Micheil Modrekili

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Micheil Modrekili
kaligraf, básnik, hymnograf a učenec
Štát pôsob.Iberské kráľovstvo
Narodenie10. storočie
Úmrtie10. storočie
Národnosťgruzínska
PríbuzníDávid (strýko)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Micheil Modrekili
Detail strany z Iadgaru, 10. storočie, dnes Gruzínske národné centrum rukopisov, Tbilisi

Micheil Modrekili[1] (gruz. მიქაელ მოდრეკილი – Mikael Modrekili[p. 1]; fl. 10. storočie) bol stredoveký gruzínsky kaligraf, básnik, hymnograf a učenec, ktorý pôsobil v Iberskom kráľovstve, najmä v kláštornom komplexe Šatberdi.[4] Autor významného diela gruzínskej literatúry, početného zborníka cirkevných piesní Iadgari, ktorý obsahuje aj notový (neumový) zápis.[1]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie o dátume alebo mieste jeho narodenia a úmrtia nie sú známe. Pravdepodobne pochádzal z gruzínskeho šľachtického rodu. Vo svojich dielach menuje gruzínskych panovníkov z rodu Bagratovcov ako Dávida III. z Taa a Klardžetska, Bagrata II. Hlupáka a Gurgena z Ibérie.[5] Okrem nich spomína svojho strýka Dávida. Micheil Modrekili pôsobil hlavne v kláštornom komplexe Šatberdi.[4]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho kaligrafická tvorba je bohatá na dekór a ornamenty. V dielach sa občas objavujú miniatúry Štefana z Tbeti a Bazila Veľkého. Micheil Modrekili je považovaný za jedného z najbrilantnejších majstrov gruzínskej kaligrafie.[6] Jeho texty boli písané v klasickom písme nuschuri bez ligatúr, najmä in quarto,[7] čiernym a červeným atramentom. V texte pod a nad riadkami bol červeným atramentom zvýraznený aj notový (neumový) zápis.[8] Posuny vo výške a dĺžke tónu boli poznačené neumami, ktoré ukazujú hudobné a textové notácie. Mnohé z jeho hymnov boli spojené s obdobím adventu až po dni zasvätené Jánovi Damascénskemu a púštnym otcom. Veľkonočný hymnus (978 – 988) pripomína cisára Theodosia Veľkého.[9][10] Väčšina hymnov preložených z gréčtiny je uvedená bez autorov.[4]

Významnou prácou je rukopis Iadgari, ktorý obsahuje hymnografickú zbierku z raného byzantského obdobia, známu ako tropologion. Rukopis vznikol približne medzi rokmi 978 – 988 v kláštornom komplexe Šatberdi. Micheil Modrekili spolu s dvomi anonymnými kopírovačmi zozbierali a preložili všetky gruzínske spevy známe v 10. storočí. Text je písaný v písme nuschuri bez ligatúr, čiernym atramentom a cinóbrovou červeňou. Rukopis je doplnený o iluminované iniciály a ornamentálne miniatúry. Niektoré časti Iadgari sú stále neidentifikované. Mnohé z nich neboli súčasťou doterajšieho vedeckého výskumu. Problém je mnohotvárnosť neumového zápisu.[11] V Iadgari sa nachádzajú aj početné liturgické poznámky adresované kňazom, čo naznačuje vzdelávací účel. Odpovedajú tomu hudobné a textové notácie spevov. To umožňuje rozloženie neumov na samohlásky slov, čo je nevyhnutné pre presnú fixáciu spevu.[4] Rukopis je momentálne uložený v Gruzínskom národnom centre rukopisov v Tbilisi.[12] Osobitný význam zbierky Micheila Modrekiliho spočíva v tom, že grécky model alebo palestínsky typ Iadgaru, ktorý sa šíril vo východných provinciách Byzanskej ríše pred 9. – 10 storočím, sú momentálne stratené a jeho obsah možno čiastočne rekonštruovať prostredníctvom gruzínskeho Iadgaru.[4]

Niektoré hymny obsahujú pri posledných slovách poznámky v arménčine, väčšinou ide o preklad týchto slov.[13] Micheil Modrekili vo svojom testamente spomína, že zbieral iba gruzínske a grécke hymny.[12] Do svojej tvorby zahrnul aj hymny od Ioana Minčchiho.[14]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Gruzínske slovo modrekili v preklade znamená ohnutý, tiež pustovník alebo mních.[2][3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b gruzínska hudba. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 361.
  2. ↑ The Orthodox Christian World. Ed. Augustine Casiday. London : Routledge, 2017. ISBN 978-0-415-45516-9. Kapitola The Georgian tradition, s. 63. (po anglicky)
  3. ↑ RAYFIELD, Donald. The Literature of Georgia: A History. Ed. Joseph Jordania, Rusudan Tsurtsumia. London : Routledge, 2000. ISBN 978-0-700-71163-5. S. 28. (po anglicky)
  4. ↑ a b c d e MIKAEL MODREKILI. In: Kartuli sabčota enciklopedia. Tbilisi : Kartuli enciklopediis mtavari samecniero redakcia, 1984. Tom. 7. Minori – Pegu, s. 25. (po gruzínsky)
  5. ↑ Historical trends in Georgian traditional and sacred music: A Tribute to Anzor Erkomaishvili. Ed. Joseph Jordania, Rusudan Tsurtsumia. Newcastle upon Tyne : Cambridge Scholars Publishing, 2023. ISBN 978-1-5275-9427-2. S. 141. (po anglicky)
  6. ↑ INGOROVKA, Pavle. Giorgi Merčule: kartveli mcerali meate saukunisa: narkvevi dzveli sakartvelos literaturis, kulturis da sachelmcipoebrivi cchovrebis istoriidan. Tbilisi : Sabchota Mtserali, 1954. S. 1 – 6. (po gruzínsky)
  7. ↑ INGOROVKA, Pavle. Giorgi Merčule, s. 761.
  8. ↑ Historical trends in Georgian traditional and sacred music: A Tribute to Anzor Erkomaishvili. s. 154.
  9. ↑ RAYFIELD, Donald. The Literature of Georgia: A History, s. 34 – 35.
  10. ↑ INGOROVKA, Pavle. Giorgi Merčule: kartveli mcerali meate saukunisa: narkvevi dzveli sakartvelos literaturis, kulturis da sachelmcipoebrivi cchovrebis istoriidan, s. 757.
  11. ↑ Historical trends in Georgian traditional and sacred music: A Tribute to Anzor Erkomaishvili. s. 155 – 159.
  12. ↑ a b INGOROVKA, Pavle. Giorgi Merčule: kartveli mcerali meate saukunisa: narkvevi dzveli sakartvelos literaturis, kulturis da sachelmcipoebrivi cchovrebis istoriidan, s. 110.
  13. ↑ R. Atajan, S. Eremjan. MODREKILI Mikajel. In: Hajkakan sovetakan hanragitaran. Erevan : Hajkakan SSH gitoitjoinneri akademia, 1981. Tom. 7. Jowlowm – Monopchonk, s. 666. (po arménsky)
  14. ↑ INGOROVKA, Pavle. Giorgi Merčule: kartveli mcerali meate saukunisa: narkvevi dzveli sakartvelos literaturis, kulturis da sachelmcipoebrivi cchovrebis istoriidan, s. 835.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • AßFALG, Julius. Georgische Literatur. In: ASSFALG, Julius; KRÜGER, Paul. Kleines Wörterbuch des christlichen Orients. Wiesbaden : Otto Harrassowitz, 1975. ISBN 3-447-01707-4. S. 136. (po nemecky)
  • HANNICK, Christian. Georgian rite, music of the. In: New Grove Dictionary of Music and Musicians. Ed. Stanley Sadie. London : Macmillan Publishers, 1980. Dostupné online. ISBN 0-333-23111-2. Vol. 7. Fuchs – Gyuzelev. (po anglicky)
  • Michael Modrekili. In: Dictionary of Georgia Biography. Ed. Kenneth Coleman, Charles Stephen Gurr. Athens : University of Georgia Press, 1983. [Cit. 2023-12-03]. Dostupné online. ISBN 9780820306629. Vol. 2. K – Z. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Micheil_Modrekili&oldid=7753442“