Naďa Hrčková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Naďa Hrčková
slovenská muzikologička
Naďa Hrčková
Rod. menoNaďa Majerská
Narodenie11. august 1939 (79 rokov)
Bratislava, Slovensko
BydliskoBratislava, Slovensko
Národnosťslovenská
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiamuzikologička
DetiZuzana Ťapáková
Odkazy
Webstránkahrckova.sk

Prof. PhDr. Naďa Hrčková, CSc., rodená Majerská (* 11. august 1939, Bratislava) je slovenská muzikologička a vysokoškolská pedagogička.[1]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodená 11. 8. 1939 v Bratislave, kde momentálne aj žije. Medzinárodne uznávaná odborníčka v oblasti novšej hudobnej historiografie. Vysokoškolská pedagogička, vedecky a esejisticky činná v oblasti hudobnej vedy, tvorby a súčasnej, najmä slovenskej hudobnej kultúry.[1]

Profesionálne pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Takmer 40 rokov (1962 – 2004) pôsobila na odbore hudobná veda Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, kde sa stala v humanitných akademických snaženiach, i keď v novej orientácii, nasledovníčkou známeho profesora hudobnej vedy Jozefa Kresánka. Rad jej absolventov zastáva významné miesto v oblasti hudobnej vedy a organizácie hudobnej kultúry.

Od roku 1968 do 1971 bola aj redaktorkou časopisu Slovenská hudba a Hudobný život. Ako kritička avantgardy 60. rokov bola počas normalizácie (1971), nasledujúcej po sovietskej invázii do ČSSR v auguste 1968, za tieto svoje „nesprávne estetické názory” vyškrtnutá zo Zväzu slovenských skladateľov a mala zákaz publikačnej činnosti.

V rokoch 2004 – 2008 bola vedeckou pracovníčkou v Centre výskumu HTF VŠMU v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako hudobná spisovateľka v slobodnom povolaní.[1]

Vedecko-pedagogické tituly[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1961 absolvovala štúdium odboru hudobná veda na Filozofickej fakulte UK v Bratislave s titulom promovaný historik.[2] V roku 1969 získala titul PhDr.[3], 1980 CSc.[3], 1984 tzv. menovaciu docentúru[3] na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1999 získala riadnu docentúru na Masarykovej univerzite v Brne, na tej istej univerzite bola v roku 2001 inaugurovaná ako univerzitná profesorka v odbore muzikológia.[1]

Vedecko-pedagogické a ďalšie aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku 1989 naplno rozvinula medzinárodné aktivity. Zúčastňovala sa na sympóziách v Brne, Ľubľane, Varšave, Krakove, Vilniuse a ďalších, vydala dlhý rad štúdií v prestížnych medzinárodných zborníkoch a publikáciách.

Bohatá a pestrá je prednášková činnosť Nade Hrčkovej nielen doma ale aj v zahraničí. Prednáša predovšetkým dejiny hudby- starú hudbu stredovekú, renesančnú a ranobarokovú, hudbu po 2. svetovej vojne a predovšetkým Novú hudbu na Slovensku. Prednášala napríklad vo Varšave, Krakove, Katoviciach, Viedni, Rheinsbergu, Hamburgu, Vilniuse, Brne a iné.

V roku 1991 stála pri zrode medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos. Stala sa vedeckým garantom Sympózia Melos-Étos a editorkou periodického nemecko-slovenského zborníka zo sympózia. V doposiaľ desiatich vydaných zborníkoch sú reflektované všetky kľúčové témy súčasnej (najmä Novej) hudby na Východe a Západe (Hudba a totalita/ Musik und Totalität, Melos-Étos Bratislava, 1991; Hudba ako posolstvo/ Musik als Botschaft, Melos-Étos Bratislava 1993; 'Staré' v 'novom'/ Das Alte im Neuen. Litera Bratislava, 1995; Súčasná hudba medzi Východom a Západom/ Zeitgenössische Musik zwischen Ost und West, Orman Bratislava, 1997; Koniec storočia, koniec tisícročia/ Ende des Jahrhunderts, Ende des Milleniums, 1999, Orman Bratislava 2000; Posledných 30. rokov: Idey, osobnosti, hodnoty/ Die letzten 30 Jahren Ideen, Persönlichkeiten, Orman, Bratislava, 2001; Od Perotina po Steva Reicha. Idey minimálneho v hudobných dejinách a súčasnosti/ Vom Perotin bis Steve Reich. Die Idee des Minimalen in Musikgeschichte und Gegenwart, Hudobné centrum, AEPress 2005; Na začiatku bolo slovo. Opera a iné texty v súčasnej hudbe/ Am Anfang war das Wort. Oper und andere Texte in der zeitgenössischen Musik, 2003, AEPress Bratislava 2005; Sacrum a profanum v hudbe 20. storočia/ Sacrum und Profanum in der Musik des 20. Jh., Orman Bratislava, 2007; Melos und Ethos: gestern, heute – morgen?/Melos a étos: včera, dnes – zajtra?,Orman Bratislava 2009).

Paralelne založila aj edičný rad Slovenskí skladatelia (doposiaľ I. – III.), ktoré obsahujú štúdie a portréty o súčasnej hudbe a popredných slovenských skladateľoch a sociologickú sondu o situácii skladateľského povolania na Slovensku.

Je aj editorkou internetovej revue Melos, texty o súčasnej hudobnej kultúre, (vyd. Webmag, Texty o súčasnej hudobnej kultúre, revue Medzinárodnej pracovnej skupiny Nová hudba, ISSN: 1337-5547).

Roky rozvíjala živú, často polemicky ladenú hudobno-publicistickú činnosť v časopisoch a novinách, ako Hudobný život, Slovenská hudba, Literárny týždenník, Dialóg, Kultúrny život, Hudební rozhledy, Opus musicum, Národná obroda, Nové slovo, SME a ďalšie.

Hlavnými pracovnými doménami Hrčkovej sú stará hudba, hudba 20. storočia, slovenská hudba, najmä jej avantgardná vetva, teória hudobnej kritiky, estetika. Udržuje veľmi úzke kontakty s českou, poľskou a nemeckou muzikologickou scénou, čo sa odráža aj v jej vedeckých a kritických názoroch a v jej postavení v medzinárodnom kontexte.

Po roku 2002 realizuje ako hlavná autorka a ako editorka rozsiahly viaczväzkový (7 dielov) projekt dejín jednotlivých epoch európskej hudby od stredoveku po súčasnosť (s CD s hudobnými ukážkami), na ktorom sa podieľajú, popri európskych kapacitách, aj českí autori a ktorý vychádza aj v češtine.[1]

Diela [1][upraviť | upraviť zdroj]

Knižné publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hudobná kritika a hodnotenie (Bratislava, Opus 1986).
  • kol.: Umenie v živote človeka. Kapitola Hudba. Smena, Bratislava 1989.
  • Tradícia, modernosť a slovenská hudobná kultúra 1918 – 1948 (Bratislava, Litera 1996).
  • Slovenskí skladatelia II. (Sociologická sonda) (s Ivetou Kajanovou, Katarínou Boďovou, Bratislava, Orman 2001).
  • Dejiny hudby I. Európsky stredovek (Bratislava, Orman 2002; česky jako Dějiny hudby I, Evropský středověk, Praha, Euromedia 2004).
  • Dejiny hudby II. Renesancia (Bratislava, Ikar 2004; Dějiny hudby II. Renesance, Praha, Euromedia 2005).
  • Dejiny hudby VI. Hudba 20. storočia 1 (Bratislava, Ikar 2005; Dějiny hudby VI. Hudba 20. století 1, Praha, Euromedia 2006).
  • Dejiny hudby VI. Hudba 20. storočia 2 (Bratislava, Ikar 2006; Dějiny hudby VI. Hudba 20. století 2, Euromedia 2007).
  • (Ed). Dejiny hudby V. Hudba 19. storočia, Ikar Bratislava 2010; Dějiny hudby V. Hudba 19.století, Euromedia Praha 2011

Štúdie a state (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • The Character of Evalution in Art Criticism (in: sborník Crisis of Aesthetics?, Kraków, Uniwersytet Jagiellonski-Instytut Filozofii, 1979, s. 115 – 119).
  • O podstate kritického hodnotiaceho súdu (in: sborník Umění a kritika, Brno 1980, s. 79 – 84).
  • Ján Levoslav Bella ako priesečník vplyvov českej a slovenskej hudobnej kultúry (in: sborník Česká a slovenská tvorba vo vzájomnej kontinuite a ovplyvňovaní (1918 – 1983) (Bratislava, MDKO 1984, s. 28).
  • Zur Entwicklung der Bewertungskriterien in der slowakischen Musikkritik nach 1918 (in: Zborník Filozofickej a Pedagogickej fakulty UK, Musaica 23, Bratislava, SPN 1985, s. 109 – 117).
  • Prehodnocovanie tvorby Jána Levoslava Bellu na Slovensku (in: Hudobný archív 9, Martin, Matica slovenská 1985, s. 89 – 95).
  • O významu V. Helferta pre hudobnú kritiku a tvorbu na Slovensku v medzivojnovou období (in: sborník Vladimír Helfert v českém a evropském kontextu, Brno 1987, s. 78 – 81).
  • Podiel hudobnej kritiky na štýlovej krystalizácii slovenskej hudobnej moderny v 30. rokoch (in: Zborník Filozofickej a Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, Musaica 22, 1989, Bratislava).
  • Bachovské povedomie u slovenských skladateľov (in: sborník Händel a Bach. O dnešním pojetí jejich díla, Brno, MU 1992, s. 159 – 164).
  • Kult Jána Levoslava Bellu v 20. rokoch 20. storočia. In: Ján Levoslav Bella v kontexte európskej hudobnej kultúry, Lengová, Jana (ed.), Nadácia Jána Levoslava Bellu, Banská Bystrica 1993, s. 182 – 186 (resumé v angličtine, nemčine)
  • Mýtus hudobnej výchovy v slovenskej hudobnej kultúre (in: sborník Hudobná výchova vo vývoji súčasnej hudobnej kultúry, Nitra, Vysoká škola pedagogická 1994, s. 135 – 141).
  • Skladateľské povolanie a slovenská totalita. In: Hudba ako posolstvo. Hudba a totalita / Musik als Botschaf. Musik und Totalität, Bratislava 1995, s. 59 – 66 (festival Melos-Étos)
  • Die Botschaft in der zeitgenössischen slowakischen Musik. In: Hudba ako posolstvo. Hudba a totalita / Musik als Botschaft. Musik und Totalität, Bratislava 1995, s. 191 – 200 (festival Melos-Étos)
  • Die Entwicklungsphasen der modernen slowakischen Musik. In: 29th Conference of Baltic Musicologists. Musicological Approach to 20th Century Music, Vilnius 1995, s. 23 (Lithuanian Composers Union)
  • Die slowakische Musikmoderne zwischen zwei Weltkriegen – Irrtum oder Notwendigkeit? (in: sborník Glasba in družba v 20. stoletju, Festival Ljubljana 1996, s. 240 – 245).
  • Jozef Kresánek und die systematische Musikwissenschaft an der Comenius Universität Bratislava. In: Tradícia, modernosť a slovenská hudobná kultúra 1918 – 1948, Litera, Bratislava 1996, s. 239 – 250
  • Das „Alte“ in der slowakischen Musik der 70er und 80er Jahren (in: sborník „Staré“ v „novom“, Bratislava, Litera 1997, s. 68 – 71).
  • Eugen Suchoň a „teória jedinej cesty“. Pocta Eugenovi Suchoňovi (in: sborník Eugen Suchoň v kontexte európskej hudby 20. storočia, Bratislava, NHC 1998, s. 43 – 49).
  • Humanität in der verbalen Reflexion der slowakischen Musikkultur (in: sborník Colloqium – Komponist und Humanität, Brno, MU 1999, s. 221 – 225).
  • B. Martinů und die Ideologie des einzigen Weges der tschechischen und slowakischen Musikmoderne (in: Glasba in družba družba v 20. stoletju, Festival Ljubljana 1999, s. 101 – 105).
  • Slowakische Komponisten: woher – wohin (in: sborník Slovenskí skladatelia, Bratislava, Katedra hudobnej vedy FiF UK, Stimul 2000, s. 31 – 45).
  • Eugen Suchoň: 20-er Jahren und das “adornsche Dilemma der Slowaken”. In: Kongressbuch of Slovenian Musical Days, Festival Ljubljana 2008
  • Ich gehöre nirgendshin. Im memoriam György Ligeti. In: Zborník zo sympózia Slovenian Musical Days, Festival Ljubljana 2007, s. 206 – 218
  • Ost-Oper von dem Umbruch: Katastrophe und Warnung. In: Am Anfang war das Wort. Oper, Lied und andere Texte in der zeitgenössischen Musik. Zborník zo sympózia Melos-Étos 2005, Bratislava 2006, s. 87 – 99 (AEPress)
  • Chopin, Avantgarde, Postmoderne: wandernde Ideen... In: Continuity and Avant-Garde: Between Tradition and New Challenges, 19th Music Days 2004, Festival Ljubljana 2005, s. 166 – 177
  • Chopin und die zeitgenössische Musik (Einige Beispiele). In: Chopin and his Work in the context of culture, ed. by Irena Poniatowska, volume 2, 2005, s. 395 – 411 (Polska Akademia Chopinowska, Narodowy Instytut Fryderyka Chopina, Musica Iagellonica)
  • Starší brat. Českí zakladatelia hudobnej vedy na Slovensku. In: Musicologica brunensis. Ad honorem Jan Racek, Bohumír Štědroň et Zdeněk Blažek, Praha 2005, s. 195 – 202 (KLP)
  • Zum Kompositionprozess von György Ligeti. In: “Principles of Musical Composition, Creative Process”, Vilnius 2005 (Lithuanian Academy of Music and Theatre)
  • Über der heutigen Minimalisierung der Werte. In: Vom Perotin bis Steve Reich. Ideen des Minimalen in Musikgeschichte und Gegenwart, zborník, Melos-Étos 2005, Bratislava 2005, s. 22 – 25 (AEPress)
  • Politik, Musik und Theater in der Oper von Juraj Beneš Das Festmahl (1980). In: Acta Universitas Palackianae, Olomoucensis Facultas Philosophica – Aesthetica 28, 2005, s. 47 – 55 (Univerzita Palackého v Olomouci)
  • Einige Bemerkungen zur Oper Festmal von Juraj Beneš. In: Duchowość Europy środkowej i wschodniej w muzyce końca XX. wieku, ed. Droba – Szwajgier – Malecka, Kraków 2004, s. 99 – 107 (Akademia Muzyczna Kraków)
  • Vertonung polnischer Poeten in der zeitgenössischen slowakischen Musik. In: Piešń polska Reconaissance, ed. M. Tomaszewski 2003, s. 145 – 155 (Akademia Muzyczna Kraków)
  • Reflections of J. S. Bach in Contemporary Slovak Musik after Soviet Invasion of 1968. In: Musicologica Istropolitana I, Stimul, Bratislava 2002, s. 163 – 167
  • Über die Möglichkeiten einer Historiographie der neueren Musikgeschichte. In: Muzyka w kontekście kultury, Kraków 2002, s. 553 – 560 (Akademija muzyczna)
  • Reflections of Bach in Contemporary Slovak Music. In: Bach 2000. Music between Virgin Forest and Knowledge Society, Brno 2002, s. 239 – 245 (Compostela Group of Universities)
  • Hudba, politika a divadlo v opere Juraja Beneša Hostina. In: Slovenskí skladatelia III, Bratislava 2002 (Orman), s. 47 – 58
  • O možnostiach historiografie novších hudobných dejín. In: Slovenskí skladatelia / Slowakische Komponisten III, Bratislava 2002, s. 5 – 18
  • O niektorých aspektoch vzťahu hudby a slova v piesňových cykloch súčasnosti. In: Slovenskí skladatelia / Slowakische Komponisten III, Bratislava 2002, s. 58 – 75
  • Zeitgenössische Komponisten: Wandernde Ideen. In: Koniec storočia, koniec tisícročia / Ende des Jahrhunderts, Ende des Milleniums. Zborník z medzinárodného sympózia v rámci festivalu Melos-Étos, Bratislava 2000 (Orman), s. 38 – 60
  • F. Chopin und die zeitgenössische Musik. In: 2nd International Chopin Congress, Warszawa 1999, s. 14 (Polska Akademia Chopinowska)
  • Die zeitgenössische slowakische Musik zwischen Ost und West. In: Zeitgenössische Musik zwischen Ost und West / Súčasná hudba medzi Východom a Západom, Orman Bratislava 1998, s. 66 – 69
  • Kult Jána Levoslava Bellu v 20. rokoch 20. storočia. In: Ján Levoslav Bella v kontexte európskej hudobnej kultúry, Lengová, Jana (ed.), Nadácia Jána Levoslava Bellu, Banská Bystrica 1993, s. 182 – 186 (resumé v angličtine, nemčine)
  • Das 'Alte' in der slowakischen Musik der 70er und 80er Jahren. In: 'Staré' v 'novom' = Das Alte im Neuen, Litera, Bratislava 1997, s. 68 – 71
  • Prípad Ivan Poledňák v kontexte českej a slovenskej hudobnej kultúry. In: Acta Universitas Palackianae Olomucensis IX, Olomouc 2007
  • Dvadsiate roky: adornovská dilema Slovákov a Eugen Suchoň. In: Miloslav Kabeláč, Eugen Suchoň, sborník příspěvkůz mezinárodní muzikologické konference ke 100 výročí narození,Nakladatelství AMU v Praze, Praha 2010
  • Krzyk prawdy w operze Juraja Beneša The Players według Hamleta Szekspira, In: 120 Lat Akademii muzycznej w Krakowie (1988 – 2008), Akademia muzyczna, Kraków, 2011
  • Last event... In: „Melos” a “Étos”/ “Melos” und Ethos”,Kongressbuch, HC, Orman Bratislava 2009

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Turan, Andrijan – Hrčková, Naďa: Ľudia bez humoru sú nudní Rande s muzikologičkou profesorkou Naďou Hrčkovou,, 2011 Slovenka, Bratislava roč. 64, 2011, č. 48, s. 34 – 37.
  • Szczepańska-Lange, Elżbieta: Na Slovensku vyzerala “normalizácia” na pohľad veľmi humánn. S prof. Naďou Hrčkovou hovorí Elżbieta Szczepańska-Lange2009 Hudobný život, Bratislava roč. 41, 2009, č. 10, s. 10 – 13.
  • Geisbacherová, Michaela: Sprievodca hudbou Východu 2007 Knižná revue, Bratislava roč. XVII, 2007, č. 12, s. 5.
  • Szczepańska-Lange, Elžbieta: “Bo tutaj, prosze pani, bedzie teraz normalizacja” Z prof. Nadia Hrčkova rozmawia Elźbieta Szepaňska-Lange 2007 Ruch muzyczny, Varšava roč. LI, 2007, č. 2, s. 30 – 34.
  • Szczepańska-Lange, Elžbieta: Mieszkańcy z krainy Kilviria (Dejiny hudby VI., Hudba 20. storočia 2) 2007 Ruch muzyczny, Varšava roč. LI, 2007, č. 18 – 19, s. 58 – 64.
  • Kajanová, Yvetta: Naďa Hrčková: Dejiny hudby VI. Hudba 20. storočia (1) 2007 Tempo, Hudobná a tanečná fakulta Vysokej školy múzických umení, Bratislava roč. 4, 2007, č. 1, s. 30 – 31.
  • Rehák, Oliver: Aká je hudba z Východu (Naďa Hrčková: Dejiny hudby, Hudba 20. storočia 2) 2007 SME, Bratislava roč. 15, 2007, č. 121 (27. 5.).
  • Unger, Pavol: Dejiny hudby II. Renesancia 2007 In: www.hrckova.sk Melos, texty o súčasnej hudobnej kultúre, internetová revue. (Tvárou v tvár tvorcovi hudby), prebraté z denníka Pravda, Bratislava 2007, č. 2.
  • Geisbacherová, Michaela: Orientácia vo svete súčasnej hudby 2006 Knižná revue, Bratislava roč. XVI, 2006, č. 10, s. 5.
  • Cselényi, László: Hudba XX. storočia 2006 Szabad Újság roč. XIV, 2006, č. 23, s. 11.
  • Kajanová, Yvetta: Naďa Hrčková: Dejiny hudby VI 2006 Opus musicum. Hudební revue, Brno roč. 38, 2006, č. 4, s. 58 – 59.
  • Blahynka, Miloslav: Príspevok k dejinám európskej hudby 2005 Knižná revuezu, Bratislava roč. XV, 2005, č. 8, s. 6.
  • Poledňák, Ivan: Naďa Hrčková 2004 Hudobný život, Bratislava roč. 36, 2004, č. 9, s. 6.
  • Šišková, Ingeborg: Naďa Hrčková: Dejiny hudby I., Európsky stredovek 2004 Hudobný život, Bratislava roč. 36, 2004, č. 12, s. 47.
  • Mojžišová, Michaela: Slovenskí skladatelia III 2003 Hudobný život, Bratislava roč. 35, 2003, č. 2, s. 45 – 46.
  • Horkay, Tomáš: Slovenskí skladatelia / Slowakische Komponisten 2001 Hudobný život, Bratislava roč. 33, 2001, č. 1, s. 45.
  • Šályová, Silvia: Naďa Hrčková (ed.): Slovenskí skladatelia I 2001 Slovenská hudba. Revue pre hudobnú kultúru, Bratislava roč. 27, 2001, č. 1, s. 154 – 157.
  • Kajanová, Yvetta: Súčasná hudba medzi Východom a Západom Zborník zo sympózia v rámci festivalu Melos-Étos 1997 2000 Slovenská hudba. Revue pre hudobnú kultúru, Bratislava roč. 26, 2000, č. 1 – 2, s. 241 – 243.
  • Adamov, Norbert: Užitočný pohľad späť 1998 Hudobný život, Bratislava roč. 30, 1998, č. 7, s. 10.
  • Blahynka, Miloslav: Búranie mýtov o slovenskej hudbe Naďa Hrčková: Tradícia, modernosť a slovenská hudobná kultúra 1998 Literárny týždenník, Bratislava roč. 11, 1998, č. 15, s. 14 -ak-:.
  • Hudobná kritika a hodnotenie 1987 Osvetová práca, Obzor, Bratislava roč. 37, 1987, č. 17, s. 46.
  • Blahynka, Miloslav: Naďa Hrčková: Hudobná kritika a hodnotenie Opus Bratislava 1986 1987 Hudobný život, Bratislava roč. 19, 1987, č. 10, s. 8.
  • Petrík, Vladimír: Podnetná kniha o kritike 1986 Nové Slovo, Bratislava roč. 28, 1986, č. 51.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f Profil osobnosti : Naďa Hrčková [online]. Bratislava : Hudobné centrum, rev. 2017-01-26, [cit. 2018-08-01]. Dostupné online.
  2. Naďa Hrčková In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, [cit. 2018-08-01]. Dostupné online.
  3. a b c Nadežda Hrčková In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, [cit. 2018-08-01]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]