Nom (zo starogr.νομός–„štvrť“) alebo sepat (staroeg.sp3t–„kraj“) bola jednotka administratívneho rozdelenia starovekého Egypta. Používanie gréckeho namiesto egyptského označenia je dôsledkom dlhodobého vplyvu Grékov na Egypt, ktoré sa ustálilo počas obdobia Ptolemaiovcov. Okrem toho boli Gréci natoľko fascinovaní Egyptom, že o ňom zanechali veľa historických záznamov. Práve z nich čerpali európski historici pri poznávaní Egypta.
Rozdelenie starovekého Egypta na nomy siaha až do preddynastického obdobia (pred 3100 pred Kr.). Nomy pôvodne existovali ako nezávislé mestské štáty, ale neskôr sa začali zlučovať. Podľa tradície konečné zjednotenie vykonal Meni.[1]
Nielenže rozdelenie zostalo nedotknuté po viac ako tri tisícročia, ale i hranice jednotlivých nomov a ich poradie zostalo takmer nemenné. Niektoré, ako napríklad Xois v delte alebo Chent-min v Hornom Egypte, sa spomínajú po prvý raz na Palermskej doske (5. dynastia), ďalšie, ako Bubastidský nom, sa objavujú až počas Novej ríše. Podľa systému, ktorý sa používal vo faraónskom Egypte, bol Egypt rozdelený na 42 nomov. Staroeg. slovo „sepat“ pôvodne znamenalo zavlažované územie. Nomy sa pravdepodobne vyvinuli z takýchto zavlažovaných oblastí, ktoré delili nílske údolie kvôli daňovým odvodom. Členenie v Hornom Egypte bolo stabilnejšie ako v Dolnom, kde sa hranice nomov priebežne prispôsobovali toku ramien nílskej delty.[2]
Dolný Egypt, od starého hlavného mesta Memfidy po Stredozemné more, sa skladal z 20 nomov. Prvý z nich sa rozprestieral okolo hlavného mesta, dnešnej Sakkáry a Gízy, na mieste Káhiry. Nomy sú očíslované približne v poradí, v akom nasledujú z juhu na sever, pričom začínajú zo západu smerom na východ. Alexandria bola podľa toho v 3. a Bubastis v 18. nome.
Horný Egypt bol rozdelený na 22 nomov. Prvý z nich sa nachádzal v okolí Elefantíny, neďaleko egyptksých hraníc s Núbiou na Prvom katarakte. Dnes sa na tomto mieste nachádza Asuán. Odtiaľto pokračovalo číslovanie po prúde rieky v usporiadanom poradí nílskym údolím. Téby (dnes Luxor) ležal v 4., Amarna (staroeg.Achetaton) v 14. a Mejdúm v 21. nome.
Počas grécko-rimskej nadvlády nad Egyptom boli niektoré nomy pridané alebo premenované. Ptolemaiovci tak premenovali Krokodilopolitský nom na Arsinoitský nom. Hadrián vytvoril nový nom: Antinoopolitský, ktorý mal za hlavné mesto ním založený Antinoopolis.
Na čele každého nomu stál nomarch. V niektorých obdobiach to bola pozícia dedičná, inokedy nomarchov menoval faraón. Pokiaľ bola centrálna vláda silná, nomarchovia slúžili iba ako faraónovi správcovia. V časoch, kedy bola vláda slabá, napríklad v dobách cudzích vpádov alebo vojen, jednotlivé nomy sa dokázali postarať sami o seba a vznikli v nich dedičné vládnúce rody. Konflikty takýchto lokálnych vládcov boli v pohnutých dobách pomerne časté, napríklad počas Prvého prechodného obdobia, kedy došlo k rozpadu centrálnej autority až do doby, kedy sa podarilo jednému z vládcov ovládnuť celú krajinu a stať sa novým faraónom.
Delenie na nomy pretrvalo do rímskych čias. V čase, kedy bol Egypt rímskou provinciou, razili jednotlivé nomy vlastné peniaze, takzvané nomické mince, na ktorých sa stále odrážali miestne tradície. Nomy si udržali svoju dôležitosť pre administratívne členenie Egypta až do reformy byrokratického aparátu za vlády cisárov Diokleciána a Konštantína.
Po rokoch 307 – 308 prebrali úlohu nomov menšie jednotky nazývané pagi, s ktorými získali význam na ich čele stojaci pagarchovia. Úlohou pagarcha bolo v prvom rade zorganizovať výber daní, ale neskôr prijal pagarch aj vojenské funkcie. Pagarchovia boli často bohatí vlastníci pôdy, ktorý vládli tej pagi, z ktorej pochádzali.
Časom sa udiali nasledujúce zmeny v administratívnom usporiadaní Egypta:[3] Administrácia 3. hornoeg. kraja bola pravdepodobne rozdelená na dve časti – východný (Nechen) a západný (Necheb) breh Nílu; 11. hornoeg. kraj sa neskôr spojil s 13. hornoeg. 4. dolnoeg. kraj splynul postupne s 5. dolnoeg., časť 12. dolnoeg. kraja sa počas 18. dynastie stala samostatným 17. dolnoeg. krajom a 18. a 19. dolnoeg. kraje splynuli do jedného administratívneho celku.
Niektoré kraje sa rozkladali len na jednom brehu rieky: 12. a 18. hornoeg. kraj sa rozkladali len na východnom brehu Nílu, 19. zase len na západnom brehu.
Hieroglyfy označených krajov (*) nie sú presné a v skutočnosti tvoria osobitné ligatúry, ktoré boli určené len pre vyjadrenie vlastného názvu kraja a nepatrili k bežnému súboru znakov. Systém zobrazovania hieroglyfov vo Wikipédii (WikiHiero) neumožňuje zobraziť tieto špeciálne znaky korektne.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Nome (Egypt) na anglickej Wikipédii, Nomo na španielskej Wikipédiia Nome (Égypte antique) na francúzskej Wikipédii.
