Natan Jelin-Mor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Natan Jelin-Mor
נתן ילין-מור
Natan Jelin-Mor
Biografické údaje
Narodenie1913
Hrodna, Ruské impérium
(teraz Bielorusko)
Úmrtie19. február 1980
Izrael
Politická stranaKandidátka bojovníkov
Odkazy
Spolupracuj na CommonsNatan Jelin-Mor
(multimediálne súbory)

Natan Jelin-Mor (hebr. : נתן ילין-מור, narodený ako Natan Friedman-Jelin; 1913 – † 19. február 1980) bol revizionistický sionistický aktivista, vodca Lechi a izraelský politik. V staršom veku sa stal radikálnym pacifistom, ktorý podporoval rokovanie s Organizáciou za oslobodenie Palestíny (OOP) a významné územné ústupky v rámci izraelsko-palestínskeho konfliktu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Hrodne v cárskom Rusku (dnes Bielorusko). Študoval inžinierstvo na Varšavskej polytechnike. Ešte v Poľsku sa angažoval v hnutiach Betar a Irgun. V rokoch 1938 až 1939 bol, spoločne s Avrahamom Sternom, spoluredaktor poľských novín Irgunu s názvom Di Tat (doslova „Štát“).[1]

Spolu so Sternom tajne imigrovali do mandátnej Palestíny a stali sa členmi židovskej polovojenskej organizácie Lechi (známej aj ako Sternov gang). V decembri 1941 sa pokúsil vycestovať do Turecka na rokovanie s nacistickými predstaviteľmi o masovom prepustení Židov z východnej Európy, výmenou za spoluprácu Lechi pri boji proti Spojenému kráľovstvu. Jeho misia však bola prerušená, keď ho uväznili v Sýrii. Po repatriácii ho Briti vzali do väzby v Latrune, kde sa mu s ďalšími 19 druhmi podarilo vykopať 70 metrový tunel, cez ktorý 1. novembra 1943 ušli.[2] Po Sternovej smrti sa stal členom najužšieho vedenia Lechi (triumvirátu), spoločne s Jisraelom Eldadom, šéfom propagandy, a Jicchakom Šamirom, šéfom operácií.[1] Jelin-Mor sa staral o politické záujmy Lechi.

Natan Jelin-Mor (uprostred) a Matitjahu Šmuelivic pred väznicou v Akku po prepustení v roku 1949

Bol jedným zo strojcov atentátu na lorda Moyna. Boj proti Britom videl v medzinárodnom meradle a bol za spoluprácu s inými antikolonialistickými skupinami, vrátane palestínskych a arabských skupín. Po masakre v Dejr Jásin osobne konfrontoval Eldada.[3]

V roku 1948 vytvoril Kandidátku bojovníkov. Po zvolení do izraelského parlamentu (Knesetu) pôsobil ako člen komisie pre vnútorné vzťahy. V roku 1949 bol súdený a odsúdený za vraždu emisára OSN Folke Bernadotta zo septembra 1948, ale keď jeho strana uspela v parlamentných voľbách, prepustili ho na slobodu.[3]

V roku 1949 odsúdil delenie Palestíny ako „kupčenie s územím domoviny“, rovnako bol odporcom palestínskeho práva návratu.[4] Neskôr sa preorientoval z pravicového politika na ľavicového[pozn 1] v súvislosti s prosovietskym postojom niektorých radikálov z Lechi v 40. rokoch, obhajovaním prosovietskej zahraničnej politiky. Rovnako zmenil postoj vo vzťahu k palestínskym Arabom a venoval mnoho úsilia na uzmierenie s palestínskymi Arabmi a rokovaniam s Organizáciou za oslobodenie Palestíny (OOP).[3][5] V roku 1956 pomáhal založiť skupinu Semitic Action, ktorej časopis redigoval.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • JELIN-MOR, Natan. Fighters for the Freedom of Israel – Personalities, Ideas, and Adventures. Jeruzalem : Shiḳmonah, 1974. (po hebrejsky)
  • JELIN-MOR, Natan. The ere years. Tel Aviv : Kineret, 1990. ISBN 9789652862372. (po hebrejsky)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b DAVES, Bryan. Natan Yellin-Mor [online]. Answers.com, [cit. 2008-06-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. BEN JEHUDA, Nachman. Political Assassinations by Jews: A Rhetorical Device for Justice. New York : State University of New York Press, 1993. Dostupné online. ISBN 978-0791411667. S. 96. (po anglicky)
  3. a b c SHINDLER, Colin. The Land Beyond Promise: Israel, Likud and the Zionist Dream. [s.l.] : I.B.Tauris, 2001. ISBN 186064774X. S. 182–183. (po anglicky)
  4. SHAVIT, Jacob. The New Hebrew Nation: A Study in Israeli Heresy and Fantasy. [s.l.] : Routledge, 1987. S. 148. (po anglicky)
  5. ABOUREZK, James. Name That Terrorist [online]. Counterpunch, 2008-06-06, [cit. 2009-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. V Izraeli sa označenie pravice a ľavice nevzťahuje na ekonomický význam týchto slov (ako napríklad v Európe), ale týka sa postoja voči palestínskym Arabom a izraelsko-palestínskemu konfliktu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Natan Jelin-Mor na českej Wikipédii.