Mikuláš Tolentínsky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mikuláš Tolentínsky
mních, kňaz a svätec
Sv. Mikuláš Tolentínsky so žiariacim slnkom na hrudi.
Sv. Mikuláš Tolentínsky
so žiariacim slnkom na hrudi.
Štát pôsobeniaTaliansko Taliansko
Biografické údaje
Narodenieokolo 1245
Sant’Angelo, Taliansko
Úmrtie10. september 1305
Tolentino, Taliansko
Svätenia
Cirkevkatolícka
Rehoľník
RehoľaRád svätého Augustína  – bosí augustiniáni
Vstupokolo 1260
Večné sľubyokolo 1264
Kňaz
Kňazská vysviacka1269
Svätec
Kanonizácia5. jún 1446
Eugen IV.
Sviatok10. september
PatrónTolentina, Bavorska, Rím, Benátok, Janova, duší v očistci
Atribútyako pustovník, s ľaliou, knihou, čertom, krížom alebo miskou dvoch pečených kurčiat
Odkazy
Spolupracuj na Commons Mikuláš Tolentínsky

Mikuláš Tolentínsky (* okolo 1245, Sant’Angelo, Taliansko – † 10. september 1305, Tolentino, Taliansko),[1][2][3] vlastným menom Nicola di Compagnone,[3] bol mních z rehole bosých augustiniánov a kňaz.[2] Väčšinu života prežil v talianskom Tolentine. Venoval sa pomoci chudobným a bezmocným, podľa legiend vykonal množstvo zázrakov. Je uctievaný ako kazateľ a divotvorca. Katolícka cirkev ho uznáva ako svätca.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mikuláš Tolentínsky sa narodil v Sant’Angelo v talianskom regióne Pontano okolo roku 1245 – 1246.[1][4] Jeho majetní rodičia,[2] Compagnonus de Guarutti a Amata de Guidiani, pôvodne nemohli mať deti, ale po tom, čo sa modlili k sv. Mikulášovi z Myry, Amata otehotnela.[2] Preto teda pomenovali svoje dieťa po tomto svätcovi.[1] V deň jeho narodenia sa mala objaviť na oblohe kométa, preto býva Mikuláš vyobrazený so žiariacou hviezdou na prsiach alebo pri hlave.

V 14 rokoch vstúpil Mikuláš ako žiak či novic do kláštora v Cingoli.[2][5] O štyri roky neskôr zložil večné sľuby a stal sa augustiniánskym rehoľníkom.[1] Za kňaza bol vysvätený v roku 1269.[1][2]

V roku 1274 (1275)[4] dostal rádové kožené cingulum a presťahoval sa do Tolentina, kde strávil zvyšok svojho života.[5] V tomto meste, ktoré sa v tej dobe prudko rozvíjalo s mnohými občianskymi a morálnymi problémami,[1] pôsobil ako kazateľ, modlil sa, uzdravoval ľudí, navštevoval väzňov a robil zázraky.[1][2][4] Počas života sa mu podarilo obrátiť niektorých verejných hriešnikov.[1] V rámci rehoľného spoločenstva vykonával určitú dobu aj pozíciu magistra novicov.[1]

Jeho blízkym priateľom bol blahoslavený Angelo Conti, augustiniánsky kňaz.[5] Mikulášovým oddaným žiakom bol blahoslavený Angelo Scarpetti ako aj Antonio Migliorati.[5] Mikuláš sa veľmi často postil a okrem modlitieb venoval veľa času štúdiu.[2]

V poslednom roku života trpel vážnou chorobou.[1] Zomrel prirodzenou smrťou ako svätý vyznávač v Tolentine 10. septembra 1305 vo veku 59 rokov.[3] Na smrteľnej posteli povedal svojim bratom slová apoštola Pavla Korinťanom: „Nie som si ničoho [zlého] vedomý, ale to ma neospravedlňuje.“ (1 Kor 4,4)[4] Jeho hrob sa nachádza v tamojšej bazilike.[2]

Legendy[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa legendy bol Mikuláš Tolentínsky kazateľom a divotvorcom.[4] Pripisuje sa mu viac ako 300 zázrakov. Niektoré sú zhodné so zázrakmi svätého Mikuláša z Myry.[4] Najčastejšie sa uvádzajú alebo zobrazujú tieto:[chýba zdroj]

  • Vegetarián Mikuláš dostal pri hostine pečené kurča. Urobil nad ním znamenie kríža, kura obživlo a vyletelo von oknom.
  • Vzkriesil cez sto detí, vrátane niekoľkých utopených.
  • Premohol diabla, ktorý sa objavil počas slávenia omše a začal Mikuláša biť palicou. Táto palica potom bola niekoľko rokov vystavená v kostole.
  • Zachránil 9 námorníkov aj s loďou pred potopením. Zjavil sa im pri modlitbe, v ľavej ruke držal ľaliu a pravou rukou utíšil búrku.

Uctievanie[upraviť | upraviť zdroj]

Hneď po Mikulášovej smrti sa veriaci dožadovali jeho uznania ako svätca.[1] K jeho svätorečeniu však došlo omnoho neskôr – Mikuláša kanonizoval 5. júna 1446 pápež Eugen IV.[2][5] (Svätorečeniu nepredchádzal proces skúmania života kandidáta, ako je tomu v súčasnosti, ale pápež ho vyhlásil za svätého na základe už existujúceho kultu medzi veriacimi.)[2]

Podľa Rímskeho martyrológia je Mikulášov liturgický sviatok v deň výročia jeho úmrtia, 10. septembra.[1][6]

Na Slovensku sa nenachádza kostol alebo kaplnka zasvätená tomuto svätcovi.

Svätý Augustín predstavuje Mikuláša Tolentínskeho Panne Márii. (Agostino Masucci, bazilika Santa Maria del Popolo, Rím)

Ikonografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mikuláš Tolentínsky býva zobrazovaný ako bosý augustiniánsky rehoľník – eremita v čiernom habite, prepásaný koženým pásom. Na prsiach máva žiariace zlaté slnko (alebo je vedľa jeho hlavy a Mikuláš naň ukazuje prstom), vlasy má upravené do tonzúry. V ruke drží ratolesť s kvetmi ľalie, košík chleba alebo aj kríž.[1] V dejových scénach oslobodzuje väzňov, navštevuje chorých a chudobných, rozdáva chlieb chudobným. Býva zobrazený aj so sv. Augustínom a sv. Monikou alebo s Pannou Máriou, ktorá sa mu zjavuje, a následne Mikuláš vstupuje na loď a utišuje búrku.

Patronát[upraviť | upraviť zdroj]

Je patrónom či spolupatrónom miest Tolentino, Rím, Benátky, Janov, Cordóba, Antverpy a Lima, spolupatrónom Bavorska, rádu augustiniánov. Je považovaný za patróna námorníkov, duší v očistci, detí a žiakov. Jeho kult vrcholil v 16. – 18. storočí, keď bol tiež patrónom proti moru a patrónom misionárov v Amerike. Jeho kult je obzvlášť rozšírený v Mexiku, Guatemale a v Kolumbii. Od 18. storočia je patrónom niekoľkých diecéz na Filipínach.

Vybrané kostoly, sochy a obrazy[upraviť | upraviť zdroj]

Európa

  • Bazilika San Nicola da Tolentino (Tolentino) – gotický chrám, v ktorom sa nachádza cyklus nástenných malieb s legendou sv. Mikuláša z Tolentina od bratov Pietra a Giuliana z Rimini (okolo roku 1325)
  • Kostol San Nicola da Tolentino agli Orti Sallustiani (Rím)
  • Bazilika San Nicola da Tolentino (Benátky)
  • La Aldea de San Nicolás (Gran Canaria, Španielsko)
Bazilika San Nicola v Tolentine.

Mimoeurópske krajiny

Česko

Legenda v Tolentine[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sv. Mikuláš z Bari predpovedá príchod menovca
    Sv. Mikuláš z Bari predpovedá príchod menovca
  • Mikuláš pri štúdiu
    Mikuláš pri štúdiu
  • Mikuláš počúva kázeň a vstupuje do radu
    Mikuláš počúva kázeň a vstupuje do radu
  • Mikuláš korunovaný anjelom
    Mikuláš korunovaný anjelom
  • Mikulášov pohreb
    Mikulášov pohreb
  • Mikuláš kriesi mŕtvu ženu
    Mikuláš kriesi mŕtvu ženu
  • Mikuláš uzdravuje sv. Ginesiu
    Mikuláš uzdravuje sv. Ginesiu
  • Mikuláš oslobodzuje väzňov
    Mikuláš oslobodzuje väzňov
  • Mikuláš zachraňuje námorníkov
    Mikuláš zachraňuje námorníkov
  • Mikuláš sníma obeseného zo šibenice
    Mikuláš sníma obeseného zo šibenice
  • Mikuláš oslobodzuje na príhovor P. Márie a Ježiška
    Mikuláš oslobodzuje na príhovor P. Márie a Ježiška

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g h i j k l m FARMER, David Hugh. The Oxford Dictionnary of Saints. 5. vyd. New York : Oxford University Press, 2003. S. 1050. (po anglicky)
  2. ↑ a b c d e f g h i j k Mikuláš Tolentínsky, mních : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2024-02-29]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c Saints and Blesseds: Saint Nicholas of Tolentino, O.E.S.A. [online]. gcatholic.org, [cit. 2024-02-29]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f ATTWATER, Donald. The Avenel Dictionary of Saints. New York : Avenel Books, 1981. S. 377. (po anglicky)
  5. ↑ a b c d e WATKINS, Basil. The Book of Saints. Comprehensive Biographical Dictionary. 8. vyd. London : Bloomsbury, 2016. ISBN 978-0-567-66414-3. S. 828. (po anglicky)
  6. ↑ Martyrologium Romanum. Vatikán : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. S. 850. (po latinsky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mikuláš Tolentinský na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mikuláš_Tolentínsky&oldid=7810920“