Preskočiť na obsah

Michal Černigovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svätý Michal Černigovský
Knieža viacerých ruských kniežatstiev
Ikona svätého Michala
Ikona svätého Michala
Panovanie
DynastiaRurikovci
PanovanieKnieža kyjevský (1236 – 1240, 1241 – 1243), perejaslavský (1206), novgorodsko-severský (1219 – 1226), černigovský (1223 – 1221, 1229 – 1230) a haličský (1235 – 1236).
NástupcaRostislav Michajlovič
Biografické údaje
Narodenieasi 1185
Kyjev, Kyjevská Rus
Úmrtie20. september 1246
Saraj, Zlatá horda
PochovanieSpaso-preobraženský chrám, Černihiv, neskôr Archanjelský chrám, Moskva
Vierovyznaniepravoslávie
Rodina
Manželka
Potomstvo
Rostislav Michajlovič,
Mária Michajlovna Černigovská,
Roman Michajlovič Černigovský,
Eufrozína Suzdaľská,
Simeon Michajlovič Černigovský,
Jurij Michajlovič Černigovský
OtecVsevolod Kyjevský
MatkaMária Poľská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMichal Černigovský
(multimediálne súbory na commons)

Svätý Michal Černigovský, alebo tiež Michal Vsevolodovič (* asi 1185, Kyjev – † 20. september 1246, Saraj) bolo ruský knieža z rodu Rurikovcov. So svojim spoločníkom Fedorom boli za svoju mučenícku smrť u Tatárov kanonizovaní.[1]:195

Počas svojho života vládol ako veľký knieža kyjevský (1236 – 1240, 1241 – 1243), perejaslavský (1206), novgorodsko-severský (1219 – 1226), černigovský ( 1223 – 1221, 1229 – 1230) a haličský (1235 – 1236).[2]

Podľa archeologických nálezov prechádzal za jeho obdobie Černihiv obdobím predtým nepoznanej prosperity, čo naznačuje, že jednou z oblastí, na ktoré sa Michaelova pozornosť zameriavala, bol obchod. Čiastočne aj záujmy v obchodnej sfére ho viedli k získaniu Haliča a Kyjeva, dvoch významných centier ležiacich na obchodnej ceste mieriacej z rýnskej oblasti a Uhier do Černihiva. Vyjednal tiež obchodné dohody a politické spojenectvo s Poliakmi a Uhorskom.

Znížil daňové zaťaženie Novgorodu a povolil jeho obyvateľom väčšiu politickú slobodu. Bol posledným autonómnym starším kniežaťom Kyjeva, a to až do chvíle, keď bol zvrhnutý mongolskou armádou.[2]

V čase na začiatku mongolskej invázie bol jedným z najmocnejších ruských kniežat. Bol obvinený, že vďaka jeho neschopnému vedeniu sa nepodarilo spojiť ruské kniežatá v boji proti mongolským nájazdníkom. Avšak v daných podmienkach to bol takmer neuskutočniteľný čin.[2]

Michalov syn Rostislav Michajlovič si vzal za ženu Annu Uhorskú, dcéru uhorského kráľa Bela IV., aj keď svadba sa odkladala.

Michal nasledoval svojho syna (Rastislava) a utiekol pred Tatármi do Uhroska ... Kráľ (Belo IV.) nedal svoju dcéru (Annu) Rastislavovi za ženu a vyhnal ho preč.
Haličsko-volynský letopis, 1240[1]:180
Keď sa Michal dopočul, že kráľ (Belo IV.) vydal svoju dcéru za jeho syna, ponáhľal sa do Uhorska. Uhorský kráľ a Michalov syn Rastislav mu ale nepreukázali úctu. Nahneval sa na syna a vydal sa do Černigova.
Haličsko-volynský letopis, 1245[1]:195

Smrť a kanonizácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Michal zomrel v Saraji, hlavnom meste mongolskej Zlatej hordy, spolu s jedným zo svojich bojarov Fedorom, kam sa šiel podrobiť chánovi Batuovi, aby udržal kniežací stolec. Pretože sa tu odmietli zrieknuť kresťanskej viery, obaja veľmoži tu boli vystavení mučeniu a nakoniec im bola sťatá hlava. Obaja boli z toho dôvodu vyhlásení za svätcov a mučeníkov.

Odtiaľ odišiel (Michal) k Batuovi. Prosiť o svoje dŕžavy. Batu rečie: „Skloň sa pred vierou našich otcov.“ Michal odpovedá: „Keďže Boh nás a našu vlasť za naše hriechy vydal do vašich rúk, klaniame sa ti a ctíme ťa. Ale pred vierou tvojich otcov a pred tvojim bohorúhačským príkazom sa neskloníme.“ Batu sa rozbesnil ako divé zviera, rozkázal Michala zaklať. Hanebný bezbožník (Doman) Putivlec to vykonal. Spolu s ním bol zabitý aj jeho bojar Fedor. Zomreli ako mučeníci a prijali mučenícku korunu od Krista.
Haličsko-volynský letopis[1]:195

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d HOMZA, Martin; MALINOVSKÁ, Nora. Haličsko-volynská kronika, Neznáme rozprávanie o rodine kráľov a kniežat východo-strednej Európy v 13. storočí. Martin : Matica slovenská, 2019. ISBN 978-80-8128-233-1.
  2. a b c DIMNIK, Martin. The Dynasty of Chernigov - 1146-1246. [s.l.] : [s.n.].

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Michal Černigovský na českej Wikipédii.