Ondatra pižmová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ondatra zibethicus)
Ondatra pižmová
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ondatra zibethicus
Linné, 1766

Mapa rozšírenia. Červenou je pôvodné rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ondatra pižmová[2][3] (zastarano krysa pižmová, potkan pižmový, hovorovo pižmovka; lat. Ondatra zibethicus) je veľký vodný hlodavec. Jej pôvodnou domovinou je Severná Amerika, kde sa vyskytuje hlavne v nížinách. V Európe a na slovenskom území sa začala rozširovať začiatkom 20. storočia. Pôvodne bola importovaná ako kožušinové zviera. Pravdepodobne sa do voľnej prírody rozšírila z chovov v Čechách. Výskyt na Slovensku bol doložený na 68 % územia.[2]

Veľkosť[upraviť | upraviť zdroj]

Dorastá do veľkosti 25 – 40 cm, chvost má dlhý 20 až 30 cm. Dosahuje hmotnosť 1 – 2 kg.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Farba povrchu tela je gaštanovohnedá, na brušnej časti je kožušina bledšia. Je výborným plavcom, pri plávaní využíva predovšetkým zadné nohy, kde má tuhú srsť a náznaky plávacích blán. Predné nohy má pri plávaní uložené vo zvláštnych priehlbinách na hrudi. Dlhý silný a z bokov sploštený chvost je pokrytý drobnými šupinami. Pri plávaní slúži ako kormidlo. Má silné predné zuby. Ondatru ľahko spoznáme podľa pižmového zápachu, ktorý vytvára žľaza pri análnom otvore.

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Ondatry pižmové

Ondatra obýva brehy vôd rozličného typu, najradšej stojaté alebo pomaly tečúce, kde je dostatok pobrežnej vegetácie. Živí sa totiž predovšetkým rastlinnou potravou. Obľubuje koreňové časti rastlín, ktoré hryzie dlátovitými zubami bez toho, aby jej do úst vnikla voda. Doplnkovú potravu tvoria mäkkýše a menšie živočíchy. Je dobrým plavcom a vie sa výborne potápať. V brehoch si vyhrabáva hlboké nory. Na zimu stavia z rákosia plávajúce hrady.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Ondatra máva tri až štyri vrhy ročne. Doba rozmnožovania začína v marci. Samica rodí po troch – štyroch týždňoch 5 – 14 mláďat, ktoré sú 3 týždne závislé na jej mlieku. Po 10 dňoch vedia plávať. Pohlavne dospievajú po 4 – 5 mesiacoch.

Výskyt na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 293 (68 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 215, 49,9 %) v nadmorských výškach 97 (Vojka) – 1 350 m n. m. (Štrbské Pleso vo Vysokých Tatrách). Vhodné biotopy sú v nadmorských výškach do 600 m n. m.[2]

Na Slovensku sa ondatra pižmová vyskytuje napríklad v Slatine a na Malom Dunaji, na farme v Kotešovej – Oblazov v prítoku Váhu. Tiež bola pozorovaná vo Vrútkach v rieke Turiec ale aj pri obci Strečno na rieke Váh a na Vodnom diele Žilina, pri Žiline v Lietave v potoku Lietavka, v Trnave, v Senici, vo Veľkých Kostoľanoch, na potoku Blava v Malženiciach a v Bučanoch,v časti Štrky v rieke Trnávka, v potoku Lužianka v Leviciach, Pavlov dvor, v Piešťanoch v potoku Dubová, v potoku Cajlok z Pezinku a najnovšie v Chorvátskom ramene v Bratislave.[4][5]

Ondatra sa tiež vyskytuje aj v priesakovom kanáli dunajskej hrádze v obci Šuľany - Horný Bar.[chýba zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
  2. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Peter Fenďa, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Ondatra pižmová – Ondatra zibethicus, s. 138 – 142.
  3. BALÁŽ, Ivan; AMBROS, Michal; TULIS, Filip, et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8. Kapitola Ondatra pižmová, s. 58 – 59.
  4. Invázne druhy : Ondatra pižmová (Ondatra zibethicus) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2017-03-28]. Dostupné online.
  5. NEVŘELOVÁ, Marta; BECKOVÁ, Beáta. Invázne druhy živočíchov na Slovensku - pôvod, šírenie, opatrenia. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3982-7. S. 113 – 116.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]