Natan Jelin-Mor

	Natan Jelin-Mor; נתן ילין-מור
Biografické údaje
Narodenie	1913; Hrodna, Ruské impérium; (teraz Bielorusko)
Úmrtie	19. február 1980; Izrael
Politická strana	Kandidátka bojovníkov
Odkazy
	Natan Jelin-Mor; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Natan Jelin-Mor (hebr. : נתן ילין-מור, narodený ako Natan Friedman-Jelin; 1913 – † 19. február 1980) bol revizionistický sionistický aktivista, vodca Lechi a izraelský politik. V staršom veku sa stal radikálnym pacifistom, ktorý podporoval rokovanie s Organizáciou za oslobodenie Palestíny (OOP) a významné územné ústupky v rámci izraelsko-palestínskeho konfliktu.

Životopis

Narodil sa v Hrodne v cárskom Rusku (dnes Bielorusko). Študoval inžinierstvo na Varšavskej polytechnike. Ešte v Poľsku sa angažoval v hnutiach Betar a Irgun. V rokoch 1938 až 1939 bol, spoločne s Avrahamom Sternom, spoluredaktor poľských novín Irgunu s názvom Di Tat (doslova „Štát“).^[1]

Spolu so Sternom tajne imigrovali do mandátnej Palestíny a stali sa členmi židovskej polovojenskej organizácie Lechi (známej aj ako Sternov gang). V decembri 1941 sa pokúsil vycestovať do Turecka na rokovanie s nacistickými predstaviteľmi o masovom prepustení Židov z východnej Európy, výmenou za spoluprácu Lechi pri boji proti Spojenému kráľovstvu. Jeho misia však bola prerušená, keď ho uväznili v Sýrii. Po repatriácii ho Briti vzali do väzby v Latrune, kde sa mu s ďalšími 19 druhmi podarilo vykopať 70 metrový tunel, cez ktorý 1. novembra 1943 ušli.^[2] Po Sternovej smrti sa stal členom najužšieho vedenia Lechi (triumvirátu), spoločne s Jisraelom Eldadom, šéfom propagandy, a Jicchakom Šamirom, šéfom operácií.^[1] Jelin-Mor sa staral o politické záujmy Lechi.

Bol jedným zo strojcov atentátu na lorda Moyna. Boj proti Britom videl v medzinárodnom meradle a bol za spoluprácu s inými antikolonialistickými skupinami, vrátane palestínskych a arabských skupín. Po masakre v Dejr Jásin osobne konfrontoval Eldada.^[3]

V roku 1948 vytvoril Kandidátku bojovníkov. Po zvolení do izraelského parlamentu (Knesetu) pôsobil ako člen komisie pre vnútorné vzťahy. V roku 1949 bol súdený a odsúdený za vraždu emisára OSN Folke Bernadotta zo septembra 1948, ale keď jeho strana uspela v parlamentných voľbách, prepustili ho na slobodu.^[3]

V roku 1949 odsúdil delenie Palestíny ako „kupčenie s územím domoviny“, rovnako bol odporcom palestínskeho práva návratu.^[4] Neskôr sa preorientoval z pravicového politika na ľavicového^{[pozn 1]} v súvislosti s prosovietskym postojom niektorých radikálov z Lechi v 40. rokoch, obhajovaním prosovietskej zahraničnej politiky. Rovnako zmenil postoj vo vzťahu k palestínskym Arabom a venoval mnoho úsilia na uzmierenie s palestínskymi Arabmi a rokovaniam s Organizáciou za oslobodenie Palestíny (OOP).^[3]^[5] V roku 1956 pomáhal založiť skupinu Semitic Action, ktorej časopis redigoval.

Dielo

JELIN-MOR, Natan. Fighters for the Freedom of Israel – Personalities, Ideas, and Adventures. Jeruzalem : Shiḳmonah, 1974. (po hebrejsky)
JELIN-MOR, Natan. The ere years. Tel Aviv : Kineret, 1990. ISBN 9789652862372. (po hebrejsky)

Referencie

↑ ^a ^b DAVES, Bryan. Natan Yellin-Mor [online]. Answers.com, [cit. 2008-06-06]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ BEN JEHUDA, Nachman. Political Assassinations by Jews: A Rhetorical Device for Justice. New York : State University of New York Press, 1993. Dostupné online. ISBN 978-0791411667. S. 96. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c SHINDLER, Colin. The Land Beyond Promise: Israel, Likud and the Zionist Dream. [s.l.] : I.B.Tauris, 2001. ISBN 186064774X. S. 182–183. (po anglicky)
↑ SHAVIT, Jacob. The New Hebrew Nation: A Study in Israeli Heresy and Fantasy. [s.l.] : Routledge, 1987. S. 148. (po anglicky)
↑ ABOUREZK, James. Name That Terrorist [online]. Counterpunch, 2008-06-06, [cit. 2009-12-28]. Dostupné online. Archivované 2008-06-08 z originálu. (po anglicky)

Poznámky

↑ V Izraeli sa označenie pravice a ľavice nevzťahuje na ekonomický význam týchto slov (ako napríklad v Európe), ale týka sa postoja voči palestínskym Arabom a izraelsko-palestínskemu konfliktu.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Natan Jelin-Mor

Externé odkazy

Kneset – Natan Jelin-Mor (po anglicky)
Jewish Virtual Library – Nathan Yellin-Mor (po anglicky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Natan Jelin-Mor na českej Wikipédii.

[daves-1] DAVES, Bryan. Natan Yellin-Mor [online]. Answers.com, [cit. 2008-06-06]. Dostupné online. (po anglicky)

[2] BEN JEHUDA, Nachman. Political Assassinations by Jews: A Rhetorical Device for Justice. New York : State University of New York Press, 1993. Dostupné online. ISBN 978-0791411667. S. 96. (po anglicky)

[schindler182-183-3] SHINDLER, Colin. The Land Beyond Promise: Israel, Likud and the Zionist Dream. [s.l.] : I.B.Tauris, 2001. ISBN 186064774X. S. 182–183. (po anglicky)

[shavit-4] SHAVIT, Jacob. The New Hebrew Nation: A Study in Israeli Heresy and Fantasy. [s.l.] : Routledge, 1987. S. 148. (po anglicky)

[6] ABOUREZK, James. Name That Terrorist [online]. Counterpunch, 2008-06-06, [cit. 2009-12-28]. Dostupné online. Archivované 2008-06-08 z originálu. (po anglicky)

[5] V Izraeli sa označenie pravice a ľavice nevzťahuje na ekonomický význam týchto slov (ako napríklad v Európe), ale týka sa postoja voči palestínskym Arabom a izraelsko-palestínskemu konfliktu.

[1]

[2]

[3]

[4]

[pozn 1]

[5]