zvážiť príčiny takéhoto správania.[11][12]

Stále prebieha diskusia medzi odborníkmi a ďalšími zainteresovanými stranami, že či sexuálna závislosť skutočne existuje. Závislosť na masturbácii je považovaná niektorými odborníkmi za symptóm sexuálnej závislosti[13]

Veda a výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď v našich podmienkach išlo donedávna o celospoločenské tabu, odborníci paradoxne potvrdzujú, že masturbuje veľa ľudí. Dokazujú to aj výsledky rozsiahleho výskumu z konca 20. storočia. K masturbácii sa podľa nich viac a častejšie uchyľujú muži.

Skupina vedcov považuje masturbáciu za spôsob sebaútechy po frustrácii alebo sklamaní, kde človek uniká do infantilného sveta predstáv.[14]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Uzel, R. Poradna - sexuologie a gynekologie. Onanie - masturbace (muži). cit. 2014-01-14.
  2. podľa katolíckeho prekladu; evanjelický preklad: Potom povedal Júda Ónanovi: Podľa švagrovského práva vojdi k bratovej žene, vezmi si ju a postaraj sa svojmu bratovi o potomstvo. Ónan však vedel, že potomstvo nebude patriť jemu, preto kedykoľvek vošiel k bratovej žene, semeno vypúšťal na zem, aby svojmu bratovi nesplodil potomka. Hospodinovi sa to však nepáčilo, preto aj jeho usmrtil.
  3. Schneiderová, S. Som správny chlapec? Bratislava: Mladé letá, 1998, ISBN 80-06-00816-7, s. 100.
  4. Pšenička, O: Trblietanie dotyku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, 348 s., ISBN 80-88795-14-1, s. 156.
  5. Wegner, HE, Franke M, Schick V. (May 1997). "Endoscopic removal of intravesical pencils using percutaneous nephrolithotomy sheath and forceps.". J Urol. 157 (5). PMID 9112540.
  6. Fitkin J, Ho GT (August 1999). "Peyronie's disease: current management". Am Fam Physician 60 (2): 549–52, 554. PMID 10465229.
  7. article on Foreskin contraction (phimosis). Netdoctor.co.uk. prístup: 2011-05-29.
  8. Levine M. P., Troiden R. R. (1988). "The myth of sexual compulsivity". Journal of Sex Research 25 (3): 347–363. DOI:10.1080/00224498809551467.
  9. Giles J (2006). "No such thing as excessive levels of sexual behavior". Archives of Sexual Behavior 35 (6): 641–2. DOI:10.1007/s10508-006-9098-3. PMID 17109229.
  10. University of Pennsylvania Office of Health Education article on masturbation. Vpul.upenn.edu. prístup: 2011-05-29.
  11. Childrens Medical Office of North Andover, P.C. article on Masturbation in Early Childhood. Chmed.com. prístup: 2011-05-29.
  12. Patricia Fawver Ph.D (01/10/2006). Sexual health. The Sexual Health Network.
  13. BBC Relationships: Addicted to sex. Bbc.co.uk. prístup: 2011-05-29.
  14. Aardweg, G. M. Terapie homosexuality. Praha: Hnutí Pro život ČR, 2003, s. 93.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]