Preskočiť na obsah

Milan Bahul

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Milan Bahúl)
Milan Bahul
Narodenie25. september 1960 (65 rokov)
Bratislava, ČSSR
Alma materVŠMU
Povolanieherec

Mgr. art. Milan Bahul (* 25. september 1960, Bratislava) je slovenský herec.

Pôvodne chcel byť leteckým mechanikom, ale navštevovanie dramatického krúžku v detstve ho natoľko ovplyvnil, že sa rozhodol pre štúdium herectva na bratislavskej VŠMU, ktorú absolvoval v roku 1983. Po základnej vojenskej službe pôsobil päť rokov v martinskom Divadle Slovenského národného povstania, potom sa vrátil do Bratislavy. V roku 1989 sa stal členom Novej scény a v rokoch 1992 - 2008 pôsobil v činohre Slovenského národného divadla.

Účinkoval v rôznych inscenáciách: napr. v Goldoniho Čerticiach, v dramatizácii Timravinej novely Veľké šťastie, v Shakespearovej komédii Trojkráľový večer alebo Čo len chcete, v Ionescovej hre Stoličky a iných. V sezóne 2005/2006 sa predstavil v úlohe mentálne zaostalého Lennieho v Steinbeckovej adaptácii jeho vlastnej novely O myšiach a ľuďoch.

Jeho filmografiu tvoria najmä televízne snímky a seriály, zahral si však i v americkom fantasy Dragonheart (Dračie srdce, 1996), v oceňovanom filme Juraja Jakubiska Nejasná správa o konci sveta (1997) alebo v rozprávke Láska na vlásku (2014). V Čechách si získal popularitu vďaka rozprávke Pán hradu (1999), nasledovali úspešné seriály Dobrá čtvrť (2005) alebo Poslední sezona (2006). Na domácej pôde zarezonoval ako mafián Tóth v Búrlivom víne (2012) alebo ako dobrácky Vincent Polák zo seriálu Chlapi neplačú (2012) či riaditeľ Stano Balaž v seriáli Zoo (2016). Objavil sa aj v životopisnej dráme Karel IV. (2016).[1]

V roku 2019 začal mať zdravotné problémy a náhle skončil v nemocnici. Problémy sa vrátili aj o rok neskôr, dokonca sa učil znova chodiť. Po premiére seriálu Ultimátum (2022) sa stiahol z mediálneho sveta.

Má tri deti.

Filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. TERAZ.SK. Herec Milan Bahúl chcel byť leteckým mechanikom [online]. TERAZ.sk, 2015-09-25, [cit. 2025-05-04]. Dostupné online.