Miloš Urbásek

Miloš Urbásek
slovenský výtvarník
Narodenie	28. júl 1932 Ostrava, Česko-Slovensko
Úmrtie	14. júl 1988 (55 rokov) Drábsko, ČSSR
Biografický portál

Miloš Urbásek (* 28. júl 1932, Ostrava – † 14. júl 1988, Drábsko) bol slovenský výtvarník.

Životopis

V rokoch 1958 – 1964 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. P. Matejka a prof. V. Hložník). V r. 1960 spolu s E. Ovčáčkom založil a organizoval skupinu bratislavských Konfrontácií (výstavy 1961 – 1964), prinášajúcich do slovenského výtvarného umenia nekonvenčné postupy štrukturálnej maľby a grafiky.

Okrem domácich ocenení získal 1967 cenu Folkwang – Presse v Essene a 1969 prix d' Achat Biennale de Gravure, Ljubljana.

V roku 1969 dostal pozvanie Fordovej nadácie na šesťmesačný študijný pobyt v USA, ktorý mu česko-slovenské úrady nepovolili. Ako jeden z prvých na Slovensku sa sústredil na problém geometrickej abstrakcie, ktorej skúmanie sa stalo dlhodobým programom jeho diela. Originálnym spôsobom pracoval s vrstvenou kolážou a vytváral diela technikou muchláže. Predmetom výskumu sa neskôr stala zväčšená tlačová litera pätkového písma a jej fragmenty. Analýzu písmena O redukovaného na kruh a jeho časti dovŕšil v monochrómnych i farebných sériách umožňujúcich ľubovoľnú skladbu diel do rytmizovaných dynamických plôch. Túto skúsenosť viackrát využil na oživenie a výtvarnú kultiváciu modernej architektúry. Experimentoval s novými technológiami – tlačou na akrylátové sklo a liatym asfaltom (1971 – nádvorie Kunsthalle v Norimbergu).

Od roku 1978 skúmal prítomnosť svetla v geometricky štruktúrovanej vrstvenej farebnej hmote v pasteloch, maľbách a kresbách. Zúčastnil sa početných performancií svojich kolegov (s A.Mlynarčíkom) i mladšej generácie výtvarníkov.

Od roku 1958 žil a tvoril v Bratislave, zaoberal sa maľbou, grafikou, kresbou, knižnou ilustráciou a grafickou úpravou, taktiež monumentálnou tvorbou, vytváraním objektov a multiplov.

Počiatok tvorby

Urbáskove začiatky boli v znamení individuálneho štúdia a súkromného zoznamovania sa s princípmi moderného umenia. V rodnej Ostrave nadviazal v päťdesiatych rokoch kontakt s dvoma ďalšími adeptmi, ktorí tiež hľadali cestu, ako napriek oficiálnej nepriazni voči modernému umeniu po svojom reagovať na to, čo priniesli jeho zakladateľské osobnosti. Hľadalo sa vtedy ešte ťažko, najmä mimo pražského centra.
Urbásek s Eduardom Ovčáčkom(neskôr protagonista českého lettrizmus) a Rudolfom Valentom (venoval sa najmä neokonštruktivistickej geometrii) boli fascinovaní kubištovskou analýzou obrazovej skladby.
Východiskom jeho ďalšieho smerovania sa stal kubizmus. Uvedomil si, že sa treba usilovať o autonómiu obrazovej skladby, študoval kompozičné metódy Bohumila Kubištu (fascinácia dielom a životnými osudmi tohto umelca ho spájala s kolegami z pražských Konfrontácií, s ktorými sa mal zoznámiť o dva, či tri roky neskôr). Uplatňovanie kubistickej transpozície modelu a kubištovská analýza vytvorili Urbáskovi predpoklady na úplnú autonómiu obrazu, tvoreného iba farebným záznamom, ktorý už v zásade vylučoval akúkoľvek mimézis videného. To bolo v českom a slovenskom prostredí, poznamenanom striktným požadovaním tzv. socialistického realizmu v päťdesiatych rokoch, dosť radikálne a zďaleka nie všeobecne prijaté riešenie, aj keď bolo v súlade s tým, čo sa odohrávalo na medzinárodnej scéne: od tej však bolo Česko-Slovensko od konca tridsiatych rokov odtrhnuté, s príliš krátkym obnovením vedomia súvislostí v rokoch 1945 – 1948.

Prvá Urbáskova nepredmetná maľba vznikla už v roku 1959, sústavná práca s maliarskymi a grafickými štruktúrami sa začína v roku nasledujúcom. Na bratislavskej VŠVU však študoval až v rokoch 1958 – 1964, vtedy už so životnými skúsenosťami vojenského pilota. Už v prvom roku štúdia sa zúčastnil na legendárnej výstave mladých česko-slovenských výtvarníkov v brnianskom Dome umenia prácou, ktorá, ako de facto všetky exponáty, síce ešte zostávala viazaná na vnímanú realitu, ale bola charakterizovaná hľadaním vzťahu k odkazu zakladateľských osobností moderného umenia. V prostredí školy potom – asi skôr vďaka vzájomným kontaktom medzi študentmi ako vplyvom pedagógov – sa v priebehu roku 1959 prepracoval k nezobrazujúcej maľbe. V nasledujúcom roku už možno jeho tvorbu charakterizovať ako sústavné skúmanie estetických a komunikačných kvalít maliarskych a grafickým štruktúr. V diplomovej práci do značnej miery uplatnil skúsenosti zo svojej nezávislej tvorby (bol to cyklus leptov Kvarty, parafrázujúci zvolenú tému celkom voľne, v nezobrazujúcej podobe, a druhý súbor ilustrácií ku Kafkovým poviedkam). To už mal za sebou prvú kapitolu samostatnej tvorby.

Najstaršiu známu Urbáskovu nezobrazujúcu maľbu charakterizuje dôraz na vrstvenie štruktúr farieb s absolútnou autonómiou maľby. Celok je takmer prekrytý čerňou, v ktorej sa zjavujú ostrovčeky farby, skryté v ich prekrytých rovinách. V nasledujúcich obrazoch uplatňoval pollockovský dripping, ale pracoval s ním veľmi striedmo a túto metódu prehodnocoval tým, že do nej vnášal viac určujúcich a determinujúcich kompozičným pravidiel, takže farba vytvárala jednoduché plošné ohraničenia, ktoré niekedy konfrontoval s materiálovou štruktúrou. Roku 1960 vznikli aj pozoruhodné grafické listy, lepty, tvorené veľmi jednoduchými lineárnymi záznamami, v nich sa zrejme uplatnila aj interakcia s drobnými zásahmi, ktoré vznikli na doske neúmyselne. V roku 1960 už nadviazal, rovnako ako jeho priatelia Eduard Ovčáček, Jozef Jankovič, či Mariám Čunderlík (s ktorými potom pripravoval na január 1961 prvé Konfrontácie bratislavské), intenzívny kontakt s predstaviteľmi Konfrontácií pražských a s ich predchodcami aj neformálnymi učiteľmi najmladších protagonistov –  Mikulášom Medkom, Josefom Istlerom a Vladimírom Boudníkom.

Prvé zrelé Urbáskovo tvorivé obdobie možno vymedziť rokmi 1960 – 1964. Jeho záujem sa vtedy sústredil na nové uplatnenie materiálových štruktúr- primárnym cieľom nie je demonštrácia autorského subjektu, jeho prítomnosť je viac-menej podriadenou súčasťou, do popredia vystupuje estetická aktualizácia materiálu, maximálne zhodnotenie jeho imanentných kvalít, ktoré umelec chápe ako svojbytné posolstvo. Čiže významovosť nie je predovšetkým výsledkom projekcie autorovho subjektu do matérie, ale skôr jeho podielom na objavovanie kvalít, ktoré sú v nej latentne prítomné. Urbáskovo dielo vtedy výrazne tendovalo k monochrómii a predstavuje v kontexte bratislavským a pražských Konfrontácií prístup mimoriadne autentický, výrazne odlišný od zámerov i výsledkov jeho priateľov i kolegov. Niektorými črtami – monochrómiou, zámerným uplatňovaním imanentných materiálových daností štruktúry – má azda najbližšie k obrazom jedného z pražských solitérov, Róberta Piesena, doceneného až v posledných rokoch. Urbásek však neprijíma Piesenovo smerovanie k symbolickým významom, naopak, je materialistom štrukturálnej maľby, pre ktorého je dôležité najmä to, čo je dané hmotou samou. Z roku 1962 pochádza prvý závažný súbor monochrómnych litografií. Jednotlivé listy vznikli rôznou farebnou interpretáciou východiskovej štruktúry, ale nájdeme v ňom i niekoľko násobné pretlače, zrkadlové sútlače a podobne. Takmer všetky jeho tlače z obdobia 1962 – 1964, vychádzajú z možností netradičnej grafickej matrice ako nájdené a ďalšími zásahmi spracúvané dosky, ale jeho prístup je menej subjektívny ako Boudníkov. Nepravidelné tvary nájdených skorodovaných plechov niekedy iba nepatrne upravuje, ale najmä odtláča ako veľké monochrómne plochy. Sútlač niektorých takýchto plôch artikuluje celý grafický list. Možno, že svojim vzťahom k nájdenému a k prírodným procesom majú tieto tlače, ktoré sú svojou podstatou monotypie, najbližšie k Budníkovej myšlienke k exhumovaných grafík, ktorým matrice autor zámerne zahrabával do zeme, ale Urbáskov výsledok je iný – sútlač dovoľuje uplatniť rýdzo estetickej kvality farebných valérov, každá jednotlivá doska je predovšetkým rôzne tvarovanou plochou, nie záznamom... Miloš Urbásek prvý u nás chápal monochrómiu ako konštitutívnu zložku obrazu, tak ako umelci z okruhu hnutia ZERO. Najradikálnejšie jeho obrazy z obdobia 1963 – 1964 tvoria iba dve štruktúry, napr. hladká a zvrstvená, alebo lesklá a matná. Obrazy sú úzke, formáty na výšku, kompozícia dôsledne vertikálna. Tam, kde sa obe matérie stretávajú, vzniká hranica, nehmotná kolmica, oddeľujúca dve rôzne široké plochy. Striktne plošné členenie môžeme považovať za predzvesť umelcových ďalších tvorivých období, v ktorých používa jazyk geometrie. Rovnako pozoruhodný je aj súbor grafických listov z roku 1964, v ktorom je nenápadná informálna štruktúra (vznikajúca použitím zadnej strany rôznych hĺbkotlačových dosák) konfrontovaná s lineárnych minimalistickým členením, raz v podobe vyrysovaných diagonál, inokedy horizontály a vertikály a pod. Najneskôr sa v Urbáskovej štrukturálnej tvorbe objavili koláže z trhaných a vrstvených papierov. Takisto v nich spočiatku dominovala monochrómia, ale používanie nájdených tlačených materiálov logicky viedlo k vizuálnemu zhodnoteniu v nich obsiahnutých citácií obrázkov, či textov – tak sa stali najdôležitejšími prechodnými dielami, naznačujúcimi už umelcove záujmy v ďalšom období.

Grafémy v tvorbe

V grafike sa písmo objavuje po prvý raz v roku 1964, ešte v kombinácii s materiálovou štruktúrou, výhradným motívom sa stáva v roku nasledujúcom. V rýchlom slede, vtedy tak charakterizujúcom Urbáska, vznikajú cykly monotypií, kresieb, malieb, leptov a vrstvených koláží z polotransparentného papiera. V nich už grafémy figurujú samostatne, buď ako ploché, alebo obrysové. K štrukturálnych východiskám sa viažu grafické cykly Šifry 1965 a Šifrovacie stroje 1965, v nich sa na ploche listu kombinujú najčastejšie kruhové dosky s písanými sekvenciami a k štrukturálnymi detailmi. Kombinatorické možnosti, dané rôznou voľbou doštičiek a ich lokalizáciou na ploche každého listu, sa obracajú k nových aspektom umelcovej práce a naznačujú jeho rastúci záujem o rýdzo kombinatorické kvality, späté s redukciou na izolovanú grafému. V cykloch monotypií sa kombinujú rôzne veľkosti znakov, ktoré vstupujú do vzájomných väzieb, akoby to boli rôzne roviny vizuálneho textu. V najradikálnejších prípadoch sa jediným motívom monotypie, či kresby stáva jedna veľká graféma, rozlíšená na monochrómnej ploche. Škálu nových kompozičných možností objavil výtvarník najmä v leptoch, vrstvených kolážach a maľbách. Nie je to však syntax tradičného lineárneho textu, nie je to iná plošná distribúcia, ako ju poznáme z vizuálnej poézie, je to skladba plynúca z čisto výtvarných vizuálnych operácií, a to operácií v najvšeobecnejšom zmysle konštruktívneho charakteru. Dôležité je fázovanie, vďaka ktorému sa jediný znak postupne objavuje na ploche obrazu a zase mizne, inokedy sa znak vizuálne analyzuje, rozložený na identifikovateľné fragmenty. V kolážach sa uplatňuje transparentnosť papiera a fázované prekrývanie znakov. Komplementárnu podobu umelcových skúmaní tvoria práce, v ktorých ako esteticky nuansujúca štruktúra funguje monochrómne biele zatónovanie celej plochy, a tie, kde sú znaky a plocha ponechané v lapidárnej komplementárnosti bez iných zásahov... Spojenie konštruktívnych stavebných princípov s písmovými prvkami je najvlastnejším Urbáskovým špecifikom tej doby a nepochybne jedným z jeho najpodstatnejších prínosov vôbec. Tieto princípy nevyužíval nijako dogmaticky, boli východiskovým vzorcom, niekedy striktne dodržiavaným, niekedy len voľne parafrázovaným... Dekoratívne písma Urbáska nikdy nezaujímali, znaky ktorých tvary odkazujú na minulé kultúrne epochy, v jeho tvorbe nenájdeme. Práca so šablónami prinášala ďalší dôležitý aspekt – súčasťou aktikulácie výtvarného diela sa stávali aj „technologické nedokonalosti“, predovšetkým nepresnosť obrysov, kresieb, alebo zatečené plôšky farby vedľa znakov pri maľbách. Tieto odchýlky od normy ozvláštňovali výsledný artefakt, ukazovali sa ako esteticky plnoprávne – a zároveň zdôrazňovali súvzťažnosť obrazu s mimoumeleckou sférou, s rovinou urbánnej komunikácie, so svetom plagátov, transparentov, oznámení, identifikovali obraz ako ich estetickú aktualizáciu.

Okrem grafém abecedy sa v umelcových dielach začali objavovať číslice –  aj s nimi sa dali robiť jednoduché vizuálne operácie, radiť ich vedľa seba, či pod seba, prekrývať a vrstviť, deliť na menšie časti a tie potom kombinovať alebo obmieňať na ploche. V rokoch 1966 – 67 vzniká rozsiahly súbor obrazov s jediným námetom znaku 0, ktorý môžeme čítať ako písmeno O alebo číslicu 0. Plocha obrazu sa stáva poľom hry, v rámci ktorého sa dajú znaky alebo ich časti rôzne manipulovať (môžu sa otáčať, vypĺňať i posúvať, môžu unikať v vymedzeného rámca, ich fragmenty sa môžu dotýkať alebo prekrývať, môžu sa zviditeľňovať v pozitíve, negatíve...). V jeho prácach sa ukázalo, že písmové znaky môžu fungovať najrôznejším spôsobom, jeho lettrizmus je teda úzko spätý neokonštruktívnymi pravidlami hry a aj minimalizácia prostriedkov na formy jedinej grafémy jasne ukazuje, že jeho práca s dobovými problémami minimalistickej a systémovej geometrie úzko korešponduje.

Roku 1967 sa umelcova pracovná metóda systematizuje –  tvary znakov sa spresňujú a bezvýhradne rešpektujú ideálny obraz. Hlavným princípom je členenie znaku na niekoľko častí, a z toho vyplývajúca možnosť rôznych kombinatorický postupov, ktoré teraz logicky vyčerpáva podľa vopred zvoleného pravidla. Z Urbáska sa stáva aspoň na jednu dekádu – bezvýhradný zástanca systémovej tvorby. Začínajú vznikať grafické albumy, až do konca umelcovho života zostane sieťotlač jeho takpovediac výhradnou grafickou technikou. Zmyslom umelcovej práce sa stáva aplikácia racionálnych metód na zvolené vizuálne prvky. Uplatňované postupy nie sú nijako komplikované, Urbásek dáva prednosť takým syntaktickým možnostiam, ktoré sú vo východiskovom delení Implicitne obsiahnuté – a dovoľuje divákovi nechať sa fascinovať morfologickými premenami i jednotlivými subštruktúrami, ktoré sa postupne objavujú. Ešte na konci šesťdesiatych rokov sa z kružníc a štvrťkružníc stali kruhové plochy, každá izolovaná na celej ploche grafického listu alebo obrazu. Súčasne s tým sa do Urbáskovej práce vrátila farba – už v r. 1969 vznikol jeden zo sieťotlačových cyklov, vytvorený postupným fázovým striedaním rôznych odtieňov šedej. K systematike tvarov tak pribudla systematika farieb, u Urbáska odvtedy takmer vždy tlmených, s častým uplatňovaním čiernej, šedej a modrej, ku ktorým sa neskôr pridala aj žltá, hnedá a červená.

Na prelome 60-tych a 70-tych rokov do Urbáskovho sústredenia na kombinatorické možnosti kruhových segmentov preniká ešte jeden aspekt –  v súlade s dobovými problémami sa uňho objavujú aj akčné prvky, ráta s aktívnou prítomnosťou diváka, s jeho zapojením sa do hry. Na hodonínskej prehliadke Súčasná česko-slovenská grafika pripravili Urbásek s Mlynárčíkom na vernisáž 13.9.1970 Grafikon – Permanentnú manifestáciu, pri ktorej návštevníci prešli po rohoži napustenej čiernou farbou a potom zanechávali stopy na bielom plátne so striebornými kruhmi. Do urbáskovskej minimalistickej geometrie tak doslova vstupovali diváci, aby zhmotnili súvzťažnosť racionálnej skladby a individualizovaných, viac-menej náhodných stôp svojich podrážok. Pri prvom otvorenom ateliéri, ktorý zorganizoval Rudolf Síkora vo svojom domčeku na Tehelnej ulici 32 v Bratislave v septembri 1970, premietol Urbásek pozitív a negatív polkruhu na podlahu a stenu miestnosti a vytvoril tak minimalistické prostredie, do ktorého sa dalo vstupovať, divák sa stával súčasťou inštalácie, mohol rôzne meniť percepciu tejto situácie a aj do nej intervenovať svojimi grafitmi.

Prechod ku minimalizmu

Od manipulácie so segmentom písmového či numerického znaku (1967) až po nahradenie kombinatoriky morfologickej kombinatorikou farebnou, ktorá sa po prvý raz tematizuje roku 1969, napríklad v sérii O-V , v tej tvorí základ najelementárnejšia skladba, aká môže vzniknúť pri vpísaní štvrťkruhu do štvorcovej plochy. Minimalistická zostava proporčných plošných vzťahov, vlastne summa autorovho úsilia, to najpodstatnejšie, k čomu môže dospieť umelec, ktorého témou sa stali nuly, kruhy a ich delenie. V čase, keď už Urbáskova aktivita nie je natoľko dynamická, umožňuje mu vstup farby, aby rozohrával série variantov, ktoré opäť môžu fungovať izolovane, ako solitéry, ale ktorých hlavný zmysel je v kontexte celku. Ak potom sériu O-V III tvorí obdobná kombinatorika kruhu s rozlíšených stredom, opäť s množstvom farebných transmutácií, vidíme, že Urbásek nachádzal ďalšie a ďalšie riešenia vo sfére neokonštruktívnej, či presnejšie, minimalistickej artikulácie. V tejto súvislosti sú zaujímavé dva súbory serigrafií, ktoré sú dôkazom toho, ako výrazne si uvedomoval, do akého kontextu jeho tvorba patrí, aj keď to bol kontext, ktorý v Česko-Slovensku nikoho veľmi nezaujímal a po roku 1970 len ťažko nachádzal možnosti prezentácie. Pocta Albersovi (1973) vychádza morfologicky z jeho skutočne slávneho, do každých dejín moderného umenia vstupujúceho veľkého súboru prác s názvom Pocta štvorcu s charakteristickým proporčným členením. Albersovo členenie Urbásek preniesol do „svojich“ kruhov, a tak si prakticky overil, že táto proporčná schéma v kruhovej skladbe ako estetická informácie tiež funguje, ale predovšetkým tým súčasne vzdal hold umelcovi u nás veľmi málo populárnemu, na medzinárodnej scéne však jednému z kľúčových – a tiež naznačil povedomie kontextu toho, čo robí on sám. Iná situácia je v prípade pocty El Lisickému (1972),kde v sérii zámerne veľmi odlišných kompozícii vlastne parafrázoval rôzne možnosti používania jazyka geometrie v konštruktivistickej syntaxi, s prevahou jeho najobľúbenejších prvkov, oblúkov, kruhov atď. Musíme si spomenúť, v akej dobe to bolo – El Lisickij nebol zďaleka taký známy, neznáme totiž boli celé Ruské revolučné avantgardy. To sa za posledných 30. Rokov celosvetovo zmenilo, na prelome 60-tych a 70-tych rokov sa ako prvá informácia pre odborných záujemcov zjavila kniha vtedy mladej britskej historičky umenia Camilli Grayovej, v jednej verzii nazvaná Veľký experiment, v menšej potom Ruský experiment v umení. To bolo prvé, trochu nepresné a fragmentárne poznanie toho, čo sa z umenia zakladateľských generácii zachovalo v zbierkach na území Sovietskeho zväzu.

V celej prvej polovici 70-tych rokov Urbásek pokračoval v skúmaní estetických kvalít kombinatorických štruktúr, najmä rôzne zostavovateľných štvordielnych, prípadne dvojdielnych celkov, kde každá z možných kombinácií bola rovnako relevantná – a súčasťou autorovho posolstva bol tiež akcent práve na túto otvorenosť. V tomto zmysle patria aj urbáskove kombinatorické obrazy do kategórie otvoreného diela, čo bola jedna z aktuálnych problémových sfér, ktorú nová citlivosť 60-tych rokov priniesla. Urbásek si najprv tento fenomén predznamenal v možnosti voľne kombinovať svoje obrazy a serigrafie v rámci koherentných cyklov, vychádzajúcich z jednotlivých tvarov grafém alebo číslic (od 1966), potom ho zhodnotil v sériách farebných serigrafií, dovoľujúcich manipuláciu na výstave i pri listovaní, a nakoniec ho tematizoval.

Posledné desaťročie života je – podobne ako roky 60-te – druhou veľkou dekádou umelcovej tvorby. Z roku 1978 poznáme prvé farebné pastely – ich témou sú vzťahy niekoľkých od seba oddelených geometrických plôch, situovaných horizontálne, vertikálne alebo diagonálne. Súvisia teda s hard-edge maľbami, ale pôsobia v nich už niektoré nové kvality: výtvarníka prestávajú zaujímať väzby medzi neosobnými, presne ohraničenými farebnými plochami, na dôraze naberajú valéry, pôsobenie svetla i jeho implikácia intenzitou farby, na štruktúre papiera je zrejmý rukopis, vypĺňajúci jednotlivé plochy... To sú fenomény, ktoré v nasledujúcom období tematizuje. Roku 1980 pracoval Urbásek na obrazoch a kresbách, ktorých „vzorcom v pozadí“ je akési minimalistické geometrické členenie plochy, ale tú utvárajú stopy mnohých tesne vedľa seba nasledujúcich gest olejovou farbou, či pastelom – tak sa do autorových diel vracia individuálny rukopis, ktorý artikuluje plošné vymedzenie. Najvšeobecnejším ale aj najpodstatnejším zmyslom týchto realizácií je asi súvzťažnosť medzi neosobným radom a jeho individuálnym naplnením, medzi všeobecnosťou pravidla a jedinečnosťou konkrétnej realizácie. V kresbách často využíva špecifické riadkovanie v štruktúre papiera Ingres, ktoré samo vytvára ten rad, to repetitívne pravidlo, na ktoré umelec svojím rukopisom reaguje. V obrazoch sa uplatňuje buď členenie podmaľbou, často s výraznejšími líniami. Ktoré vznikli strhnutím nalepenej pásky, zakrývajúcej farebne odlišnú spodnú vrstvu, alebo iba vopred dané rozdielne plochy na pravidelné sekvencie. Je zrejmé, že nič z predchádzajúcich umelcových skúseností nezostalo zabudnuté. Možno povedať, že toto záverečné tvorivé obdobie je ich faktickou syntézou. Veľmi výrazné sa opäť uplatňuje monochrómia, ktorú sme už identifikovali ako hlavnú črtu štrukturálneho obdobia –  tentoraz sa však podriaďuje novému zámeru, subtílnemu rozlíšeniu rukopisných detailov či akcentov. V celých cykloch malieb dominuje biela farba, významné miesto má aj sivá a čierna. Ak v šesťdesiatych rokoch esteticky aktualizoval prvky jazykového systému, dnes vizuálne systematizuje najjednoduchšie podoby individuálneho „prehovoru“, t. j. Písaného záznamu. Ani teraz nepracuje so slovami, ale vzdáva sa aj kodifikovaných tvarov grafém – najdôležitejšou zložkou nových obrazov a kresieb je krajne zjednodušené skripturálne gesto, akýsi rytmický vzorec, ktorý zhŕňa najpodstatnejšie charakteristiky písania, redukuje ich na elementárny zápis, ktorý sa môže mnohokrát opakovať... Až opakovanie dodáva činnosti zmysel, tým sa písanie identifikuje ako písanie, až následnosť dovoľuje písanie tematizovať ako proces i ako odkaz na fyzické danosti tvorcu. Seriálnosť, ktorú tiež tak dobre poznáme z predchádzajúcich období, sa nereflektuje iba v povahe písania, ale aj v ďalšej, tomu písaniu nadradenej rovine, totiž v následnosti „riadkov“ – jednotlivé pásy písania nasledujú pod sebou, a to môžeme chápať ako odkaz na kodifikovaný systém písania a čítania, obvyklý v našom kultúrnom prostredí, ale zároveň tiež ako novú interpretáciu, nové „naplnenie“ jednoduchých geometrických členení, známych napr. z autorových leptov zo 60-tych rokov i z Hard-edge malieb z konca rokov 70-tych.

Návrat ku farebnej štruktúre

V posledných rokoch tvorby sa tematická škála rozširovala –  Urbásek skúma rôzne aspekty farbou artikulovanej plochy, v pasteloch počínajúc napr. monochrómnou štruktúrou rytmického písania bez akéhokoľvek ohraničenia, cez zdôraznenie niektorých gest až po dotyky a prelínanie niekoľkých rôznofarebných záznamov, alebo po valérové narastanie intenzity v niektorej časti kresby. Línie, vyryté do plochy papiera, určujú horizontálnu či vertikálnu skladbu alebo napr. vymedzujú niekoľko sústredných obdĺžnikových plôch – tieto zásahy sa stávajú ďalšími možnými determinantmi kresbovej štruktúry, a zároveň akcentujú elementárny geometrický poriadok ako aspekt vstupujúci do interakcie s individuálnosťou rukopisu. Nepochybne sú tiež Urbáskovým „vedomým súvislostí“ prirodzeným uplatnením syntaktických modelov, ktoré uňho dominovali v minulých desaťročiach – teraz sa stávajú súčasťou mnohovýznamového, zložitejšie štruktúrovaného celku. Z času na čas sa v rôznych kresbových a maliarskych zviditeľneniach vracia téma neukončenosti, prerušenia skripturálneho procesu, ako akási „téma v téme“, dovoľujúca, samozrejme, množstvo priamych významových interpretácií, ale tiež bezprostredne spätá s imanenciou písania. Na maľbách vidíme postupné zintenzívňovanie farebnosti alebo rytmické striedanie niekoľkých farebných valérov. Výrazná procesuálnosť, vlastná väčšine diel s posledného obdobia, je ozvláštnená novou metódou, ktorú Urbásek používal pri niektorých maľbách z rokov 1986 – 1988. Najprv pomocou radu reliéfnych „písaných“ gest vytvoril rytmickú charakteristiku, tú potom „prekryl“ hladkou farebnou vrstvou. Jednoduché horizontálne členenie v niektorých cykloch nám pripomenie predchádzajúce hard-edge maľby, objaví sa tiež zvyslé rozdelenie na dve plochy, ktoré sa zdá byť priamou reflexiou vertikálne delených štrukturálnych obrazov z roku 1964. V pasteloch, datovaných 1987, podobne ako v niektorých maľbách roku 1985, vytvára vnútorne veľmi subtílne diferencovanú krehkú štruktúru, kt. farebnosťou a subtílnosťou nám pripomína jeho monotypie, datované o 25 rokov skôr. V posledných maľbách a pasteloch sa zasa stretneme so zložitejšími vzťahmi niekoľkých geometricky vymedzených polí opäť zhmotnených lyrickým rukopisom. Môžeme ich vnímať ako novú aktualizáciu farebných plôch, ktorých skladba bola akýmsi finále umelcovej práce so striktnou podobou jazyka geometrie 1980.

V česko-slovenskom a slovenskom prostredí, tradične preferujúcom pri výtvarnom diele verbalizovateľné sujety, nebolo Urbáskovo dielo prijímané nikdy výlučne kladne. Na to bolo príliš späté s čisto výtvarnými kvalitami, príliš priznávalo racionálne kontrolovateľné zložky práce, príliš akcentovalo autonómiu skladby, príliš málo sa podriaďovalo monumentálnym požiadavkám. V 70-tych a 80-tych rokoch bolo navyše odsúdené zotrvávať v klauzúre ateliéru, kt. bola tvorcovi niekedy až prekliato tesná. Som však presvedčený, že patrí nielen k tomu najosobitejšiemu, ale predovšetkým k tomu najkvalitnejšiemu, čo tu v povojnovom období vzniklo.

Samostatné výstavy

• 1957 – Ostrava. (s Rudolfom Valentom)
• 1963 – Galeria sztuki nowoczesnej Krzywe Kolo, Warszawa (s Mariánom Čunderlíkom a Eduardom Ovčáčkom)
• 1965 – Divadlo poézie, Bratislava.
• 1966 – Klub výtvarných umělců, Brno.
• 1966 – Galeria Dorothea Loehr, Frankfurt nad Mohanom.
• 1966 – Forum – Stadtpark, Graz. (s Eduardom Ovčáčkom)
• 1967 – Galerie na Karlově náměstí, Praha.
• 1967 – Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava.
• 1967 – Galerie Raymonde Cazenave, Paris. (s Alexom Mlynárčikom)
• 1967 – Galerie umění, Karlovy Vary. (s Janom Kotíkom)
• 1968 – Galerie Teufel, Koblenz.
• 1968 – Klub výtvarných umelcov a architektov, Bratislava.
• 1968 – Galeria il Segnapassi, Pesaro.
• 1968 – Kleine Grafik-Galerie, Bremen.
• 1968 – Kunsthalle, Graphisches Kabinet, Nürnberg.
• 1968 – Akademie voor beeldende Kunsten, Arnhem, Netherlands.
• 1969 – Galerie Germannen Presse, Wildeshausen.
• 1970 – Galerie Teufel, Koblenz. (s Karl Müller-Domnickom)
• 1970 – Galerie Teufel, Köln. (s Karl Müller-Domnickom)
• 1971 – Museum Folkwang, Essen.
• 1971 – Galerie Ka, Mainz.
• 1974 – Kunsthalle Wilhelmshaven. (s Roy Adzakom a Tom Mosleyom)
• 1977 – Galerie Lara Vincy. Paris. (s Alexom Mlynárčikom a Pierre Restany)
• 1978 – Kunstverein, Unna.
• 1981 – Galerie Circulus, Bonn.
• 1981 – Galerie Pa Szepan, Gelsenkirchen.
• 1981 – Minigalerie VÚVL, Brno.
• 1982 – Kunstverein Kaponier E. V., Vechta, Oldenburg (s Tom Mosleyom)
• 1982 – Výstavní síň n.p. Kniha, Frýdek-Místek.
• 1984 – SŠUP, Bratislava.
• 1985 – Museum Folkwang, Essen.
• 1985 – Galerie Christel Schüppenhauer, Essen.
• 1986 – Galerie v předsálí. KS města Blanska, Blansko.
• 1987 – Foyer těšínskeho divadla, Český Těšín.
• 1988 – Galéria hlavného mesta Bratislavy, Mirbachov palác, Bratislava.
• 1989 – Stredisko SHF, Bratislava.
• 1989 – Zámek Sokolov. (s Rudolfom Filom a Jozefom Jankovičom)
• 1989 – Dům pánů z Kunštátu, Brno.
• 1990 – Dům umění, Opava.
• 1991 – Slovenská národná galéria, Bratislava.
• 1992 – Národní galerie, Městská knihovna, Praha.
• 1992 – Museum Bochum, Bochum.
• 1997 – Štátna galéria, Bethlenov dom. Banská Bystrica.
• 1998 – Galéria Z, Zichyho palác, Bratislava.
• 1999 – Galéria Jána Koniarka, Kopplov kaštieľ, Trnava.
• 1999 – Galéria Slovenskej sporiteľne, Banská Bystrica.
• 1999 – CC Centrum, Bratislava.
• 2002 – Galéria Slovenskej sporiteľne, Bratislava.
• 2003 – Galerie Gaved, Brno.
• 2006 – Galerie Kruh, Ostrava.
• 2007 – Galerie Langův dům, Frýdek-Místek.
• 2008 – Galerie výtvarného umění v Ostravě, Dům umění,Ostrava.
• 2012 – Galerie Závodný. Mikulov. (s Eduardom Ovčáčkom)

Kolektívne výstavy (výber)

• 1958 – Umění mladých výtvarníků Československa. Dům umění města Brna - Jízdárna Pražského hradu, Praha.
• 1959 – Skupina Ostrava. Dům umění, Ostrava.
• 1961 – I. konfrontácia. Bratislava.
• 1962 – II. konfrontácia. Podunajské Biskupice pri Bratislave.
• 1962 – Grafická škola Vincenta Hložníka. Výstavní síň Fronta, Praha. (repríza v Kulturním domě v Ostravě- Havířově).
• 1962 – Výstava výtvarných prací severomoravských výtvarníků. Dům umění, Ostrava. (repríza Katowice)
• 1963 – III. konfrontácia. Bratislava.
• 1963 – R. Fila, J. Jankovič, E. Ovčáček, M. Urbásek. Divadélko Monokl, Brno.
• 1963 – Wystava prac malarskich. Judith Adam, Tihamer Gyarmathy, Eduard Ovčáček, Miloš Urbásek. Baltycki teatr dramatyczny, Koszalin.
• 1963 – Argumenty 63. Galeria sztuki nowoczesnej, Warszawa.
• 1963 – Parada sztuki wspolczesnej. Galeria El, Elblag.
• 1963 – I. Plener Koszalinski. Muzeum Koszalin.
• 1963 – III. výstava mladých Krajského střediska Svazu čs. výtvarných umělců Ostrava, Dům umění, Ostrava.
• 1963 – Skupina Parabola, Dům umění, Olomouc.
• 1964 – Konfrontácia IV. Malá scéna Slovenského národného divadla, Bratislava.
• 1964 – III. výstava mladých Krajského střediska Svazu čs.výtvarných umělců, Dům umění, Ostrava.
• 1964 – Skupina Parabola. Dům pánů z Kunštátu, Brno.
• 1964 – 5 Szlovák nonfigurativ festömüvész Grafikai Müreinek. Ateliér Pála Monostoryho, Budapest.
• 1964 – Slovenske pohľady. Výstava výtvarných spolupracovníkov časopisu. Památník písemníctví,Praha - Strahov.
• 1964 – Bilancija 64. Galeria Krzywe Kolo, Warszawa.
• 1964 – Konfrontácia 5. Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava.
• 1965 – Fila, Haberernová, Jankovič, Kočišová, Kočiš, Ovčáček, Urbásek - Bratislava. Nová síň, Praha.
• 1965 – Tvůrčí skupina Kontrast - Ostrava. Dům pánů z Kunštátu, Brno.
• 1965 – Skupina Kontrast - Ostrava. Galerie Nakladatelství Čs. spisovatel, Praha.
• 1965 – Písmo a obraz. Ladislav Novák, Eduard Ovčáček, Miloš Urbásek. Galerie D, Ostrava.
• 1965 – Grafika 65. Vlastivědné muzeum v Písku. (repríza Špálova galeria v Prahe).
• 1965 – I. Biennale form przestrzennych. Galerie El, Elblag.
• 1965 – Grafika. Špálova galerie, Praha.
• 1965 – II. wystawa plastyki Złotego Grona. Związek Polskich Artystów Plastyków, Zielona Góra.
• 1965 – Celoslovenská výstava. Kresba a grafika. Dom umenia, Bratislava.
• 1965 – Ladislav Novák, Eduard Ovčáček, Miloš Urbásek, Klaus Warmuth. Galerie Ruth Nohl, Siegen. (repríza Studio im Von der Heydt MuseumWuppertal).
• 1966 – Obraz a písmo. Galerie Václava Špály, Praha.(repríza Galerie Vysočiny, Jihlava). Obraz a písmo. Muzeum, Kolín nad Labem.
• 1966 – Výstava mladých slovenských výtvarníkov. Dům umění města Brna, Brno.
• 1966 – Grafika - kresba. Galerie Fronta, Praha.
• 1966 – Monumentálná maľba - Architektúra. VŠVU, Galéria mesta Bratislavy, Bratislava.
• 1966 – Výtvarná fronta severní Moravy. Galerie výtvarného umění, Ostrava.
• 1966 – Výstava mladých Brno 1966. Moravská galerie, Dům pánů z Kunštátu, Brno.
• 1966 – Tvorba strednej a mladej generácie zo zbierok SNG. Slovenská národná galéria, Bratislava.
• 1966 – Moravská grafika 66. Pátá výstava moravských grafiků. Dům pánů z Kunštátu, Brno.
• 1966 – Galerie de May, Lausanne.
• 1966 – Umění písma. Národní muzeum. Praha.
• 1967 – 8 grafici cecoslovacchi. Calcografia Nazionale, Roma.
• 1967 – 36 Artisti Cecoslovacchi. Societá Promotrice de Bella Arti, Turino.
• 1967 – Grafica slovacca. Galeria La Molla, Pisa, Italia.
• 1967 – Grafica slovacca. Galeria Penelope, Roma.
• 1967 – Moderne slowakische Kunst. Overbeck-Gesellschaft, Lübeck.
• 1967 – Nové cesty II. Mladá generace. Oblastní galerieGottwaldov.
• 1967 – Slowakische Graphik der Gegenwart. Museum Folkwang, Essen.
• 1967 – Nové výtvarné postupy. Dům umění města Brna, Brno.
• 1967 – Internationale Graphic. Galerie Teufel, Koblenz.
• 1967 – VII. Mednarodna grafična razstava. Moderna galerija, Ljubljana.
• 1967 – Internationale Graphik. Europahaus, Wien.
• 1967 – Objectivation du Hasard. Galerie Raymonde Cazenave, Paris.
• 1967 – Tschechoslowakische Graphik. Schloß, Kiel.
• 1967 – Artcentrum, Praha. Montréal.
• 1967 – Art tchécoslovaque. Palais des Beaux-Arts, Bruxelles.
• 1967 – Festival de Fort Boyard, Paris.
• 1967 – Chatillon des Arts 67, Paris.
• 1967 – Beránek, Böhm, Kučera, Ovčáček, Rusek, Urbásek. Zámek, Bruntál.
• 1967 – Grafika a plastika. Beránek, Böhm, Ovčáček, Rusek, Urbásek. Galerie Československého fondu
• 1967 – výtvarných umění Dílo, Ostrava.
• 1967 – Malarstwo 1967. Wspólczesne tendencje w malarstwie. Kraków.
• 1967 – Premio internazionale Biella per l` incisione.Circolo degli artisti, Biella, Itália.
• 1967 – Konstruktive Tendenzen aus der Tschechoslowakei: Hugo Demartini, Milan Dobeš, Jan Kubíček, Karel Malich, Zdeněk Sýkora, Miloš Urbásek.
• 1967 – Studio Galerie der J. W. Goethe Universität.Frankfurt am Main.
• 1967 – Obraz 65 - 67. Súčasné slovenské maliarstvo. Východoslovenská galéria, Košice.
• 1968 – Konstruktive Tendenzen aus der Tschechoslowakei: Hugo Demartini, Milan Dobeš, Jan Kubíček, Karel Malich, Zdeněk Sýkora, Miloš Urbásek. Kunsthalle, Nürnberg.
• 1968 – The 6th International Biennial Exhibition of Prints. The National Museum of Modern Art, Tokyo, Kyoto.
• 1968 – Klub konkrétistů a hosté. Oblastní galerie Vysočiny, Jihlava. (repríza Dom kultury, Ústí nad Labem). Premio Novi 68. Modena.
• 1968 – Internationale Grafik. Mostra internazionale di grafica contemporanea. Castello mediovalle, Vignola, Modena.
• 1968 – Nová citlivost. Křižovatka a hosté. Dům umění města Brna, Brno
• 1968 – Slovakialaista Grafiikaa. Suomen Taiteilijaseura, Helsinki.
• 1968 – 2a Biennale Internazionale dell` Incisione Il fiori nella grafica contemporanea. E.P.T. Pistoia, Pescia.
• 1968 – Grafická škola Vincenta Hložníka. Slovenská národná galéria, Bratislava. (repríza Východoslovenska galériia, Košice).
• 1968 – Izložba savremene Čehoslovačke grafike. Muzej savremene umetnosti, Beograd (repríza Zagreb, Novi Sad).
• 1968 – Frankfurter Buchmesse. Frankfurt am Main.
• 1968 – Galerie Schütze, Bad Godesberg.
• 1968 – Druhá výstava Clubu grafikov. Mestská galéria, Bratislava.
• 1968 – Contemporary Prints of Czechoslovakia. The National Gallery of Canada, Ottawa; Galerie
• 1968 – FAR, New York; Morgans House, Montréal; Gallery of fine Art, Toronto.
• 1968 – Club grafikov. Galerie Mahlerstrasse, Wien.
• 1968 – Izložba na sovremena čehoslovačka grafika. Salon Muzejot, Skopje. Contemporary Slovak Prints. AIFACS. New Delhi, India. (repríza v Amritsare, Calcuta, Jaipurea v Nepále).
• 1969 – 5 Künstler aus der CSSR. Jiří Kolář, Jan Kubíček, Karel Malich, Zdeněk Sýkora, Miloš Urbásek.

Kleine Grafik-Galerie, Bremen.

• 1969 – Űber 50 Untern 50. Ausstellung. Kleine Grafik-Galerie, Bremen.
• 1969 – 1. Biennale 1969 Nürnberg. Konstruktive Kunst: Elemente und Prinzipien. Kunsthalle Nürnberg - Institut für moderne Kunst, Nürnberg, Nürnberg.
• 1969 – Grafica Mittel Europea. Galleria 2000, Bologna.
• 1969 – Accrochage 69. Galerie Teufel, Koblenz.
• 1969 – Artchemo 68 - 69. Chemické závody, Pardubice (repríza v Špálovej galerii v Prahe).
• 1969 – Malé grafické formy. Oblastná galéria, Krajská organizácia ZSVU, Banská Bystrica.
• 1969 – 8. mednarodna grafična razstava 69. Moderna galerija, Ljubljana.
• 1969 – Maľba - plastika - grafika. Zväz slovenských výtvarných umelcov, Dom umenia, Bratislava.
• 1969 – X. Bienal de São Paulo. São Paulo.
• 1969 – 2 mostra di arte grafica. Galleria Doggi - Galleria di rinascita, Pescara; La Libreria Feltrinelli, Bologna.
• 1969 – 22 Grafici della Cecoslovacchia. La Libreria Feltrinelli, Bologna.
• 1969 – Seriarte 69. La Rassegna internazionale di serigrafia d` arte, Varese.
• 1969 – Contemporary Prints of Czechoslovakia. Oregon State University, Corvallis.
• 1969 – The heritage of constructivism. The Henie-Onstad Art Centre. Hovikodden. Oslo.
• 1969 – Tendencije IV. Moderna galerija, Zagreb.
• 1969 – Tretia výstava Clubu grafikov v Bratislave. Mestská galéria, Bratislava. (repríza v Galerie Die Brücke v Düsseldorfe).
• 1969 – La Muestra International de Grabado y Litografia.Barcelona.
• 1970 – Slovenské výtvarné umenie 1965 - 1970. Valdštejnská jízdárna, Palác Kinských, Mánes, Praha. (repríza Státní zámek Hluboká nad Vltavou a v Domě umění města Brna, Brno).
• 1970 – 26e Salon de Mai. Centre culturel de Saint Germain - en Laye, Paris.
• 1970 – Arte e ambiente. Galleria d` Arte Studio, Gennaio.
• 1970 – Polymúzický priestor I., II., III. Socha, objekt, svetlo, hudba. Kúpeľný park, Piešťany.
• 1970 – Contemporary Prints of Czechoslovakia. Museum of Modern Art, Tokyo.
• 1970 – 2e Biennale International de l` Estampe. Musée d`art moderne de la Ville de Paris, Paris.
• 1970 – Konstruktive Kunst. Galerie Hoffmann, Frankfurt am Main. (repríza v Galerie Hochhaus, Zürich).
• 1970 – I. otvorený ateliér u Rudolfa Sikoru, Bratislava.
• 1970 – Internationale Kunstmesse, Basel. Schwitzerland.
• 1970 – Soudobá československá grafika. Dům umění,Hodonín.
• 1970 – Second British International Print Biennale. Bradfort City Art Gallery and Museum, Bradfort.
• 1970 – Štvrtá výstava Clubu grafikov. Mestská galéria, Bratislava
• 1970 – Moderne europäische Graphik V. 444 Ausstellung. Overbeck-Gesellschaft, Lübeck.
• 1970 – Slovenské výtvarné umenie 1945 - 1970. Ministerstvo kultúry SSR, Slovenská národná galéria,
• 1970 – Osvetový ústav, Bratislava. Dom umenia, Bratislava.
• 1971 – Slowacka grafika. Československé kulturní středisko, Warszawa.
• 1971 – Was die Schönheit sei, das weiß ich nicht. Künstler - Theorie - Werk. Zweite Biennale Nürnberg 1971. Kunsthalle, Nürnberg.
• 1971 – Súčasná slovenská grafika. Oblastná galéria Banská Bystrica.
• 1971 – Graphik der Welt. Internationale Druckgraphik der letzten 25 Jahre. Kunsthalle, Nürnberg.
• 1971 – Art 2. 71 - Zweite internationale Kunstmesse. Basel.
• 1971 – Actual grabado Eslovaco. Museo Universitario, Mexico D. F.
• 1971 – Piata výstava Clubu grafikov Bratislava. Pocta Kellenbergerovi. Galéria hlavného mesta Bratislavy, Bratislava.
• 1972 – Výstava Clubu grafikov. Divadlo SNP, Martin.
• 1972 – Club grafikov. Łódź.
• 1972 – Grafika 72. Janus Pannonius Múzeum, Pécs.
• 1972 – Ilustračná tvorba knižnej produkcie vydavateľstva Smena. Galéria mladých, Bratislava.
• 1972 – L´Ecriture. Le signe et la parole. Fete de l´Humanité. Parc Paysager de la Cour neuve, Paris.
• 1972 – Inter Entrennes. Galerie Lara Vincy, Paris.
• 1973 – Aus der Sammlung Jürgen Weichardt. Malerei - Plastik- Objekte - Grafik. Kunsthalle, Wilhelmshaven.
• 1973 – Současná slovenská grafika. Dům pánů z Kunštátu, Brno.
• 1973 – Mit Kunst leben. Ausstellung aus württembergischem Privatbesitz. II. Zeitgenossen. Württembergischer Kunstverein, Stuttgart.
• 1973 – 10. mednarodna grafična razstava. Moderna galerija, Ljubljana.
• 1973 – Czeska i slowacka grafika wspólczesna zo zbiorów Galerii Narodowej w Pradze i Slowackiej Galerii Narodowej w Bratislawie. Centralne biuro wystaw artystycznych. Zacheta, Warszawa.
• 1973 – World Print Competition 73. San Francisco, California.
• 1974 – 1 Ausstellung aus der Sammlung international zeitgenossische Kunst. Kunsthalle, Nürnberg.Internationale Graphik. Städtische Galerie, Haus Coburg, Delmenhorst
• 1974 – Moderne Kunst aus Osteuropa, Museum Bochum, Bochum.
• 1974 – Fourth British International Print Biennale.Bradfort.
• 1975 – Grafica / Medaglistica Slovaca. Galleria d´Arte La Lanterna, Trieste (repríza Padova a Venezia).
• 1975 – Beispiele konkreter Kunst. Die Frankfurter Aufbau AG, Frankfurt am Main.
• 1975 – 2 Ausstellung aus der Sammlung internationaler zeitgenössischer Kunst der Kunsthalle Nürnberg. Von der Fläche zum Raum. Beispiele geplanter Kunst, Kunsthalle - Norishalle, Nürnberg.
• 1975 – Contemporary Art in Private Collections. István Király Múzeum, Székesfehérvár.
• 1975 – Súčasná slovenská grafika. Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica.
• 1976 – Komorná tvorba. Oblastná galéria Trenčín, Trenčiansky hrad, Delová bašta, Trenčín.
• 1976 – Norske Internasjonale Grafikk Biennale, Fredrikstad.
• 1976 – Kunst der 60er und 70er Jahre aus Bonner Privatbesitz. Kunstmuseum, Bonn.
• 1976 – Grafika 76. Modern Magyar Képtár, Szeged.
• 1977 – Sorozatmüvek. Serial Works. Contemporary Art in Private Collections 2. Gallery of the Museum. Szeged.
• 1977 – Súčasná slovenská grafika. Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica.
• 1978 – Slovenská maľba a grafika. Dům umění města Brna, Brno.
• 1978 – Slovenská grafická tvorba 1970 - 1978. Oblastní galerie, Olomouc.
• 1978 – Moderna Slovačka grafika. Galeria umjetnosti, Novi Sad. (repríza v Subotice).
• 1978 – Celoslovenská členská výstava Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Dom umenia, Bratislava.(repríza v Oblastnej galérii Banská Bystrica a vo Výstavní síní Mánes, Praha).
• 1980 – Kunst in sozialistischen Staaten. Oldenburger Stadtmuseum, Oldenburg.
• 1980 – Současná slovenská grafika. Dům umění, Ostrava.
• 1980 – Als Beispiel Erker - Galerie - Verlag - Presse. Karl Ernst Osthaus Museum, Hagen.
• 1980 – Tendenze e sviluppi della ricerca poetico-visuale. Museo laboratorio di arti visivi. Brescia.
• 1980 – 5 Norska Internasjonale Grafikk Biennale.Fredrikstad.
• 1980 – Art 11. 80 - Internationale Kunstmesse. Basel.
• 1981 – Tschechoslowakische Kunst im dissens Album 76. Galerie PRAgXIS, Essen-Kettwig.
• 1981 – Súčasná slovenská grafika VI. Oblastná galéria, Banská Bystrica.
• 1982 – Aktuelle Kunst aus Osteuropa. Oldenburger Kunstverein, Oldenburg.
• 1982 – Muestra International de Obra Gráfica. Feria Internacional de Muestras de Bilbao, Bilbao.
• 1983 – Monumentálna tvorba na Slovensku. Dom umenia, Bratislava.
• 1983 – Súčasná slovenská grafika VII. Oblastná galéria, Banská Bystrica. (repríza v Dome kultúry J. Attilu v Salgótarjáne).
• 1983 – Farebná slovenská grafika. Slovenská národná galéria, Bratislava.
• 1984 – Die Auflösund des Rechteck. Joseph Albers, Henryk Stazewski, Hermann Hebler, Matti Koskela, Miloš Urbásek. Oldenburger Kunstverein, Kleines Augusteum, Oldenburg.
• 1984 – 7 Norske Internasjonale Grafikk Biennale, Fredrikstad.
• 1984 – Mai Szlovák Grafika. Magyar Nemzeti Galéria, Budapest.
• 1985 – Duna és Dunatáj. Magyar urbanisztikai Társaság, Budapest.
• 1985 – 4. Biennale der europäischen Graphik. Baden-Baden.
• 1985 – Súčasná slovenská grafika VIII. Oblastná galéria Banská Bystrica.
• 1986 – Szisztematika és concept. Galéria Jószefvárosi, Budapest.
• 1986 – Club grafikov a jeho hostia pamiatke Ľubomíra Kellenbergera. Rodný dom Jána Kupeckého,
• 1986 – Malokarpatské múzeum, Pezinok.
• 1986 – 9 Norska Internasjonale Grafikk Biennale, Fredrikstad.
• 1987 – Hosté Galerie M. Galerie M, Kostelec nad Černými lesy.
• 1987 – Súčasná slovenská grafika IX. Oblastná galéria, Banská Bystrica.
• 1987 – Celoslovenská výstava 5. Kresba. Považská galéria,Žilina.
• 1987 – Savremena čechoslovackaja grafika. Muzej savremennej umetnosti, Skopje.
• 1988 – Výstava fotografických novoročeniek. Obvodné kultúrne a spoločenské stredisko II., výstavná sieň Spoločenského domu Trnávka, Bratislava.
• 1988 – Nový slovenský obraz. Foyer Česko-slovenského rozhlasu, Bratislava.
• 1988 – Geometrie v současném výtvarném umění. 1. litvínovské výtvarné léto. Závodní klub ROH Benar, Litvínov.
• 1988 – Hommage a` Kassák. Kassák Múzeum, Budapest.
• 1989 – Coup d` envois ou l` art a la lettre. Musée de la Poste, Paris.
• 1989 – Das quadratische Feuer. 22 Jahre Dokumentation konkreter Kunst. Galerie Hoffmann, Kunstmuseum Cuxhaven, Kunsthalle Darmstadt.
• 1990 – Aus der Sammlung. Zeichnungen und Druckgrafik. Kunsthalle, Nürnberg.
• 1990 – Najkrajšia kniha roku 1989. Výstavná sieň vydavateľstva Tatran, Bratislava.
• 1990 – Hudba a slovenské výtvarné umenie 20. storočia. Slovenská národná galéria, Bratislava.
• 1990 – Art Cologne 1990. 24. Internationaler Kunstmarkt, Köln.
• 1991 – Sen o múzeu. Považská galéria, Žilina.Spoluusporiadateľ: Moravská galerie, Brno.
• 1991 – Situace. České a slovenské výtvarné umění v 70. a 80. letech na Ostravsku. Muzeum Beskyd, Frýdek-Místek, Městské kulturní středisko Český Těšín, Městské kulturní středisko- Dům kultury, Orlová-Lutyně.
• 1991 – Kontrast 90. Muzeum města Ostravy, Ostrava.
• 1991 – Iná geometria. Galeria Gerulata, Bratislava.
• 1991 – Český informel. Galerie hlavního města Prahy, Praha.
• 1992 – Informel. Slovenská abstrakcia. Galéria mesta Bratislavy; repríza: Štátna galéria Banská Bytrica, Galéria J. Jakobyho, Košice, Galéria M. A. Bazovského, Trenčín, Šarišská galéria, Prešov.
• 1992 – Miloš Urbásek und M. Apollonio, M. Ernst, P. Garnier... Jugendheim, Nemecko.
• 1992 – Minisalon. Nová síň, Prague. (repetition in Brooklyn Museum, New York).
• 1992 – Tatrománia. Tatranská galéria, Poprad (repríza v r.1993 v Umeleckej Besede, Bratislava).
• 1992 – Písmo v obraze. Moravská galerie, Dům umění města Brna, Brno.
• 1992 – Dvacet československých grafiků ze sbírek GVU v Ostravě. Galerie výtvarného umění v Ostravě.Ostrava.
• 1992 – Písmo v obraze. Galéria mesta Bratislavy, Bratislava.
• 1992 – Slovenská kresba ze sbírek Považské galerie umění v Žilině. Moravská galerie, Brno
• 1993 – Rozpamätávania 4. Slovenské výtvarné umenia 1958 - 1963. Galéria mesta Bratislavy, Bratislava.Geometria viva. Dom kultúry, Bratislava.
• 1993 – Poesie racionality. Konstruktivní tendence v českém výtvarném umění. Valdštejnská jízdárna, Praha.
• 1994 – Avantgarde in Siegen. Die Galerie Nohl 1957 - 1968. Siegen.
• 1994 – Ohniska znovuzrození. České umění 1956 - 1963. Galerie hlavního města Prahy, Ústav dějin umění AV ČR, Městská knihovna, Praha.
• 1994 – Nová cilivost. Galerie výtvarného umění, Litoměřice.(repríza vo Východočeské galerii Pardubice, v Galerii Vysočiny Jihlava. V r.1995 v Domě uměníOpava a Domě umění Brno).
• 1994 – Rozpamätávanie 5. Slovenské výtvarné umenie 1964 - 1969. Galéria mesta Bratislavy, Bratislava.
• 1994 – Artchemo 1968 / 1969. Východočeská galerie, Pardubice (repríza v r.1995 v Galerii VysočinyJihlava, v Státní galerii – Domě umění Zlín, v Galérii Médium Bratislava a v Galerii hlavního města PrahyPraha).
• 1995 – Die Dauerleihaben aus der "Sammlung Jürgen Weichardt". Landes-Museum, Neues Palais am Damm, Oldenburg.
• 1995 – Beispiele konkreter Kunst nach 1960 aus der Kunstsammlung von Alexander Baier und Gabriele Baier-Jagodzinski. Stättische Museum, Schloß,Salder, Germany.
• 1995 – Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení. Slovenská národná galéria, Bratislava.
• 1995 – Predtým... Prekročenie hraníc 1964 - 1971. Považská galéria, Žilina.
• 1995 – Rozpamätávanie 6. Slovenské výtvarné umenie 1970 - 1974. Galéria mesta Bratislavy. Bratislava.
• 1995 – Česká grafika 60. let. Letohrádek Ostrov, Ostrov nad Ohří.
• 1996 – Považská galéria, Žilina 1976 - 1996. Žilina.
• 1997 – Klub konkrétistů. Oblastní galerie Vysočiny, Jihlava.
• 1997 – Rozpamätávanie 7. Slovenské výtvarné umenie 1975 - 1979. Galéria mesta Bratislavy, Bratislava.
• 1997 – Báseň-Obraz-Zvuk-Gesto. Experimentální poezie 60. let. Památník národního písemnictví, Strahovský klášter, Praha.
• 1997 – Grafická tvorba v zbierke Slovenskej sporiteľne. Slovenská sporiteľňa, Bratislava.
• 1997 – Slovenská grafika 20. storočia. Slovenská národná galéria, Bratislava - Stále expozície SNG, zámokZvolen.
• 1997 – Stále expozície slovenského maliarstva a sochárstva 1900 - 1970. Slovenská národná galéria, Bratislava.
• 1997 -, Friedberg, Germany.
• 1998 – Nomen ist omen. Kunsthalle, Reithofferwerk, Steyr.
• 1998 – Medzi tradicí a experimentem. Práce na papíře a s papírem v českém výtvarném umění 1939 – 1989. Muzeum umění, Olomouc. (repríza v Oblastní galerii Vysočiny Jihlava).
• 1998 – Hľadanie identity. Bausparkasse, Schwäbisch Hall.(repríza v Slovenskom inštitúte Budapest). 21. 8. August 1968. Umelecká beseda slovenská,Bratislava.
• 1998 – Grafická tvorba v zbierke Slovenskej sporiteľne. Slovenská sporiteľňa Bratislava.
• 1998 – Práce na papieri. Kolekcia Slovenskej sporiteľne. Galéria Slovenskej sporiteľne, Banská Bystrica.
• 1998 – Grafická tvorba v zbierke Slovenskej sporiteľne. Ponitrianska galéria, Nitra.
• 1999 – Česká serigrafie. Nová síň, Ostrava. (repríza v Staromestskej radnice Praha, v Domě umění Opava, r. 2000 v Moderní galerii Hradec Králové a v Státní galerii Zlín).
• 1999 – Výlomok. Galéria mesta Bratislavy, Bratislava.
• 1999 – Rozpamätávanie 9. Slovenské výtvarné umenie 1985 - 1989. Galéria mesta Bratislavy, Bratislava.
• 1999 – Freedom and Beauty. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, Washington.
• 1999 – Akce, slovo, pohyb, prostor. Experimentální umění šedesátých let. Galerie hlavního města Prahy, Praha.
• 2000 – Umění zrychleného času, Česká výtvarná scéna 1958 - 1968. Státní galerie výtvarného umění, Cheb.
• 2000 – Neokonštruktivizmus v slovenskom výtvarnom umení. Galéria Jána Koniarka, Zelený kríček, Trnava.
• 2000 – Concrete Art in 6 Countries of Central Europe from 1945 - to These Days. Municipal Museum of Art, Győr.
• 2000 – Galeria Blau, Seeheim.
• 2000 – Hľadanie identity. Súčasné slovenské umenie v zbierke Slov. sporiteľne. Slovenský inštitút, Budapest.
• 2001 – Stálá expozice. České umění od roku 1930 do současnosti. Národní galerie, Veletržní palác, Praha.
• 2001 – Zeitgenossische slowakische Kunst. Slovenský inštitút, Wien.
• 2001 – Rozhovory s umením II. Galéria Z, Zichyho palác, Bratislava.
• 2001 – (Nové) umenie 1936 - 2001. Štátna galéria, Banská Bystrica.
• 2001 – Súčasné slovenské výtvarné umenie zo zbierky PSIS. Danubiana, Meulensteen Art Museum, Bratislava - Čunovo.
• 2001 – Pocta kubizmu. Kubizmus a kubománia v Čechách a na Slovensku. Slovenská národná galéria, Bratislava.
• 2001 – Serigrafia dall Europa centrale. Palais Esplanade, Merano.
• 2001 – Od Benku po súčasnosť. Príbeh typografie a tvorby písma v 20. stor. na Slovensku. Turčianska galéria, Martin.
• 2001 – hjNeokonštruktivizmus v slovenskom výtvarnom umení. Národní technické muzeum, Praha.
• 2002 – Six from the Sixties. Dvorana Ministerstva kultúry SR, Slovenská národná galéria Bratislava. (repríza Muzeum umění Olomouc, Výstavní síň Mánes Praha).
• 2002 – "Neue" slowakische Kunst 1936 - 2001. Kunsthalle Exnergasse, Wien.
• 2002 – Akvizície SNG 1989 - 2001. Slovenská národná galleria, Bratislava.
• 2002 – Súčasná európska grafika. Kolekcia - dar Jürgena Weichardta. Muzeum umenia V.M.Vasnecova, Kirov.
• 2002 – Slovak contemporary art ze sbírky PSIS. Gallery art factor, Praha.
• 2002 – Slovenské vizuálne umenie 1970 - 1985. Slovenská národná galleria, Bratislava.
• 2003 – Metamorfózy média. Grafika zo zbierok SNG 1960 - 2000. Creativity Center Gesu, Montreal, Kanada.
• 2003 – Súčasné slovenské výtvarné umenie zo zbierky PSIS. Štátna galéria, Banská Bystrica.
• 2003 – Těš*ba 70/80. Výstavní aktivita slovenských autorů na severu Moravy v časech reálného socialismu. Galerie Langův dům Frýdek-Místek. (Český Těšín, Galerie Půda KaSS).
• 2003 – Súčasné slovenské výtvarné umenie zo zbierky PSIS. Považská galéria, Žilina.
• 2004 – Slovenská typografia v XX. Storočí. Časť prvá: 1918 - 1970. Galéria mesta Bratislavy, Bratislava. (repríza: v r.2005 Štátna galeria, Banská Bystrica).
• 2004 – Šedesáta / Sixties. České výtvarné umění 60.let ze sbírky Galerie Zlatá husa. Dům umění města Brna, Brno.
• 2005 – Contemporary Slovak Art 1960 - 2000. From the collection of the First Slovak Investors Group. Ernst Museum, Budapest.
• 2005 – 100 rokov reality. Realizmus a skutočnosť. Stála expozícia umenia 20.stor. na Slovensku. Galéria mesta Bratislavy, Bratislava.
• 2006 – Šedesáta / Sixties. České výtvarné umění 60.let ze sbírky Galerie Zlatá husa. Galerie umění, Karlovy. Vary.
• 2006 – Dary & nedary. Trigon a výtvarníci, sbírka V.Zadrobílka. Dům u Zlatého prstenu, Praha.
• 2006 – 86+827/30=10. 10 rokov Galérie Z. Galéria Z, Zichyho palác, Bratislava.
• 2006 – Slovenská grafika 20.storočia. Stála výstava. Štátna galéria, Banská Bystrica.
• 2006 – Akvizície 2001 - 2005 do zbierkových fondov galérie. Štátna galéria, Banská Bystrica.
• 2007 – Zberateľská vášeň. Slovenské výtvarné umenie 1957 - 1970 zo súkromných zbierok. Galéria mesta Bratislavy, Mirbachov palác, Bratislava.
• 2007 – Eleven szín / Living color. Vasarely Museum, Budapest.
• 2007 – Contemporary Slovak Art 1960 - 2000. From the collection of the First Slovak Investors Group. City Art Museum, Ljubljana.
• 2007 – Contemporary Slovak Art 1960 - 2000. From the collection of the First Slovak Investors Group. Ernst Museum, Győr.
• 2007 – Príbeh skupiny A-R. Nitrianska galéria, Nitra.
• 2007 – Rozmanitá strohost. Geometrie v grafických listech a kresbách 2. poloviny 20.století ve sbírkách galerie. Galerie umění Karlovy Vary, Letohrádek Ostrov.Karlovy Vary.
• 2007 – Z mesta von. Umenie v prírode. Galéria mesta Bratislavy, Mirbachov palác, Bratislava.
• 2007 – Jesť sa musí! Nitrianska galéria, Nitra.
• 2007 – Arta Slovaca 1960 - 2000. Muzeului National de Arta Contemporana, Bukurešť.
• 2008 – Konkret! Mappenwerke aus vier Jahrzehnten. Die Michaela Riese Stiftung im Kunstforum.
• 2008 – Kunstforum Ostdeutsche Galerie, Regensburg.
• 2008 – DruckStelle. Graphic von Chillida bis Uecker. Die Stiftung Franz Larese und Jürg Janett, St.Gallen. Kupferstich-Kabinett, Staatliche Kunstsammlungen, Dresden.
• 2008 – Nechci v kleci! České a slovenské umění 1970 - 1989 ze sbírek Muzea umění Olomouc. Muzeum umění,Olomouc.
• 2008 – Príbehy a fenomény - slovenské výtvarné umenie 20. storočia. Stála expozícia. Galéria mesta Bratislavy, Pálffyho palác, Bratislava.
• 2008 – Jesť sa musí! Turčianská galéria, Martin.
• 2008 – 111 diel zo zbierok Slovenskej národnej galérie. Slovenská národná galéria, Mirbachov palác, Bratislava.
• 2008 – Lettrismus – předchůdci a následovníci.
• 2008 – Galerie moderního umění, Roudnice nad Labem.
• 2008 – Umenie zblízka / 02. Galéria mesta Bratislavy, Bratislava.
• 2008 – České a slovenské výtvarné umenie šesťdesiatych rokov 20. storočia. Galéria Miloša GEOMETRIE - Československý konstruktivismus a geometrická abstrakce. Galerie U Betlémské kaple, Praha.
• 2008 – Z mesta von. Umenie v prírode. Západočeská galerie v Plzni, Plzeň.
• 2008 – Hranice geometrie. Galéria Z. Zichyho palác, Bratislava.
• 2009 – Z mesta von. Umenie v prírode / Out of the City. Land Art. Východoslovenská galéria, Košice.
• 2009 – Europäische Grafik aus der Sammlung Jürgen Weichardt. Museum of Fine Arts M. A. Vrubel, Omsk. Rusko.
• 2009 – Mit konkreter Kunst leben - Die Sammlung von Hans-Peter Riese. Künstlermappen konkreter Kunst aus der Michaela Riese-Stiftung im Kunstforum Ostdeutsche Galerie Regensburg und Werke aus der Kölner Privatsammlung Riese / Knipper.
• 2009 – Die Gesellschaft für Kunst und Gestaltung e.V.,Bonn.
• 2009 – „OSTRAVA?“. Výstaviště Černá louka – Pavilon A. Ostravské muzeum a Galerie výtvarného umění v Ostravě, Ostrava.
• 2009 – Reconnaitre. Paksi Képtár, Paks, Maďarsko.
• 2009 – Z mesta von. Umenie v prírode - Moskva. Národné centrum súčasného umenia v Moskve, Moskva.
• 2010 – Hranice geometrie / Geometrické a konštruktívne tendencie v slovenskom výtvarnom umení od roku 1960 po súčasnosť. Dom umenia, Bratislava.
• 2010 – Slovenská grafika 20. století ze sbírek Středoslovenské galerie v Banské Bystrici. Galerie Moderniho Umeni, Hradec Kralové.
• 2010 – Tendencie grafickej tvorby v 80. a 90. rokoch na Slovensku. Výstava grafiky zo zbierky Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici. Slovenský inštitút, Budapest.
• 2010 – Očami (ne)viditeľné. Reflexia kresťanstva v súčasnom umení. Dom umenia, Bratislava.
• 2011 – Bienále v čase normalizácie (Akvizície z podujatia Súčasná slovenská grafika 1971 – 1989).
• 2011 – Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica.
• 2011 – Strahlend, aber …? 20 Künstler verschiedener Herkunft und verschiedener Generationen.
• 2011 – Galerie Hoffmann, Görbelheimer Mühle, Friedberg / Hessen.
• 2011 – Galerie Středočeského kraje, Kutná Hora.
• 2011 – Středoevropské forum IV | Slovensko. Slovenské umění se sbírek Muzea umění Olomouc. Muzeum umění, Olomouc.
• 2011 – Alternatívna slovenská grafika. Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava.
• 2011 – Doteky konstruktivismu. Výtvarné centrum Chagall, Ostrava.
• 2011 – Dialog über Grenzen. Die Sammlung Riese. Leopold-Hoesch-Museum, Düren.
• 2012 – Slovensko/Slovakia. Galerie výtvarného umění v Hodoníně, Hodonín.
• 2012 – Dialog über Grenzen. Malerei - Skulptur - Zeichnung. Die Sammlung Riese. Angermuseum, Erfurt.
• 2012 – Independent Scene. A Segment of Slovak Visual Art 1960 – 2000 zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny. Slovenské veľvyslanectvo v Londýne, Londýn.
• 2012 – DIVÁKOM PRÍSTUPNÉ / Akvizície za posledných päť rokov. Nitrianska galéria, Nitra.
• 2012 – Constructive-Concrete, Classics. Vasarely Museum, Budapest.
• 2012 – Dialog über Grenzen - Die Sammlung Riese. Schloss, Achberg.
• 2013 – Dialog über Grenzen - Die Sammlung Riese.Kunstforum Ostdeutsche Galerie, Regensburg.
• 2013 – Projekt Umenie Ducha - Návrat súčasného umenia do chrámu, v predsieni jezuitského kostola, Piešťany.
• 2013 – Umění je Abstrakce. Galerie Moderna, Praha.
• 2013 – Predvečer slovenskej neoavantgardy. Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava.
• 2013 – 60 DĚL / 60 LET Galerie umění Karlovy Vary.

Zastúpenie v zbierkach (výber)

• Štátna galéria Banská Bystrica
• Galéria mesta Bratislavy, Bratislava
• Slovenská národná galéria Bratislava
• Zbierka Slovenskej sporiteľne Bratislava
• Zbierka V-INVEST HOLDING, a.s. BratislavaMoravská galerie Brno, Oblastní galerie HodonínGalerie výtvarného umění Karlovy Vary
• Galerie Benedikta Rejta Louny
• Galerie výtvarného umění Ostrava
• Národní galerie Praha
• České muzeum výtvarných umění Praha
• Umělecko-průmyslové muzeum Praha
• Dresdner Bank Praha
• Galéria M. A. Bazovského Trenčín
• Oblastní galerie Zlín
• Považská galéria Žilina.
• Nitrianska galéria Nitra
• Stedelijk Museum Amsterdam, Holandsko
• Akademie voor beeldende Kunsten Arnhem, Holandsko
• Graphothek Berlin, SRN
• Museum Bochum, SRN
• Josef Albers Museum Bottrop, SRN
• El Museo de Arte Moderno Jesús Soto CiudadBolívar, Venezuela
• Kunshalle Bremen, SRN
• Oregon State University, Corvallis, U.S.A.
• Kupferstich-Kabinett der Staatlichen Kunstsammlungen Dresden, SRN
• Leopold-Hoesch-Museum Düren, SRN
• Kunstmuseum Düsseldorf, SRN
• Museum Folkwang Essen, SRN
• Muzeum Okregowę Chełm, Poland
• Museum für Konkrete Kunst Ingolstadt, SRN
• Muzeum umění V. M. Vasněcova Kirov, Rusko
• Mittelrhein Museum Koblenz, SRN
• Artothek Köln, SRN
• Muzeum Koszalińske Koszalin, Poľsko
• Overbeck-Gesellschaft Lübeck, SRN
• Moderna Galerija Ljubljana, Slovinsko
• Städtische Kunstsammlungen Nürnberg, SRN
• Horst-Janssen-Museum Oldenburg, SRN
• Janus Panonius Múzeum Pécz, Maďarsko
• Kunstforum Ostdeutsche Galerie Regensburg, SRN
• Städtliche Galerie Haus Seel Siegen, SRN
• Národní muzeum Skopje, Macedónska republika
• Bibliotheca Vaticano, Vatikán, VA
• Library of congres Washington, U.S.A.
• Von der Heydt-Museum Wuppertal, SRN
• Albertina Wien, Rakúsko
• Sammlung Peter C. Ruppert – Museum im Kulturspeicher in Würzburg, SRN.

Významné diela

• Sei Solo (1965) [1]
• S-K (1965) [2]
• Théma S-V (1965) [3]
• Variant XII(1965) [4]
• Červené N(1965) [5]
• Biely návrh zákona (1965) [6]
• Théma 0-35 (diptych) (1966) [7]
• Danuvius (1968) [8]
• O - 80 - 05 (1980) [9]
• O - 81 - 12 (1981) [10]

Literatúra

• VALOCH, J. 1989. Dielo Miloša Urbáska. In VALOCH, J.; ŠEFČÁKOVÁ,E.; RIESE, Hans-P. Miloš Urbásek. Bratislava : SLOVENSKÝ TATRAN. 2000. s. 7 – 79. ISBN 80-222-0490-0

Externé odkazy

• www.urbasek.com [11]
• www.milos.urbasek.com [12]
• www.artfacts.net [13]
• www.artcapital.sk [14]
• www.webumenia.sk [www.webumenia.sk/autor/11142]