Mliečnan sodný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mliečnan sodný
Mliečnan sodný
Mliečnan sodný
Mliečnan sodný
Mliečnan sodný
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C3H5O3Na
Systematický názov 2-hydroxypropanoát sodný
Synonymá Laktát sodný, E325
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 112.06 g/mol
Ďalšie informácie
Číslo CAS 72-17-3
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Mliečnan sodný alebo laktát sodný je sodná soľ kyseliny mliečnej. Má mierne slanú príchuť. Vzniká fermentáciou zdrojov cukru, napríklad kukurice či cvikle, a následnou neutralizáciou vzniknutej kyseliny mliečnej.[1]

Laktát sodná sa používa ako liek a je na zozname esenciálnych liekov WHO.[2][3] Takisto sa používa v potravinárstve, kde má priradené označneie E325.[4]

Laktát sodný sa chemickou štruktúrou nepodobá na laktózu, zdieľajú len rovnaký pôvod názvu, ľudia s intoleranciou na laktózu ho teda môžu normálne konzumovať.[1][5]

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecne vznikajú laktáty, napríklad sodný, vápenatý či draselný, neutralizáciou kyseliny mliečnej a väčšina komerčne dostupných zdrojov kyseliny mliečnej ju produkuje zo zdrojov, ktoré nepatria medzi mliečne produkty, ako napríklad z kukuričného škrobu, zemiakov alebo melasy.[6] Niekedy sa používa i cukor či tapioka.[1]

Vo výnimočných prípadoch vzniká kyselina mliečna fermentáciou mliečnych produktov, napríklad srvátky[1] a laktózy.[6] Srvátku tvorí 6,5 % pevného podielu, z čoho 4,8 % je pevná laktóza.[7] Odpadová srvátka sa teda občasne používa na tvorbu kyseliny mliečnej, pokiaľ je srvátka samotná odpadným produktom pri výrobe niektorých mliečnych produktov.[8] Kyselina mliečna vytvorená týmto spôsobom sa potom používa v mliečnych produktoch, napríklad zmrzline alebo smotanovom syre.[6] Okrem toho napriek tomu, že kultúra použitá na fermentáciu kukurice alebo cvikly môže na začiatku obsahovať mlieko,[1] laktát sodný neobsahuje mliečny proteín, takže je vhodný i pre osoby s alergiou na mliečne bielkoviny.[1][5]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Potravinárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mliečnan sodný je používaný ako prídavná látka v potravinách. Je to tekutina, ale je dostupný i v práškovej podobe. Používa sa ako konzervant, regulátor kyslosti a ako objemové činidlo.[9]

Kozmetika[upraviť | upraviť zdroj]

Laktát sodný sa občas používa v šampónoch a podobných produktoch, napríklad tekutých mydlách, pretože je to účinný humektant a zvlhčovač.[10]

Lekárske použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Mliečnan sodný sa používa na liečbu arytmií spôsobených predávkovaním antiarytmikami triedy I, ako i sympatomimetík, ktoré môžu spôsobovať vysoký krvný tlak.[11]

Môže byť podávaný vnútrožilne ako zdroj hydrogenuhličitanu v rámci prevencie či liečenia miernej alebo stredne silnej metabolickej acidózy u pacientov s obmedzenou schopnosťou prijatia potravy (konkrétne hydrogenuhličitanu sodného), ak ich oxidatívne procesy nie sú poškodené. Použitie pri laktátovej acidóze je však kontraindikáciou.[12]

Mliečnan sodný môže spôsobovať panické ataky u ľudí s existujúcou panickou poruchou.[13] Až 72% ľudí s panickou poruchou malo panické ataky po vnútrožilnom podaní laktátu sodného. Na základe toho je možné laktát sodný použiť na potvrdenie diagnózy panickej poruchy.[14](s. 19)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f SILBERBERG, Barrie. The Autism and ADHD Diet: A Step-by-Step Guide to Hope and Healing by Living Gluten Free and Casein Free (GFCF) and Other Interventions. [s.l.] : Sourcebooks, Inc., 2009. Dostupné online. ISBN 978-1-4022-1845-3. S. 119.
  2. ↑ World Health Organization model list of essential medicines: 21st list 2019. Geneva : World Health Organization, 2019. WHO/MVP/EMP/IAU/2019.06. License: CC BY-NC-SA 3.0 IGO.
  3. ↑ World Health Organization model list of essential medicines: 22nd list (2021). Geneva : World Health Organization, 2021. WHO/MHP/HPS/EML/2021.02.
  4. ↑ ZDRAVOPEDIA. E325 - Mliečnan sodný [online]. Zdravopedia, 2022-12-05, [cit. 2022-12-05]. Dostupné online.
  5. ↑ a b WILLITTS, Alice; Deborah Carter. Food allergy & your child. [s.l.] : Class Publishing Ltd, 2007. Dostupné online. ISBN 978-1-85959-186-4. S. 85.
  6. ↑ a b c FLEMING, Alisa Marie. Go Dairy Free: The Guide and Cookbook for Milk Allergies, Lactose Intolerance, and Casein-free Living. [s.l.] : Go Dairy Free, 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-9791286-2-2. S. 90.
  7. ↑ RANKEN, M. D.; R. C. Kill. Food industries manual. [s.l.] : Springer, 1997. Dostupné online. ISBN 0-7514-0404-7. S. 125.
  8. ↑ INAMDAR. Biochemical Engineering: Principles And Concepts. [s.l.] : PHI Learning Pvt. Ltd., 2009. ISBN 978-81-203-3677-3. S. 254.
  9. ↑ Food Additive Code Numbers [online]. South Australian Department of Health, August 2006. Dostupné online. Archivované 2009-05-21 z originálu.
  10. ↑ Patent v USA 4758599
  11. ↑ TREVOR, Anthony; Bertram Katzung; Susan Masters. Katzung & Trevor's Pharmacology Examination and Board Review. 8e. vyd. [s.l.] : Go Dairy Free, 2008. ISBN 978-0-07-148869-3. S. 126.
  12. ↑ Hospira, Inc.. Sodium Lactate (sodium lactate) Injection, Solution, Concentrate [online]. U.S. National Library of Medicine, November 2004, [cit. 2012-08-16]. Dostupné online.
  13. ↑ Eric Hollander; Daphne Simeon. Concise Guide to Anxiety Disorders. [s.l.] : American Psychiatric Pub, 2003. Dostupné online. ISBN 978-1-58562-080-7. S. 1.
  14. ↑ SADOCK, Benjamin J.. Kaplan & Sadock's concise textbook of clinical psychiatry. 3rd. vyd. Philadelphia : Wolters Kluwer/Lippincott Williams & Wilkins, 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-7817-8746-8.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sodium lactate na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mliečnan_sodný&oldid=7784895“