Michal Černigovský
| Svätý Michal Černigovský | |
| Knieža viacerých ruských kniežatstiev | |
 Ikona svätého Michala | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Rurikovci |
| Panovanie | Knieža kyjevský (1236 – 1240, 1241 – 1243), perejaslavský (1206), novgorodsko-severský (1219 – 1226), černigovský (1223 – 1221, 1229 – 1230) a haličský (1235 – 1236). |
| Nástupca | Rostislav Michajlovič |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | asi 1185 Kyjev, Kyjevská Rus |
| Úmrtie | 20. september 1246 Saraj, Zlatá horda |
| Pochovanie | Spaso-preobraženský chrám, Černihiv, neskôr Archanjelský chrám, Moskva |
| Vierovyznanie | pravoslávie |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Potomstvo |
Rostislav Michajlovič, Mária Michajlovna Černigovská, Roman Michajlovič Černigovský, Eufrozína Suzdaľská, Simeon Michajlovič Černigovský, Jurij Michajlovič Černigovský |
| Otec | Vsevolod Kyjevský |
| Matka | Mária Poľská |
| Odkazy | |
 | Michal Černigovský (multimediálne súbory na commons) |
Svätý Michal Černigovský, alebo tiež Michal Vsevolodovič (* asi 1185, Kyjev – † 20. september 1246, Saraj) bolo ruský knieža z rodu Rurikovcov. So svojim spoločníkom Fedorom boli za svoju mučenícku smrť u Tatárov kanonizovaní.[1]:195
Vláda
[upraviť | upraviť zdroj]Počas svojho života vládol ako veľký knieža kyjevský (1236 – 1240, 1241 – 1243), perejaslavský (1206), novgorodsko-severský (1219 – 1226), černigovský ( 1223 – 1221, 1229 – 1230) a haličský (1235 – 1236).[2]
Podľa archeologických nálezov prechádzal za jeho obdobie Černihiv obdobím predtým nepoznanej prosperity, čo naznačuje, že jednou z oblastí, na ktoré sa Michaelova pozornosť zameriavala, bol obchod. Čiastočne aj záujmy v obchodnej sfére ho viedli k získaniu Haliča a Kyjeva, dvoch významných centier ležiacich na obchodnej ceste mieriacej z rýnskej oblasti a Uhier do Černihiva. Vyjednal tiež obchodné dohody a politické spojenectvo s Poliakmi a Uhorskom.
Znížil daňové zaťaženie Novgorodu a povolil jeho obyvateľom väčšiu politickú slobodu. Bol posledným autonómnym starším kniežaťom Kyjeva, a to až do chvíle, keď bol zvrhnutý mongolskou armádou.[2]
V čase na začiatku mongolskej invázie bol jedným z najmocnejších ruských kniežat. Bol obvinený, že vďaka jeho neschopnému vedeniu sa nepodarilo spojiť ruské kniežatá v boji proti mongolským nájazdníkom. Avšak v daných podmienkach to bol takmer neuskutočniteľný čin.[2]
Michalov syn Rostislav Michajlovič si vzal za ženu Annu Uhorskú, dcéru uhorského kráľa Bela IV., aj keď svadba sa odkladala.
| „ | Michal nasledoval svojho syna (Rastislava) a utiekol pred Tatármi do Uhroska ... Kráľ (Belo IV.) nedal svoju dcéru (Annu) Rastislavovi za ženu a vyhnal ho preč. | “ |
| – Haličsko-volynský letopis, 1240[1]:180 | ||
| „ | Keď sa Michal dopočul, že kráľ (Belo IV.) vydal svoju dcéru za jeho syna, ponáhľal sa do Uhorska. Uhorský kráľ a Michalov syn Rastislav mu ale nepreukázali úctu. Nahneval sa na syna a vydal sa do Černigova. | “ |
| – Haličsko-volynský letopis, 1245[1]:195 | ||
Smrť a kanonizácia
[upraviť | upraviť zdroj]Michal zomrel v Saraji, hlavnom meste mongolskej Zlatej hordy, spolu s jedným zo svojich bojarov Fedorom, kam sa šiel podrobiť chánovi Batuovi, aby udržal kniežací stolec. Pretože sa tu odmietli zrieknuť kresťanskej viery, obaja veľmoži tu boli vystavení mučeniu a nakoniec im bola sťatá hlava. Obaja boli z toho dôvodu vyhlásení za svätcov a mučeníkov.
| „ | Odtiaľ odišiel (Michal) k Batuovi. Prosiť o svoje dŕžavy. Batu rečie: „Skloň sa pred vierou našich otcov.“ Michal odpovedá: „Keďže Boh nás a našu vlasť za naše hriechy vydal do vašich rúk, klaniame sa ti a ctíme ťa. Ale pred vierou tvojich otcov a pred tvojim bohorúhačským príkazom sa neskloníme.“ Batu sa rozbesnil ako divé zviera, rozkázal Michala zaklať. Hanebný bezbožník (Doman) Putivlec to vykonal. Spolu s ním bol zabitý aj jeho bojar Fedor. Zomreli ako mučeníci a prijali mučenícku korunu od Krista. | “ |
| – Haličsko-volynský letopis[1]:195 | ||
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d HOMZA, Martin; MALINOVSKÁ, Nora. Haličsko-volynská kronika, Neznáme rozprávanie o rodine kráľov a kniežat východo-strednej Európy v 13. storočí. Martin : Matica slovenská, 2019. ISBN 978-80-8128-233-1.
- ↑ a b c DIMNIK, Martin. The Dynasty of Chernigov - 1146-1246. [s.l.] : [s.n.].
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Michal Černigovský na českej Wikipédii.