Ondřej Novosad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ondřej Novosad
Narodenie 17. december 1962 (59 rokov)
Jeseník, Československo
Alma mater Vysoká vojenská škola pozemného vojska
Vojenská akadémia A. Zápotockého v Brne
Štátne občianstvo Česko-Slovensko Československo
Slovensko Slovensko
Vojenská kariéra
Ozbrojené sily Slovensko Ozbrojené sily SR
Hodnosť Army-SVK-OF-07.svg Generálmajor
Funkcia vojenský predstaviteľ pri Vojenskom výbore NATO
Velil Pozemné sily SR
Spoločné operačné veliteľstvo
Účasť v bojoch

generálmajor Ing. Ondřej Novosad (* 17. december 1962, Jeseník) je slovenský generál.

Je veliteľom Spoločného operačného veliteľstva OS SR,[1] ktoré vzniklo v apríli 2021.[2] Od 1. apríla 2017 [3] do 31. decembra 2020 bol vojenský predstaviteľ pri Vojenskom výbore NATO a EÚ.[4] Predtým bol od roku 2012 veliteľom Pozemných síl Slovenskej republiky.[5]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1982 absolvoval Vojenskú strednú odbornú školu v Martine. Potom v období 1982, až 1986 študoval na Vojenskej vysokej škole vo Vyškove na Morave a roku 1986 bol menovaný do hodnosti poručík ako vojak z povolania. Po ukončení štúdia vykonával základné veliteľské funkcie v ženijnom vojsku. Po ukončení postgraduálneho štúdia na Vojenskej akadémii A. Zápotockého v Brne bol v roku 1991, ustanovený do funkcie veliteľa školy dôstojníkov v zálohe.

Po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa v roku 1993, stal ženijným náčelníkom v Žiline. Od roku 1997 do roku 2001 absolvoval rôzne štábne a jazykové kurzy na Slovensku aj v zahraničí. V roku 2005, absolvoval kurz anglického jazyka vo Veľkej Británii. V rokoch 20072010 pôsobil vo funkcii veliteľa 2. mechanizovanej brigády v Prešove.[6] V tejto funkcii vtedajšieho plukovníka Novosada prezident SR k 23. januáru 2008 vymenoval do prvej generálskej hodnosti brigádny generál.[7] V rokoch 2010 až 2012 bol zástupcom veliteľa Pozemných síl, 10./15. septembra 2012 (podľa životopisu 15. septembra[6]) sa stal ich veliteľom.[5] Funkciu vykonával do 31. marca 2017. Od 1. apríla 2017 bol vojenským predstaviteľom pri Vojenskom výbore NATO.[3] Vo funkcii nahradil genmjr. Miroslava Kociana.[8] Pôsobenie vo funkcii ukončil k 31. decembru 2020, jeho nástupcom je genpor. Josef Pokorný.[4]

19. apríla 2016 bol prezidentom Andrejom Kiskom povýšený do hodnosti generálmajor.[9]

Pôsobenie vo vojenských misiách v zahraničí[upraviť | upraviť zdroj]

Miesta vojenského pôsobenia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Veliteľ SOV [online]. Ozbrojené sily SR, [cit. 2021-04-23]. Dostupné online.
  2. Vo štvrtok 1. apríla vznikla nová zložka Ozbrojených síl SR, Spoločné operačné veliteľstvo OS SR, so sídlom v Banskej Bystrici [online]. Ozbrojené sily SR, 2021-04-08, [cit. 2021-04-23]. Dostupné online.
  3. a b ŽIAK, Jozef. Odovzdanie velenia pozemným silám v Trenčíne [online]. Trenčín: Veliteľstvo Pozemných síl, 2017-03-24, [cit. 2017-04-01]. Dostupné online.
  4. a b Ukončenie činnosti vojenského predstaviteľa pri VV NATO a EÚ generálmajora Ing. Ondřeja NOVOSADA, PhD. [online]. Ozbrojené sily SR, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
  5. a b KPT. BUŠOVÁ, Lenka. Pozemné sily majú nového veliteľa [online]. Trenčín: Veliteľstvo Pozemných síl, 10.09.2012, [cit. 2012-09-24]. Dostupné online.
  6. a b c d e Veliteľ pozemných síl OS SR [online]. Trenčín: Veliteľstvo Pozemných síl, [cit. 2012-09-24]. Dostupné online.
  7. Vymenovanie a povýšenie generálov [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2012-09-24]. Dostupné online.
  8. Striedanie vo funkcii Vedúceho úradu vojenského predstaviteľa [online]. Úrad vojenského predstaviteľa, 2017-03-28, [cit. 2017-04-01]. Dostupné online.
  9. P. Gajdoš: Generálska hviezda nie je v ozbrojených silách samozrejmosťou, je to ocenenie dlhoročnej práce [online]. Ministerstvo obrany SR, 2016-04-19, [cit. 2016-04-24]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Fotografia

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štaigl, J. a kolektív: Generáli - slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009, str. 76